750/753/754
Diskusia o rušňoch radu 750/753/754 - Okuliarnik/Brejlovec.
Diskusia o rekonštrukciách týchto rušňov bola presunutá sem: 750.7, 752.6, 753.7, 755, 756, 757
Aktuálne nasadenie HDV
foto by mr.lenin
ináč s tým kľudovým kontaktom SČ v obvode RY som teraz ostal napochybách.... Neviem, neviem, či mám pravdu, bola tam tiež nejaká reko... Musím to kuknúť do schémy....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/33052/
Krslt:
Stykač čerpadla - SČ nemá kontakt v obvode vybavovacieho relé - RY. Jediné, čo je zapojené v RY je kľudový kontakt tlačítka vybavovania poruchy kúrenia (RI) - TI a paralelne k tomu je pracovný kontakt vypínača vlakového kúrenia - VT. Teda, ak chceš vybaviť poruchu TA, musí byť vypnutý vypínač vlakového kúrenia a stlačené vybavovacie tlačítko poruchy kúrenia.
K predbudeniu dochádza po štarte VŽDY LEN PO ZOPNUTÍ relé nabíjania - RN. (okrem prípadu NP2).
Poroces:
Po nahodení AKB cez kľudový kontakt relé nabíjania (RN) a kľudový kontakt stykača budenia (SB) zopne nabudzovacie relé NR. Po zopnutí spínača riadenia SR, zopne cez kľudový kontakt vybavovacieho tlačítka (TI) vybavovacie relé (RY). Po naštartovaní SM zopne RN. Ďalej cez pracovný kontakt (slovko kontakt už nebudem písať) RN, pracovný RY a kľudový RI stykač budenia SB a paralelne k tomu cez sériove zpojený praconý kontakt NR stykače predbudenia alternátora (SBP1 a SBP2). V momente ako zopol SB, NR stratilo napájanie, lenže paralelne k cievke NR je kondenzátor s odporom, ktorý zarúčí oneskerenie odpadu NR a tým aj SBPx, kôli tomu, aby sa dostatočne predbudil TA. Po nabudení už pracuje alternátor "svojpomocne".
NP1: máš pravdu. Prvé "prototypy" asi do čisla .4017 mali zopnuté šunty pri NP1 vo výkone stále. No neskôr sa všetky čísla (od .4003) zjednotili na sériu (od .4027).
Stykač čerpadla - SČ nemá kontakt v obvode vybavovacieho relé - RY. Jediné, čo je zapojené v RY je kľudový kontakt tlačítka vybavovania poruchy kúrenia (RI) - TI a paralelne k tomu je pracovný kontakt vypínača vlakového kúrenia - VT. Teda, ak chceš vybaviť poruchu TA, musí byť vypnutý vypínač vlakového kúrenia a stlačené vybavovacie tlačítko poruchy kúrenia.
K predbudeniu dochádza po štarte VŽDY LEN PO ZOPNUTÍ relé nabíjania - RN. (okrem prípadu NP2).
Poroces:
Po nahodení AKB cez kľudový kontakt relé nabíjania (RN) a kľudový kontakt stykača budenia (SB) zopne nabudzovacie relé NR. Po zopnutí spínača riadenia SR, zopne cez kľudový kontakt vybavovacieho tlačítka (TI) vybavovacie relé (RY). Po naštartovaní SM zopne RN. Ďalej cez pracovný kontakt (slovko kontakt už nebudem písať) RN, pracovný RY a kľudový RI stykač budenia SB a paralelne k tomu cez sériove zpojený praconý kontakt NR stykače predbudenia alternátora (SBP1 a SBP2). V momente ako zopol SB, NR stratilo napájanie, lenže paralelne k cievke NR je kondenzátor s odporom, ktorý zarúčí oneskerenie odpadu NR a tým aj SBPx, kôli tomu, aby sa dostatočne predbudil TA. Po nabudení už pracuje alternátor "svojpomocne".
NP1: máš pravdu. Prvé "prototypy" asi do čisla .4017 mali zopnuté šunty pri NP1 vo výkone stále. No neskôr sa všetky čísla (od .4003) zjednotili na sériu (od .4027).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/33051/
4.001 a 4.002 taky neznám, jen pár věcí z doslechu. Ale ten uzemňovač tam je, obě lok. mají na bočnicích modrá světla, která signalizují uzemnění topného zdroje. Je ovšem otázka, zda je to do dneška funkční...
Přes startovací tlačítko je sepnutý SČ a jeho klidové kontakty jsou v obvodu vybavovacího relé RY. Pracovní kontakty RY a RN jsou v sérii v obvodu všech budících stykačů (SB, SBP1 a SBP2) a klidové jsou paralelně v obvodu nabuzovacího relé NR. Takže pokud pustím při startu tlačítko dřív než začne pracovat nabíjení, je předbuzení spuštěno "zásluhou" relé nabíjení RN. Pokud naopak budu držet tlačítko staru stisknuté i v době, kdy už nabíjení pracuje, pozdrží proces nabuzení alternátoru stykač čerpadla (přes RY). Ale to už jsou detaily.
NP1 - nechci kecat, ale zdá se mi, že na některých mašinách spínaly šunty hned po přepnutí přepínače do polohy NP1. Jestli si vzpomenu, zkusím to časem vysledovat. Využití YPO pro šuntování je zajímavé.
Přes startovací tlačítko je sepnutý SČ a jeho klidové kontakty jsou v obvodu vybavovacího relé RY. Pracovní kontakty RY a RN jsou v sérii v obvodu všech budících stykačů (SB, SBP1 a SBP2) a klidové jsou paralelně v obvodu nabuzovacího relé NR. Takže pokud pustím při startu tlačítko dřív než začne pracovat nabíjení, je předbuzení spuštěno "zásluhou" relé nabíjení RN. Pokud naopak budu držet tlačítko staru stisknuté i v době, kdy už nabíjení pracuje, pozdrží proces nabuzení alternátoru stykač čerpadla (přes RY). Ale to už jsou detaily.
NP1 - nechci kecat, ale zdá se mi, že na některých mašinách spínaly šunty hned po přepnutí přepínače do polohy NP1. Jestli si vzpomenu, zkusím to časem vysledovat. Využití YPO pro šuntování je zajímavé.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32994/
Krslt.: .4001 a .4002 neviem, nepoznám No u nás nie je žiadna loko s top. uzemňovačom, no a aj keby bola, neviem či o tom hovorí nejaký predpis. Na to sú tu "predpisový maniaci" - nájde sa niekto, kto odpovie?
Budenie TA - súhlasím, možno dodatok, nabudenie TA na 754 nie je "bezprostredne po štarte", ale až kým začne pracovať nabíjacie dynamo - zopne relé nabíjania RN a následne "to ostatné". V skutočnosti sa tak deje naozaj po štarte, takže o.k.
NP1 na 754 - alternátor je skutočne budený z "SS síte", ale nie z AKB, ako by si to mohol niekto vybaviť, ale z nabíjacieho dynama. No a vtedy nie sú AKB dobíjané. U nás je ešte jedna REKO, vzhľadom na to, že aj jednotka šuntovania je vo vani B (ktorá je pri poruche TA bez napájania), no a rušeň bez použitia šuntov nie je schpný využiť svoj plný výkon pri vyšších rýchlostiach (pri 754 okolo 45-50km/h - je to danné charakteristikou jednosm. sériového elektromotora), - je využitá jedna YPO - nadotáčkokvá jednotka vo vani A, ktorá za normálnych okolností spína pri dosiahnutí 120 km/h (chráni TM pri prekočení jeho max. otáčok) a odbudzuje HG, no v našom prípade jedna zopína pri cca 40 km/h a zopne nám šunty pri NP1 (treba ju odplombovať a prepnúť) - tým sa dosiahne lepšej využitelnosti výkonu, ako som už spomínal.
Budenie TA - súhlasím, možno dodatok, nabudenie TA na 754 nie je "bezprostredne po štarte", ale až kým začne pracovať nabíjacie dynamo - zopne relé nabíjania RN a následne "to ostatné". V skutočnosti sa tak deje naozaj po štarte, takže o.k.
NP1 na 754 - alternátor je skutočne budený z "SS síte", ale nie z AKB, ako by si to mohol niekto vybaviť, ale z nabíjacieho dynama. No a vtedy nie sú AKB dobíjané. U nás je ešte jedna REKO, vzhľadom na to, že aj jednotka šuntovania je vo vani B (ktorá je pri poruche TA bez napájania), no a rušeň bez použitia šuntov nie je schpný využiť svoj plný výkon pri vyšších rýchlostiach (pri 754 okolo 45-50km/h - je to danné charakteristikou jednosm. sériového elektromotora), - je využitá jedna YPO - nadotáčkokvá jednotka vo vani A, ktorá za normálnych okolností spína pri dosiahnutí 120 km/h (chráni TM pri prekočení jeho max. otáčok) a odbudzuje HG, no v našom prípade jedna zopína pri cca 40 km/h a zopne nám šunty pri NP1 (treba ju odplombovať a prepnúť) - tým sa dosiahne lepšej využitelnosti výkonu, ako som už spomínal.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32969/
Ještě doplním to topení:
750.409 a 410 (bývalé 4.001 a 4.002) mají uzemňovač topných obvodů a při manipulaci s topnou spojkou není nutné stopovat SM. Jsem zvědavý, jak bude provedeno topení u rekonstruovaných 755.
NN vinutí TA je zdrojem budícího proudu i pro samotný topný alternátor. Nabuzení alternátoru proběhne automaticky bezprostředně po startu motoru (protože během startu je spínač řízení vždy sepnutý), po stisku vybavovacího tlačítka poruchy topení nebo po opětovném zapnutí spínače řízení (např. při přecházení na opačné stanoviště). Alternátor není schopen se nabudit vlastní remanencí, předbuzení je provedeno dvojicí stykačů, které krátkodobě připojí buzení alternátoru na siíť 110V.
Lok. 754 s poruchou topení není schopna normální jízdy (protože není napájeno buzení HG a regulátor výkonu). Ve vaně A regulátoru (napájené ze SS sítě) jsou soustředěny jednotky mající na starosti základní věci jako řízení otáček a start, takže i při poruše topení lze s lokomotivou nouzově jet (HG je buzen z SS sítě - nouzový pojezd NP1) .
Nabuzený alternátor vydává nízký pískavý zvuk, který je právě pro lokomotivy 754 typický.
Souhlasíš, Passion? :-))
750.409 a 410 (bývalé 4.001 a 4.002) mají uzemňovač topných obvodů a při manipulaci s topnou spojkou není nutné stopovat SM. Jsem zvědavý, jak bude provedeno topení u rekonstruovaných 755.
NN vinutí TA je zdrojem budícího proudu i pro samotný topný alternátor. Nabuzení alternátoru proběhne automaticky bezprostředně po startu motoru (protože během startu je spínač řízení vždy sepnutý), po stisku vybavovacího tlačítka poruchy topení nebo po opětovném zapnutí spínače řízení (např. při přecházení na opačné stanoviště). Alternátor není schopen se nabudit vlastní remanencí, předbuzení je provedeno dvojicí stykačů, které krátkodobě připojí buzení alternátoru na siíť 110V.
Lok. 754 s poruchou topení není schopna normální jízdy (protože není napájeno buzení HG a regulátor výkonu). Ve vaně A regulátoru (napájené ze SS sítě) jsou soustředěny jednotky mající na starosti základní věci jako řízení otáček a start, takže i při poruše topení lze s lokomotivou nouzově jet (HG je buzen z SS sítě - nouzový pojezd NP1) .
Nabuzený alternátor vydává nízký pískavý zvuk, který je právě pro lokomotivy 754 typický.
Souhlasíš, Passion? :-))
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32813/
Vrátim sa k dislokácii 750 201. Hneď po výrobe v ČKD ešte ako T478.3201 spolu so 166 až 168, 181, 182, 185, 198 až 204, 221, 237 boli pošas rokov 1974-5 dodané do RD Zvolen ( toto je len časť tretej stodvadsať kusovej série z ČKD). O NZ nie je žiadna zmienka, takže až o pár rokov neskôr boli niektoré T478.3/753 spolu s Bratislavskými T478.3 dodané do RD NZ
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32780/
Manipulovať s vykurovacou spojkou sa niesmie u žiadnej mašine motorovej trakcie (u nás) bez stopnutia naftového motora.
Vykurovací alternátor sa na 754 "dá vypnúť" vypnutím spínača (kľúčika) riadenia na stanovišti, na 750, 736 zase vypnutím záverného (či ako sa to volá) kľúča kúrenia. No z hľadiska bezpečnosti obsluhy spojky sa MUSÍ naftový motor stopnúť (poviem ti, robím to dosť často a aj tak si vždy motor stopnem - 3000V už nie je sranda). TD je budené len na jazdných stupňoch pri zaradenom smere - t.z. na voľnobeh nie.
Na 754 keď je všetko o.k., TA je nabudený vždy pri naštartovanom SM a zapnutom spínači (kľúčika) riadenia na stanovišti. Z jeho NN strany sa totiž používa napájanie nie len na budiaci menič TD, ale aj napájanie pre zdroj pre elektronický regulátor výkonu (vaňa B a C, vaňa A je napájana zo zdrojov z AKB).
Na 750 je TA nabudený, len keď je naštartovaný SM a zapnutý záverný kľúč kúrenia (ešte som si nie istý s "bakuľou" - smerová páka, či musí byť v inej polohe ako "0". Neviem, nemám tu schémy).
Budič je naozaj len jednoduché dynamo, ktoré má viac budiacich (statorových) vinutí a z vyrobenej el. energie z rotora sa budí TD. Väčšinou je konštruovaný ako celok spolu s nabíjacím dynamom. (nie prípad 754 )
Vykurovací alternátor sa na 754 "dá vypnúť" vypnutím spínača (kľúčika) riadenia na stanovišti, na 750, 736 zase vypnutím záverného (či ako sa to volá) kľúča kúrenia. No z hľadiska bezpečnosti obsluhy spojky sa MUSÍ naftový motor stopnúť (poviem ti, robím to dosť často a aj tak si vždy motor stopnem - 3000V už nie je sranda). TD je budené len na jazdných stupňoch pri zaradenom smere - t.z. na voľnobeh nie.
Na 754 keď je všetko o.k., TA je nabudený vždy pri naštartovanom SM a zapnutom spínači (kľúčika) riadenia na stanovišti. Z jeho NN strany sa totiž používa napájanie nie len na budiaci menič TD, ale aj napájanie pre zdroj pre elektronický regulátor výkonu (vaňa B a C, vaňa A je napájana zo zdrojov z AKB).
Na 750 je TA nabudený, len keď je naštartovaný SM a zapnutý záverný kľúč kúrenia (ešte som si nie istý s "bakuľou" - smerová páka, či musí byť v inej polohe ako "0". Neviem, nemám tu schémy).
Budič je naozaj len jednoduché dynamo, ktoré má viac budiacich (statorových) vinutí a z vyrobenej el. energie z rotora sa budí TD. Väčšinou je konštruovaný ako celok spolu s nabíjacím dynamom. (nie prípad 754 )
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32765/
Aký je rozdiel medzi prototypmi 754 - rušňami T478.4001 a T478.4002 (dnes 750.409 a 410 ČD) a zvyšnými rušňami 754, kvôli týmto rozdielom boli preznačené na 750.409 a 410. Majú ARR a riadiace pulty ako 754 alebo ako 750?
passion: Na 754-kách sa nemôže manipulovať s vykurovacou spojkou ak je v činnosti naftový motor? Nedá sa vykurovací alternátor len odpojiť napr. vypnutím budenia? Ako si mi minule spomínal, vykurovací alternátor je na 754 použitý aj na budenie trakčného dynama, to že by TD nebolo počas manipulácie s vykurovacou spojkou budené by hádam nevadilo, nie?
Na 754 je teda aletrnátor vykurovania v činnosti vždy ak je v činnosti SM?
Na 750 je vykurovací alternátor v činnosti len ak je treba 3000 V pre súpravu? TD je tu budené z budiča - čo to je v tomto prípade budič? - nejaké jednoduché dynamo alebo nejaký menič a prúd berie z batérie?
Dík ze odpovede :)
passion: Na 754-kách sa nemôže manipulovať s vykurovacou spojkou ak je v činnosti naftový motor? Nedá sa vykurovací alternátor len odpojiť napr. vypnutím budenia? Ako si mi minule spomínal, vykurovací alternátor je na 754 použitý aj na budenie trakčného dynama, to že by TD nebolo počas manipulácie s vykurovacou spojkou budené by hádam nevadilo, nie?
Na 754 je teda aletrnátor vykurovania v činnosti vždy ak je v činnosti SM?
Na 750 je vykurovací alternátor v činnosti len ak je treba 3000 V pre súpravu? TD je tu budené z budiča - čo to je v tomto prípade budič? - nejaké jednoduché dynamo alebo nejaký menič a prúd berie z batérie?
Dík ze odpovede :)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/32682/