TEŽ, OŽ - Tatranské elektrické železnice a ozubnicová železnica
Diskusia o prevádzke a vozidlách na tratiach TEŽ a OŽ.
Jurko,
pôvodná stanica Štrbské Pleso bola tesne pri jazere Štrbské pleso, kde boli dve dopravné koľaje (na foto aj s električkou EMU28.0 a letniakom) a predĺžený "šturc", ktorý sa nachádzal medzi budovou "Solisko" a staničnou budovou - na súčasnej foto.
rk_kn - tvoje lokality na mape sú o kúsok vedľa...
pôvodná stanica Štrbské Pleso bola tesne pri jazere Štrbské pleso, kde boli dve dopravné koľaje (na foto aj s električkou EMU28.0 a letniakom) a predĺžený "šturc", ktorý sa nachádzal medzi budovou "Solisko" a staničnou budovou - na súčasnej foto.
rk_kn - tvoje lokality na mape sú o kúsok vedľa...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/327235/
V júni r. 1957 sme boli na školskom výlete v Tatrách. Išli sme aj na Štrb. pleso. Pokiaľ si pamätám, tak sme vystupovali ešte na starom mieste ukončenia trate. Bolo to na brehu plesa, teraz by to mala byť stará budova , zrejme nejaká detská ozdravovňa. Mám aj starú amatérsku snímku, ale neviem ju nájsť.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/327171/
prosim vas rad by som vedel kte sa niekedy nachadzali zastavky Nove Strbske Pleso a Strbske pleso( ze vraj bola na brehu jazera) moze my o tom niekdo nieco povedat ?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/327118/
Poprosím autorov a zainteresovaných, keď bude dotlač aby dali vedieť
aspoň do tejto diskusie. Mám o knihu veľký záujem. Mám aj dva diely od p. Boreka a tiež super knižku Volali ho omnibus, v ktorej je tiež dosť veľa o histórii TEŽ - obe odporúčam. Rád by som kúpil aj túto.
Ďakujem
aspoň do tejto diskusie. Mám o knihu veľký záujem. Mám aj dva diely od p. Boreka a tiež super knižku Volali ho omnibus, v ktorej je tiež dosť veľa o histórii TEŽ - obe odporúčam. Rád by som kúpil aj túto.
Ďakujem
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/327111/
Hehe... pracoval som na tej knihe - teda na grafike a aj tak ju nemam... Prebal... ale mala to byt imitacia koze, co sa vsak da dost tazko vytvorit...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326976/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326975/
Zmar: autormi Kroniky sú Mikuláš Argalács a Pavol Michelko
Maťko: neviem, či si videl knižky od pána Boreka o EMU 89 a EMU 49, ktoré sú tiež na vysokej úrovni
Maťko: neviem, či si videl knižky od pána Boreka o EMU 89 a EMU 49, ktoré sú tiež na vysokej úrovni
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326972/
Kdo je autorem Kroniky TEŽ ?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326967/
chlapci mám vážny zaujem o túto knižku ako ju možem získať?????
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326843/
Včera sa mi tá knižka dostala do ruky. Myslím, že je to naozaj dôstojné dielko (najlepšie, čo som za posledné roky videl a čítal). Aj keď pri prvom prelistovaní som zo dve chybičky našiel, je naozaj výborná. A ten prebal by mohli pri dotlači zmeniť, aby menej pripomínal poznámkový blok. Už som si ju objednal... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326821/
Jurko754082:
myslím, že je už rozobatá, ale pripravuje sa dotlač a je skutočne kvalitná
myslím, že je už rozobatá, ale pripravuje sa dotlač a je skutočne kvalitná
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326741/
V Baronke 425.055 som kupil novu knihu kronika TEZ este nieje nikde v predaji a je to kniha vela som sa dozvedel o historii TEŽ.
kniha vela som sa dozvedel o historii TEŽ.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/326724/
záujem verejnosti ukázal, že by sa železnica na tomto úseku mohla komerčne uživiť.
.... to bola doba... chcel by som takú zažiť...
.... to bola doba... chcel by som takú zažiť...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/317569/
Sto rokov na horskej dráhe
SME - 27.12.2008
Autor: Zuzana Uličianska
Keby bola človekom, už by asi do kopca chodiť nevládala. Tatranská elektrická železnica sa však ešte škriabe - hoci pomaličky - po svahoch. Jej vláčiky vyzerajú nevinne ako z modelu, no v skutočnosti je TEŽ-ka horskou dráhou so všetkým, čo k tomu patrí. Zabáva a rozváža turistov, občas však vie nahnať aj strach. Do penzie mala ísť už pred štyridsiatimi rokmi, keď sa uvažovalo o vybudovaní visutého Alwegu, nakoniec sa na radosť veteránov dožíva storočnice. Železnica medzi Popradom a Starým Smokovcom a pozemná lanovka na Hrebienok dostali povolenie na prevádzku v decembri 1908. Železnicu do Tatier chceli vybudovať už v polovici osemdesiatych rokov 19. storočia. V rokoch 1904 – 1906 medzi Popradom a Smokovcom premávala trolejbusová linka, ktorú postavila popradská spoločnosť Matejka, Krieger a spol. Bolo to síce len dvanásť kilometrov, ale prejsť ich pri vtedajšej kvalite ciest a vozidiel muselo byť pomerne vzrušujúce. Cesta vraj trvala hodinu a štvrť. Napriek problémom, s ktorými sa trolejbusy v Tatrách stretávali, záujem verejnosti ukázal, že by sa železnica na tomto úseku mohla komerčne uživiť. Prvé obchôdzky na trase plánovanej elektrickej železnice sa uskutočnili ešte v roku 1906. Výstavbu realizovala spoločnosť Smokovecká miestna elektrická železnica (Tátrafüredi helyi érdékü villamos vasút, r. t.) so sídlom v Budapešti. Hoci v tom čase mali stavitelia železníc k dispozícii akurát tak krompáč a lopatu, 35-kilometrovú trať postavili za pár mesiacov. Pozemná lanovka na Hrebienok dostala povolenie a prevádzku 17. decembra 1908, železnica medzi Popradom a Smokovcom 20. decembra 1908. Nebola to však prvá železnica, ktorá jazdila do Tatier. Už v septembri 1895 bola otvorená trať zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Plány zastavila vojna. Nedostatky novej trate, ktoré sa objavili veľmi rýchlo po jej otvorení, sa mali odstrániť v rámci celkovej dostavby trate. Prevádzku druhej etapy zo Smokovca do Tatranskej Lomnice otvorili v decembri 1911, na Štrbské Pleso sa dalo vláčikom ísť až o rok neskôr. Trať chceli pôvodne rozšíriť na Podbanské, ba až do Liptovského Hrádku. V roku 1913 už mala súkromná spoločnosť koncesiu na prvú etapu tejto výstavby, do jej plánov však prišla prvá svetová vojna, a všetko bolo odrazu inak. Nikdy sa nepostavila už ani zamýšľaná odbočka k Popradskému Plesu či železnica z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny a Levoče. V roku 1918 patrila väčšina akcií THÉV (Smokoveckej miestnej železnice) budapeštianskej spoločnosti ÉGISZ (Úč. spoločnosti liečebných kúpeľov, nehnuteľností a hotelov). Až v roku 1922 sa sídlo THÉV podarilo preniesť do Prahy, neskôr do Popradu. Tamojšej Banke čs. légií sa totiž podarilo odkúpiť väčšinu akcií tejto spoločnosti. Od roku 1922 prevádzkovala tatranskú trať novozriadená spoločnosť Tatranská elektrickej vicinálnej dráhy (TEVD). Prirodzene, ani tú v roku 1948 neminulo zoštátnenie, hoci koncesia vydaná súkromným majiteľom na deväťdesiat rokov by normálne platila takmer do dnešných dní. Alweg? V povojnových desaťročiach sa tatranská trať takmer nemodernizovala, menili sa len niektoré vozne. Pre majstrovstvá sveta v lyžovaní, ktoré sa mali konať v Tatrách v roku 1970, sa chvíľu uvažovalo aj o celkom inom spojení medzi Popradom a Tatrami. Systém typu Alweg je systém sedlovej dráhy, ktorá chodí po jednej koľajnici na pilieroch vysokých 5 - 6 metrov. Mal byť rýchlejší ako TEŽ, kapacitne väčší a hlavne bezpečnejší. Na tento futuristický projekt sa Slováci dokonca začali zbierať, tieto plány však stroskotali, osud zbierky zostal nejasný. Rozhodnuté bolo nakoniec len zrekonštruovať TEŽ, zmodernizovali aj lanovku na Hrebienok, obnovili aj dávnejšie zrušenú ozubnicovú železnicu na trase Štrba – Štrbské Pleso, ktorá patrí k posledným exemplárom svojho druhu na svete. Dnes chodia na trase nové električky nazývané aj „barónky“, ktoré mali prvé skúšobné jazdy v roku 2000. Veteráni. Ikonou popradského Veterá
SME - 27.12.2008
Autor: Zuzana Uličianska
Keby bola človekom, už by asi do kopca chodiť nevládala. Tatranská elektrická železnica sa však ešte škriabe - hoci pomaličky - po svahoch. Jej vláčiky vyzerajú nevinne ako z modelu, no v skutočnosti je TEŽ-ka horskou dráhou so všetkým, čo k tomu patrí. Zabáva a rozváža turistov, občas však vie nahnať aj strach. Do penzie mala ísť už pred štyridsiatimi rokmi, keď sa uvažovalo o vybudovaní visutého Alwegu, nakoniec sa na radosť veteránov dožíva storočnice. Železnica medzi Popradom a Starým Smokovcom a pozemná lanovka na Hrebienok dostali povolenie na prevádzku v decembri 1908. Železnicu do Tatier chceli vybudovať už v polovici osemdesiatych rokov 19. storočia. V rokoch 1904 – 1906 medzi Popradom a Smokovcom premávala trolejbusová linka, ktorú postavila popradská spoločnosť Matejka, Krieger a spol. Bolo to síce len dvanásť kilometrov, ale prejsť ich pri vtedajšej kvalite ciest a vozidiel muselo byť pomerne vzrušujúce. Cesta vraj trvala hodinu a štvrť. Napriek problémom, s ktorými sa trolejbusy v Tatrách stretávali, záujem verejnosti ukázal, že by sa železnica na tomto úseku mohla komerčne uživiť. Prvé obchôdzky na trase plánovanej elektrickej železnice sa uskutočnili ešte v roku 1906. Výstavbu realizovala spoločnosť Smokovecká miestna elektrická železnica (Tátrafüredi helyi érdékü villamos vasút, r. t.) so sídlom v Budapešti. Hoci v tom čase mali stavitelia železníc k dispozícii akurát tak krompáč a lopatu, 35-kilometrovú trať postavili za pár mesiacov. Pozemná lanovka na Hrebienok dostala povolenie a prevádzku 17. decembra 1908, železnica medzi Popradom a Smokovcom 20. decembra 1908. Nebola to však prvá železnica, ktorá jazdila do Tatier. Už v septembri 1895 bola otvorená trať zo Studeného Potoka do Tatranskej Lomnice. Plány zastavila vojna. Nedostatky novej trate, ktoré sa objavili veľmi rýchlo po jej otvorení, sa mali odstrániť v rámci celkovej dostavby trate. Prevádzku druhej etapy zo Smokovca do Tatranskej Lomnice otvorili v decembri 1911, na Štrbské Pleso sa dalo vláčikom ísť až o rok neskôr. Trať chceli pôvodne rozšíriť na Podbanské, ba až do Liptovského Hrádku. V roku 1913 už mala súkromná spoločnosť koncesiu na prvú etapu tejto výstavby, do jej plánov však prišla prvá svetová vojna, a všetko bolo odrazu inak. Nikdy sa nepostavila už ani zamýšľaná odbočka k Popradskému Plesu či železnica z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny a Levoče. V roku 1918 patrila väčšina akcií THÉV (Smokoveckej miestnej železnice) budapeštianskej spoločnosti ÉGISZ (Úč. spoločnosti liečebných kúpeľov, nehnuteľností a hotelov). Až v roku 1922 sa sídlo THÉV podarilo preniesť do Prahy, neskôr do Popradu. Tamojšej Banke čs. légií sa totiž podarilo odkúpiť väčšinu akcií tejto spoločnosti. Od roku 1922 prevádzkovala tatranskú trať novozriadená spoločnosť Tatranská elektrickej vicinálnej dráhy (TEVD). Prirodzene, ani tú v roku 1948 neminulo zoštátnenie, hoci koncesia vydaná súkromným majiteľom na deväťdesiat rokov by normálne platila takmer do dnešných dní. Alweg? V povojnových desaťročiach sa tatranská trať takmer nemodernizovala, menili sa len niektoré vozne. Pre majstrovstvá sveta v lyžovaní, ktoré sa mali konať v Tatrách v roku 1970, sa chvíľu uvažovalo aj o celkom inom spojení medzi Popradom a Tatrami. Systém typu Alweg je systém sedlovej dráhy, ktorá chodí po jednej koľajnici na pilieroch vysokých 5 - 6 metrov. Mal byť rýchlejší ako TEŽ, kapacitne väčší a hlavne bezpečnejší. Na tento futuristický projekt sa Slováci dokonca začali zbierať, tieto plány však stroskotali, osud zbierky zostal nejasný. Rozhodnuté bolo nakoniec len zrekonštruovať TEŽ, zmodernizovali aj lanovku na Hrebienok, obnovili aj dávnejšie zrušenú ozubnicovú železnicu na trase Štrba – Štrbské Pleso, ktorá patrí k posledným exemplárom svojho druhu na svete. Dnes chodia na trase nové električky nazývané aj „barónky“, ktoré mali prvé skúšobné jazdy v roku 2000. Veteráni. Ikonou popradského Veterá
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/317548/
Zgenerálkovaná snežná fréza cestou na Štrbské pleso.
27.11.2008
27.11.2008
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/309691/
cestovný ruch, na náš účet. Lenže p. prezident Klaus zvykli vyhlasovať, ešte v časoch, keď boli minister a prime minister, " za vlastné , páni, za vlastné " ! 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/302426/
Od zrusenia sprievodcov v TEZ ano. Bohuzial toho, coho som sa obaval, sa uz stalo. Turisti (bez urazky - vcera najma bratia Cesi) uz zrejme zistili, ze revizor chodi poriedko, a tak vcera najcastejsia tema v t. elektrickach od roznych c. skupiniek bola: ty vole Lado, to je supr, ze nechodi pruvodci; dnes sme uz kazdy usetrili dve stovky; co kdyz nemam obcanku; stihli by sme utect?; bez obav, revizor muze nastoupit iba v zacatecnich stanicich atd atd. Takze si vozime mimo ine aj zahranicnych turistov z nasich dani. Dufam len, ze je to pre ZSSK aj cez to vsetko vyhodnejsie, nez ako by mali platit sprievodcov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/302405/
Bol zruseny doplnkovy predaj listkov v elektrickach?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/302334/
Tak co sa nepodarilo za 100 rokov nasim inzinierom, Britska kralovna dokazala za 1 den. http://www.sme.sk/c/4142669/kralovna-obdivovala-tatry-aj-z-elektricky.html Konecne elektricka dorazila na Hrebienok. Zeby lanovka zatial premavala z Lomnice do Smokovca? 
Kreteni zo SMEti, hlavne ze maju rozvesane bilbordy na ktorych sa skvie napis ze NAZYVAME VECI PRAVIMI MENAMI
Kreteni zo SMEti, hlavne ze maju rozvesane bilbordy na ktorych sa skvie napis ze NAZYVAME VECI PRAVIMI MENAMI
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/302108/
1. ani jedna označená lokalita nebola stanicou TEŽ
2. žiadna z tých označených budov už dávno neexistuje
3. bývalá staničná budova je označená červeno a teší sa dobrému zdraviu
4. v priestore ľavého fialového obdĺžnika bola pôvodná zubačka
(tá budova tám už nestojí desiatky rokov, tak by ma zaujímalo podľa čoho tú mapu robili) na tom istom atlase je to na leteckých snímkach dobre vidno