169.001/184.5
Diskuze o lokomotivach rady 169/184.
________________________________________________________
Rušeň 169.001 (85E0-ATM) bol vyrobený podnikom Škoda Plzeň v roku 1987 ako prototyp nových vozidiel tretej generácie.
Pôvodné, v tej dobe svetovo ojedinelé, prevedenie s pomalobežnými motormi priamo na nápravách sa počas prototypových skúšok neosvedčilo kvôli nízkemu záberovému momentu a s tým súvisiacimi ťažkosťami pri pohýňaní.
Po dosadení alternatívnych podvozkov s rýchlobežnými motormi a prevodovkami sa tento jeden problém odstránil, no rušeň stratil hlavný primát sľubovanej bezúdržbovosti.
Vozidlo do určitej miery vzbudzovalo nedôveru u ČSD, ktoré sa napokon rozhodli pre nákup ďalších sérii (98E, 99E) vtedy už osvedčených rušňov radu 162/163. Stroj 169.001 po páde železnej opony a otvorení západného trhu, predovšetkým s technológiami výkonovej elektroniky, sa stal v tom okamihu, hoc nový, no technicky zastaralý aj po stránke elektrickej.
Počiatkom 90-tych rokov (v ére GTO tyristorov a IGBT štruktúr) bolo už zrejmé, že koncepcia asynchrónného rušňa s prúdovým striedačom a impulzovým meničom (ktorú si vyžiadala s ohľadom na použitie klasických tyristorov) bola slepou uličkou vývoja, preto rušeň (najmä po elektrickej stránke) nemal a už ani nikdy nebude mať pokračovateľa alebo sériu.
Do histórie československého rušňového priemyslu sa nepochybne navždy zapíše ako unikát s desiatkami patentov na inovačné technické celky, ako jedinečný prototyp rušňov tretej generácie, ale zároveň aj ako ukážka a príklad toho, kde cesta konštrukcie vozidiel s asynchrónnym pohonom neviedla.
Pri neúspešnom pokuse o jeho prestavbu na rad 380 bol rušeň rozložený a dnes sa torzo jeho skrine nachádza v areáli firmy Škoda.
(362.001)
________________________________________________________
Lokomotiva rady 184.5 se provozuji v Sokolovsko - Mostecke panvi, kde jsou tepelne elektrarny Tusimice a Prunerov. Vice o techto lokomotivach napsal Ing. Martin Balkovsky na tema ''Ponorky na kolajniciach''
Fotka lokomoitvy rady 169 je stahla z internetovych stranek http://elektricke.atlaslokomotiv.net/169/index.html
AAAAAsynchron mi pre zmenu nedá spávať.
Chlapci, dievčatá, dobré duše, mal by niekto z vás k dispozícii a k nahliadnutiu PODROBNEJŠIE el. schémy, predovšetkým však prúdový striedač s koncepciou komutačných obvodov? Úplne fantastické by bolo, ak by sa našiel aj stručný popis.
Prosííím.
Ďakujem.
Podl anajnovsich info neexistuje predpoklad,aby bol este niekedy tento rusen privrateny k zivotu.
http://eso.ts-web.info/169-001.htm
místo : Tepelná elektrárna Tušimice
datum : 12.5.2006
autor : Calvera (ŽelPage)
http://www.zelpage.cz/fotogalerie/big/184000.jpg
Typové označení, výrobce, rok výroby : 85 E 0, Škoda Plzeň, 1987
Trakční proudová soustava : 3kV, stejnosměrná
Uspořádaní pojezdu : Bo' Bo'
Počet trakčních motorů : 4
Převod : bez převodu / 1:5, 553 *
Výkon trvalý (kW) : 2800 / 3200 *
Výkon trvalý EDB (kW) : 2800 / 3200 *
Průměr kol (mm) : 1250
Rozvor pevný (mm) : 2500
Rozvor celkový (mm) : 11 200
Délka lokomotivy přes nárazníky (mm) : 18 000
Hmotnost lokomotivy (t) : 84
Maximální rychlost (km/h) : 120 / 160 *
Poznámka : * při použití rychloběžných trakčních motorů
(Katalog lokomotiv ČD : 150 let Olomoucko - pražské dráhy; rok vydání - 1995)
A ked pristupis ku persingu, a sklonis hlavku asi tak meter nizsie ako ju bezne nosis, naskytne sa Ti nadherny pohlad na obnazene okuliare uchytenia unasacov na podvlecnom priecnikom, ako aj ostatnych spominanych elementov.
Dakujem za ovacie, uplne si ma dojal...
Šak práve toto sa mi akútne nezdalo, preto sa pýtam...
Úchyt unášača k vieku skrini otočného čapu žiaden z prítomných Peršingov spočiatku detailnejšie nerozrýpal a z výkresu, identickému tomu čo dodal Stendy, som nadobudol falošný dojem, že unášač je, prostredníctvom vieka skrine ot. čapu, k podvlečenému priečniku ehm votknutý ( ako nestrojár ďakujem za výraz ) V tom prípade by fakt celá konštrukcia bola jeden veľký nonsens.
Ináč, pokiaľ si sa s "deklom" v praxi nestretol - a čo tam potom je? Na onom inkriminovanom mieste. Obnažené dva valcové čapy?
A na záver neúprimný povzdych záškodníka - tak a máš čo si chcel. Tvoju pôvodnú príčinu hlavobolu som dokonale pochoval nánosom litánií...
Eso Dvojka: Postačí keď snímem čiapku z hlavy alebo sa treba aj postaviť? :) Moja úcta.
Ten obrázok je fakt genitálny, až ma zo stoličky takmer zosadilo.
Kontrolná otázka na uistenie že som pochopilô: čiže, ak sa jedna pružina dostane do vyššej polohy než tá druhá, podvlečený priečnik sa nakloní, hey? Tá posledná kolíska vpravo dole na obrázku, tá bez podvozkového rámu, potom slúži iba na ilustráciu kruhovej krivky ohybu unášačov...
Inak, ešte raz Vám ďakujem, obom.
Pri tom, inak vynikajúco opísanom, priečnom posuve podvozku predsa sami píšete, že pružina sa nedeformuje, vďaka unášaču. Pri akom jave potom pružina pruží, keď horná a spodná časť, medzi ktoré je vložená sú pevne vzájomne spojené?
Pružina sa nedeformuje v priečnom smere, teda v rámci možností unášača sa deformuje po kružnici opisovanej unášačom. Trochu zle som sa vyjadril s tým pevným uchytením, myslel som tým, ako aj 001 napísal, stabilné uchytenie osi otočného čapu unášača...
PS: Obrázky plodím za kompom..
Maťo: Ale kto povedal, že podvlečený priečnik je spojený s vodorovnými unášačmi NAPEVNO? Jasne, Dvojka to napísala trochu nepresne, spojenie sa deje samozrejme valcovým čapom, čo v priečnom smere predstavuje pevné spojenie, inak to, na čo myslíš Ty, sa nazýva votknutie. (spojenie napevno, odoberajúce všetkých 6 stupňov volnosti, napr klinec je votknutý v stene)
S tým sekundárom si vedľa jak tá jedľa, prepáč:). Trochu sa zamysli, načo potom by tam bolo pruženie, ak by mu ten unášač bránil v pružení, a myslíš, že ak by to aj tak bolo, že by to ten unášačik vydržal? ...veď by ho to zlomilo (pozri na stendyho obrázok, aký je ten unášač na ohyb mľandravý...)
Sme dnes dali s Dvojkou "skrine elektroniky" dokopy a na Tvoje sofistikované a úzko špecifikované odpovede sa pokúsime dať Ti aspoň raz vyčerpavajúce odpovede, dúfam, že teraz sa nam to už podarí.
Unášač má teda 3, v princípe 2 čapy, jeden valcový, na strane podvlečeného priečníka, druhý guľový, na strane sekundár. pruženia. Tieto čapy umožňujú:
1) pohyb spodnej časti kolísky hore - dolu po kruhovej dráhe, čo sa deje VŽDY POČAS PRUŽENIA a ďalej pri priečných náklonoch skrine voči podvozku,
2) vďaka guľovému čapu a minimálnej vôli vo valcových čapoch nakláňanie kolísky v smere pozdľžnej vodorovnej osi. (ak mašina ide napr. cez vertikal. nerovnosti, jedna pružina bude vyššie ako druhá a tým pádom aj kolíska sa vyšikmí) Ine však o pomerne minimálny pohyb, skôr sa uvažuje s odstranením napätí.
A naopak, neumožňujú:
1)Vďaka valcovému čapu na strane podvl. priečnika vyosenie kolísky v pozdĺžnom smere,
2) Posuv kolísky v priečnom smere.
Z veľkej lásky k fanatikom a pre lepšie pochopenie som špeciálne pre Teba načmáral takýto nechutný unášač.
Inak sa nerozumieme. Ja som rekordne siahodlhý príspevok Prototypnej Pulzuly pochopil a v tomto zmysle je následný dodatok Dvojky síce krásne ilustračne prehľadný, ale redundantný.
To, čo ma okolo pol štvrtej nadránom zbavilo flegmatického pokoja nad A0 , bolo stláčanie pružín sekundárneho vypruženia. Stláčaním majú tlmiť nejaké rázy, zrejme v priečnom smere, medzi skriňou a podvozkom. Pokiaľ je ale podvlečený priečnik spojený s vodorovnými unášačmi NAPEVNO, nechápem ako k tomu fyzickému stláčaniu pier môže prísť, jedine že by vďaka kĺbu v unášači. Toto by som prosil detailne osvetliť. Kedy a presne ako k prichádza k stláčaniu sekundárneho vypruženia.
Pri tom, inak vynikajúco opísanom, priečnom posuve podvozku predsa sami píšete, že pružina sa nedeformuje, vďaka unášaču. Pri akom jave potom pružina pruží, keď horná a spodná časť, medzi ktoré je vložená sú pevne vzájomne spojené?
Priečny posuv i vytáčanie podvozku okolo otočného čapu sú mi jasné.