Do Prešova na dva razy

Návštevy východoslovenských služobní sú mimoriadne náročné, hlavne pre ich odľahlosť a moju viazanosť na vlak, tak sa takéto výlety často stávajú celodennou záležitosťou. Môj prvý pokus o preskúmanie depa v Prešove nastal v novembri roku 2021. Atraktívnym spojom v skorých ranných hodinách s niekoľkými prestupmi som sa dopracoval až do Prešova, kam ma v tej dobe ešte doviezol pantograf. Na prešovskej stanici som zachytil dunihlavy. Už z nástupišťa som si však všimol dominantu týčiacu sa nad depom v podobe vodojemu a depo samotné pod ním. Po niekoľkých snímkach v stanici som sa vybral na obhliadku.

Pohľad zo stanice na staré depo v Prešove, 1.11.2021

Po prechádzke okolo stanice cez cestný nadjazd som práve z nadjazdu zachytil to hlavné, točňu, ktorú podľa všetkého obsadili traťováci. Až po ďalšom pochode sa dostávam k vstupu do areálu depa. Ošumelé haly (skôr búdy), niekoľko ceckaní Carga, vozne traťovákov a do očí mi udrie žltý sovietsky žeriav. Pri hale nachádzam mechanické návestidlo a pod ním Zuzku, úzkorozchodný parný rušeň U47.002, tá sa na naše územie dostala až zo Srbska kvôli víru prvej svetovej vojny. Je to však pustatina, rušne tu stoja len medzi výkonmi a traťováci sú buď na výjazde alebo skryli stroje inde. Vyberám sa teda ešte k vodojemu a potom na vlak domov, v pláne mám totiž ešte návštevu depa v Margecanoch.

Pár strojov stojacich pred halami starého depa, 1.11.2021

Margecianske depo je len malou služobňou, ktorá má však akúsi malú rotundu a samozrejme točňu. Okrem vyškrtnutia ďalšieho miesta z mapy tu bola aj túžba preskúmať ďalšiu mne neznámu časť železničnej siete aspoň takto zbežne. Podľa plánu som si teda obstaral lístok len po Margecany a tam som vystúpil. Na priečelí staničnej budovy som si hneď všimol typizovanú pamätnú tabuľu padlým železničiarom a potom som sa vybral nájsť depo, ktoré sa malo nachádzať v niekdajšom triangli. Ten je minulosťou, keďže spojka za depom už nespája. Depo je zarastené, vďaka ročnému obdobiu však nie nepreniknuteľne. Vykosená je len koľaj vedúca k čerpacej stanici. Po niekoľkých náladových fotkách sa vraciam na stanicu. Do oka mi padá areál miestnej traťovky, ten však nechávam na inokedy. Fotím aspoň 812-ky zabezpečujúce vozbu na Červenú skalu a potom smerujem domov.

Slnko nad margecianskym depom pomaly ale iste mieri k západu, 1.11.2021

Doma po rozbore fotiek mi však začne vŕtať v hlave, že hoci bolo prešovské depo zrušené už dávno (je to viac než desať rokov) tak to čo som videl mi nesedí s tým, čo som tušil z obrázkov na internete. A tak som po krátkom pátraní zistil, že v Prešove sú depá dve, staré, v ktorom som v ten deň bol ja, a nové, v ktorom som nebol. Toto zistenie nebolo až takým veľkým prekvapením, len trochu nečakaným rozuzlením s nutným povzdychom: „Ach ja hlava deravá“. Čo ma však netešilo bola predstava opakovania nekonečnej cesty na východ a tiež určitá neistota spojená s tým, že nové depo už patrí viacerým súkromným spoločnostiam a nachádza sa kdesi na kraji mesta. Preto nastáva druhý pokus až v lete roku 2023.

Motoráky v Margecanoch: 812.024, 812.060 a 812.062, 1.11.2021

Stavba nového depa bola zahájená v roku 1969 a do prevádzky malo byť odovzdané v roku 1980. Išlo tak o jedno z najnovších a zároveň najlepšie vybavených zariadení svojho druhu na Slovensku, minimálne podľa slov personálu depa. Depo slúžilo k údržbe a opravám motorových rušňov a vozňov. V deväťdesiatych rokoch podeň patrilo aj depo Humenné a strojové stanice Vranov nad Topľou a Bánovce nad Ondavou. V roku 1997 bola ukončená elektrifikácia trate Prešov – Plaveč, čo bolo tiež jedným z argumentov pre neskoršie uzavretie depa. Nad depom sa začalo zmrákať niekedy okolo roku 2007, kedy v rámci revitalizácie spoločnosti ZSSK Cargo bolo rozhodnuté o jeho uzatvorení z dôvodu neekonomickej prevádzky. Pod tú sa malo podpísať nízke využitie jeho opravárenských kapacít a hlavne zastaraná kotolňa. Všetky činnosti údržby a opráv koľajových vozidiel sa mali presunúť do Košíc a Humenného (práve Humenné vyhralo údajne vďaka tomu, že v tej dobe ešte nebolo „pod prúdom“ a tak oprava motorových rušňov tam mala väčší zmysel ako v Prešove, kde bolo už „nepotrebné“). Jeho zamestnanci viedli urputný boj o jeho zachovanie, no neúspešne. Depo bolo zatvorené s koncom januára 2008. Jeho koniec sa stal jedným zo sporných miest v železničnej histórii na Slovensku, ktorého hodnotenie však nie je účelom tohto článku. Toľko z histórie.

Posledná hala nového depa v Prešove, na ktorej je stále zrejmý železničný pôvod, 19.6.2023

Letné dni sú dlhé, a tak aj plán na tento deň bol mimoriadne ambiciózny. Ráno som vyrazil rovno do Humenného, kedy som sa do Prešova opäť doviezol pantografom. Od Prešova v motorovej trakcii sme cestou nabrali mierne meškanie. V Humennom aj tak nebolo čo fotiť, blížila sa už rekonštrukcia. Bol som tam vlastne len pre ťapku a jedno kinderko. Z Humenného som smeroval späť do Prešova. Tu som po prejdení polky mesta našiel nové zlikvidované depo a zachytil posledné zvyšky, ktoré pripomínali, že niekedy dávno to bolo skutočne depo pre koľajové vozidlá. Modré štvorce, veľké vráta, revízne jamy a dokonca pár kusov koľají mi potvrdili, že som na správnom mieste. Pre porovnanie a lepšiu predstavu, nielen nového depa v Prešove, odporúčam navštíviť priložené odkazy na konci článku. Nakoniec si fotím aj vynovenú Zuzku (tá mimochodom predtým stávala na pomníku práve v novom depe).

Nahliadnutie do prerábanej haly, 19.6.2023

Z Prešova sa dostávam do Kysaku, kde vďaka dlhému prestupnému času zachytávam viacero rušňov, hlavne však poľskú dvojičku. V Kysaku tiež fotím nákladný vlak s favoritom, no úspešne mi ujde sovietsky žeriav mieriaci tam odkiaľ som pred chvíľou prišiel. Z Kysaku vedie moja cesta do Margecian, kde mám stále otvorený účet s pokladmi u traťovky. Tak sa mi darí odloviť jedno prasiatko, nejaké MUV-ky, ale aj termitové zváranie, stroje EŽ a samozrejme pár 812-ok. Tým sa uzatvára o poznanie lepší druhý pokus o odstránenie ďalšieho neprebádaného miesta na mojej mape železničných služobní. S radosťou tak vypúšťam zo zoznamu cieľov jeden riadok, no uvedomujem si, že ešte veľa podobných mi chýba, a jedným z nich sú nepochybne aj Kúty.

Odkazy:

• Depo Prešov – popis: https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/001943-Zanik-alebo-vzkriesenie-Rusnoveho-depa-Presov/
• RD Prešov ešte za prevádzky: https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002371-Spomienky-na-Presov/
• Železničný Prešov v roku 1973: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1033
• Stručne k rušňu U47.002: https://uzkorozchodky.cz/databaze/hohenzollern_par/hohenzollern_001.php
• Železničné Margecany v roku 1999: https://www.railtrains.sk/modules/AMS/article.php?storyid=1999
• Margecianska spojka: https://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=margecianska-spojka&cisloclanku=2011030016

Sprievodná fotodokumentácia: autor článku

Titulná snímka: Vyparádená Zuzka pri starom depe v Prešove, 19.6.2023