ZSSK Cargo - Železničná spoločnost Cargo Slovakia, a.s.

Ad:vlacik0,máš istotu že ho nemá ?..

» žehlička56: Predceda FS p.Milan Hošták jazdí služobným autom ?
To bude tou dobou, kde by každý chcel nastúpiť do práce na dvore domu/pred bytovkou a bez prestupovania vystúpiť pred dverami zamestnávateľa....

PS: To bud rád, že nemá osobného šoféra ako ministri vlády , či už aj to má?

v r. 2003, najlepšie bolo, že ústavný súd rozhodol o zákonnom štrajku. Ale až v októbri , polroka po štrajku. Čo z toho, keď už to bolo bezpredmentné.

Možno že teraz sa to niekomu nebude páčiť prečo Predceda FS p.Milan Hošták jazdí služobným autom ? máme železnicu ,prečo má každá aj malá centrála FS uradníčku ?Platenú z príspevkov rušňovodičov na FS .

Dakujem p.Z že opravil ŽOP na ZSSK....

Nieje všetko tak ,ako sa to podá verejnosti,novinári píšu že z 11 centrál 9 centrál podpísalo podmienky KZ a len 2 centráli ju nepodpísali,ale treba rozlišovať počet členov v jednotlivých centrálach su také,ktoré maju cca 60 členov ale su aj také centráli čo maju aj 800 členov a toje rozdiel,zamestnávatel môže mašinistom ,ktorí budu štrajkovať siahnuť akurát na mzdu za čas štrajku firma aspoň ušetri,ja osobne neverím že do štrajku pôjdu mašinisti zo ZSSK.

splinter ty nevieš o čo išlo v roku 2003? ako Dzurinda kúpeným sudcom (až na 3 x to dostal ten správny sudca v elektronickej podatelni dovtedy 2 x ŽSR žiadosť stiahli)zastavil štrajk predbežným opatrením ktoré neskôr US označil za protizákonné....

no a stále píšeš len ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní...pričom štrajk môže byť podla US vyhlásený aj inokedy ..
preto pokial sa budú odborári FS v Cargu držať zákona o kolektívnom vyjednávaní budú sa pohybovať na dosť tenkom lade....pokial nájdu iné všeobecnejšie dôvody ich štrajk bude legálny zaručený ustavou a nikto nebude môcť vymáhať škody.....vymáhať škodu sa bude dať len vtedy ak súd rozhodne o nezákonnosti štrajku

Takže ak tomu dobre rozumiem, zamestnanci organizovaní v tých dvoch organizáciách ktoré neuzavreli kolektívnu zmluvu sa môžu tváriť, že pre nich neplatí. A ak polovica týchto zamestnancov dá súhlas na štrajk, tak budú štrajkovať. SAmozrejme ak zlyhá kolektívne vyjednávanie aj riešenie sporu pred rozhodcom. A tým že proste neprídu do práce im zamestnávateľ nemôže nič urobiť...

Zámčan, o čo išlo vlastne v roku 2003?? Pokiaľ viem a je to tak napísané aj v zákone č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní pozná dva druhy štrajkov, prvý je o spore o uzavretie kolektívnej zmluvy, druhý je solidárny štrajk na podporu inej organizácie

§ 16

(1) Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy ani po konaní pred sprostredkovateľom a zmluvné strany nepožiadajú o riešenie sporu rozhodcu, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť štrajk.

(2) Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

(3) Solidárnym štrajkom sa rozumie štrajk na podporu požiadaviek zamestnancov štrajkujúcich
v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy.

(4) Za účastníka štrajku sa po celú dobu jeho trvania považuje zamestnanec, ktorý s ním súhlasil; zamestnanec, ktorý sa k štrajku pripojil, sa za jeho účastníka považuje odo dňa pripojenia sa k štrajku.

§ 17

(1) Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí najmenej polovica zamestnancov, ktorých sa má táto zmluva týkať.

(2) Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa vyhlasuje príslušný vyšší odborový orgán. O začatí štrajku rozhodne príslušný odborový orgán, ak s ním súhlasí najmenej polovica zamestnancov, ktorých sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa týkať.

(3) Pri vyhlásení a začatí solidárneho štrajku sa postupuje obdobne podľa predchádzajúcich odsekov.

(4) Príslušný odborový orgán musí písomne oznámiť zamestnávateľovi aspoň tri pracovné dni vopred
a) kedy sa štrajk začne,
b) dôvody a ciele štrajku,
c) menný zoznam zástupcov príslušného odborového orgánu, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

§ 20

Nezákonný podľa tohto zákona je štrajk
a) ktorému nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom (§ 11 a 12); to neplatí v prípade solidárneho štrajku (§ 16 ods. 3),

b) ktorý bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom (§ 13 a 14) alebo po
uzavretí kolektívnej zmluvy,

c) ktorý nebol vyhlásený alebo sa nezačal za podmienok ustanovených v § 17,

d) vyhlásený alebo začatý z iných dôvodov, než sú uvedené v § 16,

e) solidárny, pokiaľ zamestnávateľ účastníkov tohto štrajku najmä s ohľadom na hospodársku nadväznosť nemôže ovplyvniť priebeh alebo výsledok štrajku zamestnancov, na podporu ktorých požiadaviek je solidárny štrajk vyhlásený,

§ 23 Zodpovednosť za škodu

(1) Za škodu vzniknutú udalosťou, ku ktorej došlo v priebehu štrajku zodpovedá účastník štrajku zamestnávateľovi alebo zamestnávateľ účastníkovi štrajku podľa Občianskeho zákonníka.9) Ak však ide o škoduku ktorej došlo pri zabezpečovaní činnosti podľa § 19,
zodpovedajú podľa Zákonníka práce.10)
(2) Za škodu spôsobenú výlučne prerušením práce štrajkom účastník štrajku zamestnávateľovi a zamestnávateľ účastníkovi štrajku nezodpovedajú.

Právo na štrajk patrí medzi základné práva a slobody občanov. Toto právo občanom garantujú nie len základné legislatívne normy Slovenskej republiky ale aj medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.


A Vnútroštátna legislatíva
Z vnútroštátnych právnych noriem Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) ako základná zákon štátu v čl. 37 ods. 4 zaručuje právo na štrajk za podmienok ustanovených zákonom s tým, že toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.


Článok 51 Ústavy SR obsahuje obmedzenie práva na štrajk, podľa ktorého: Domáhať‘ sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4 a čl. 44 až 46 tejto ústavy možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú”.

Právo na štrajk je upravené zákonom len v prípade sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy. Štrajk v ostatných prípadoch žiaden zákon neupravuje, ani nezakazuje.

V zmysle článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V právnom poriadku SR nie je žiadny zákon, ktorý by zakazoval výkon práva na štrajk s výnimkou vylúčenia z výkonu tohto práva v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sudcov, prokurátorov, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníkov a zamestnancov hasičských a záchranných zborov a obmedzení práva na štrajk pre účely kolektívneho vyjednávania v zmysle § 17 zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Právo na štrajk priznáva aj Listina základných práv a slobôd ( Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) v čl. 27
Právo zamestnancov na štrajk zakotvuje aj zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v 10 článku základných zásad


B/ Medzinárodno-právne základy

Z medzinárodných dokumentov, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné je to
• Medzinárodný pakt o hospodárskych sociálnych a kultúrnych právach ( vyhláška č..120/1976 Zb. v čl. 8)
• Európska sociálna charta ( Oznámenie MZV SR č. 329/1998 Z. z. )

ked ten strajk odovodnia(formalne zmenia dovod) tym ze nie je zalozeny na nespokojnosti s kolektivnou zmluvou a nema nic spolocne s kolektivnou zmluvou, ale na inej skutocnosti (trebars vyska platu rusnovodica) aj vtedy bude protizakony? Lebo tu uz nebude ziadna vacsina ci mensina ktora podpisala alebo nepodisala KZ.

splinter ano je možné že KZ uzavretá s ostatnými odborármi je v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní.....
je na FS ako chce štrajkovať či na základe zákona o kolektívnom vyjednávaní podla medializovaných informácii NIE.....
dalej nebudem rozvíjať právnické klučky ...ale je skúsenosť so štrajkom železničiarov z roku 2003 ktorú vtedy zastavilo predbežné opatrenie súdu ktoré neskôr US označil za protizákonné s odôvodnením že štrajk nemusí byť naviazaný len na zákon o kolektívnom vyjednávaní ktorý upravuje štrajk...pretože štrajk je garantované ústavné právo

Zámčan, keby nebola uzavretá kolektívna zmluva, potom je štrajk oprávnený. Lenže tá zmluva je uzavretá medzi vedením a deviatimi odbormi, ktoré zastupujú zrejme oveľa viac zamestnancov Carga než vyžaduje Zákonník práce. To že sa odbory nevedia medzi sebou dohodnúť je ich problém. A logicky vedenie Carga nebude prosiť každú odborovú organizáciu aby sa s nimi dohodli. A keď sa tu odvolávate na demokraciu, keď sa vie dohodnúť 9 organizácii a dve nie, tak platí vôla väčšiny a menšina sa má prispôsobiť. Lebo keby sa prispôsobiť nechcela ale robila by si čo chce, tak to nie je demokracia ale anarchia

Aj toto je "demokracia" v ponímaní slovenských najfasa demokratov.

splinter a ja pokial viem existuje jasné vyjadrenie US SR čoby najväčšieho orgánu ktorý jasne skonštatoval že štrajk sa môže vyhlásiť aj bez súvisu so zákonom o kolektívnom vyjednávaní.....to znamená že strašenie ministra a riaditela o náhrade škody je značne nafúknuté a dá sa kvalifikovať ako neoprávnené zastrašovanie.....obidvaja môžu hovoriť o ekonomických škodách a presviedčať- ale nie zastrašovať

» žehlička56: náhrada škody= to budú asi tie penále z omeškania vlaku (tovaru) príjemcovi po dátume splatnosti

Som naozaj velmi zvedavý,čí mašinisti Carga pôjdú do ostrého štrajku, aj napriek vyhrážkam Ing. Pavla Ďuriníka, PhD., predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa ZSSK Carga a.s. ,ktorý povedal, že každý kto sa zučastní štrajku ,bude od neho vymáhana náhrada škody spôsobená štrajkom.

Zámčan, v Zákonníku práce je pokiaľ viem jasne napísané, že platnú kolektívnu zmluvu možno uzavrieť s odborovými organizáciami, ktoré zastupujú aspoň 30% všetkých zamestnancov podniku. Čiže stačí ak je uzavretá s tými najväčšími odbormi na to aby bola platná. To že ich v Cargu pôsobí až 11 a nevedia sa dohodnúť medzi sebou je problém odborárov, nie Carga

vlacik0: kolektívna zmluva môže ísť nad rámec Zákonníka práce, ale iba v prospech zamestnancov

» santiago: tam zákonník práce asi neplatí ako tak pozerám
http://www.cas.sk/clanok/203594/pri-vypovede-budete-mat-na-vyber-odstupne-alebo-vypovedna-lehota.html
tak by dostal namiesto 16500 e (5 mesačné odstupné) len 6600 eur (1 mesačné odstupné)

vyhražanie sa pravicových politikov je tiež na hrane ústavnosti......

čo chcú dávať k náhrade na akom základe bude podla nich štrajk nelegálny......pokial viem za komunistov sa nemohlo štrajkovať žeby pravicoví politici sklzli na ich úroveň?...

je už raz jednoznačne vyjadrenie ustavného súdu ktorý konštatoval že štrajkovať sa môže aj ked štrajk nemá priamu súvislosť s kolektívnym vyjednávaním....(neplnenie KZ a podobne).Na základe tohto ústavný súd rozhodol že pozastavenie štrajku železničiarov v minulosti bolo protizákonné....

právo na štrajk je ústavné právo.....
ano je tu možnosť že odborári si štrajkom pohoršia,musia zvažovať či je v ich zaujme firme spôsobovať ekonomické škody...ale majú nato právo a nijaký politik zafarbený na modro sa im nemá právo vyhrážať ked si uplatnia svoje ústavné práva v rámci zákona a ústavy.