História železnice na Slovensku
Tu mozete písat vsetky skúsenosti o starej zeleznici. Aj ja zhánam historiu zeleznice na Slovensku. Kto má podklady alebo odkazy niekde na webe? Zaujíma ma história zeleznice.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/76210/
Lavazo: A toto poznáš? http://www.kosice.sk/detskazeleznica/index.html
Inak pripravuje sa i kniha a CD o úzkorozchodke v Čermeli. Viac materiálov k tejto téme sa dá nájsť v určitej skupine železničných nadšencov.
Inak pripravuje sa i kniha a CD o úzkorozchodke v Čermeli. Viac materiálov k tejto téme sa dá nájsť v určitej skupine železničných nadšencov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/76194/
Neviem, ci mi niekto bude vediet pomoct, ale skusam to. Nema niekto info, kde by sa dal zohnat nejaky material (kniha, brozura...) o pionierskej zeleznici v Cermeli??? Pripravujeme web stranku, a chcem aby bola co najdetailnejsia....dakujeeeeeeem........pripadne ak niekto ma nejaky dotaz tak mailom. DIK.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/76117/
Pred 135 rokmi prešiel Kysucami prvý vlak
Čo sa píše v matrike?
V matrike pokrstených v Kysuckom Novom Meste je prvý záznam o stavbe Košicko-bohumínskej železnice. Pochádza od vtedajšieho dekana - farára Lottnera, člena regentskej rady v meruôsmom roku. Tento záznam znel:"V roku 1870 začala sa robiť cez pole novomestské železná dráha kroz tunajších obyvateľov a rozmanitých robotníkov, ako Talianov, Čechov, Moravanov, ktorí dňa 8. januára 1871 bola otvorená a ku obecnému obchodu odovzdaná."
Ako vyzeral vlak?
Parný rušeň - ako ho vidíte na priloženom obrázku - pritiahol zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta, za zvukov hudby niekoľko osobných vagónov. Zastavil na vyznačenom mieste, pretože železničná budova (stanica) neexistovala. V bezpečnej vzdialenosti od koľaje, kam mal vlak ísť, sa tiesnili davy zvedavých ľudí zo širokého okolia mesta. Keď sa začal blížiť rušeň, prudko zapískal. Ľudia akoby od strachu curigali dozadu.
Lokomotíva, akú prítomní videli, im bola cudzia. Veď bola vyrobená v Budapešti a na bočnej strane, kde sa do nej nastupovalo, bol veľký štátny znak Uhorska (aký Maďari používajú podnes) a vedľa neho tento nápis: "Magyar kiralyi helamvasutak - 22034". Už zďalša bolo vidno, ako mu z komína sršali ohnivé iskry, nebezpečné nielen jazde, ale najmä v lete pokosenému obiliu v blízkosti trate i sušiacemu sa senu, ba aj dreveniciam. Lapače iskier v podobe velikého hrnca na komíny lokomotív sa začali montovať až v roku 1904. Takéto stroje sú podnes funkčné a sú deponované vo výhrevni vo Vrútkach.
Vlak pozostával z osobných vagónov s vozňovou triedou jednička - dvojka a trojka. Zatiaľ čo jednička bola uspôsobená ako salónny voz, dvojka sa podobala dnešnej jedničke, nuž a tretia trieda bola vybavená len drevenými lavicami. Touto triedou sa terigali zástupcovia nášho mesta - richtár a notár - do Českého Těšína, aby tam so zástupcami dráhy dohodli požiadavku občanov Kysuckého Nového Mesta - pridať jeden vlak medzi 6. a 7. hodinou a podvečer ďalší vlak do Čadce (11.1.1878). Áno, existovali aj osobné vozy štvrtej triedy už od roku 1820, veľmi biedne vybavené, ale iba u Severnej tzv. Ferdinandovej dráhy.
Možno je to čitateľom divné, ale chýbalo prepojenie medzi vagónami, takže cestujúci nemohli z vozňa do vozňa prechádzať. Dokonca chýbali aj záchody. Nedostatok odstránili až r. 1820.
Budova železničnej stanice
Samotná staničná budova v Kysuckom Novom Meste bola dokončená a daná do užívania až niekoľko mesiacov neskôr, konkrétne 17. októbra 1871. Mala krytý perón. Bola v nej predajňa cestovných lístkov, vždy prefajčená čakáreň, vykurovaná čiernym uhlím, kde sa ľudia uchyľovali pred zimou. Často v nej pomáhal prikladať do kachieľ s dlhou plechovou rúrou Štefan Marek z Nesluše, známa to postavička na dolných Kysuciach. Striedavo nosil nejakú uniformu, zbieral odhodené cestovné lístky a predkladal ich kontrolórom, ktorí ich "cvikali" s úsmevom a hodením ruky. V čakárni bol aj buget so širokým okienkom, kde pôsobila roky bufetárka pani Trajčíková, dosiaľ žijúca.
Budova železničnej stanice slúžila cestujúcej verejnosti plných 117 rokov a 2 týždne.
Po jej zbúraní postavil novú stanicu, tiež s krytým nastúpišťom, ktorá slúži doposiaľ. Do užívania verejnosti ju odovzdal predseda Okresného národného výboru v Čadci JUDr. Ján Tichý v r. 1985.
Trať Žilina - Český Těšín meria 63 km a odtiaľ do Bohumína ďalších 31 km. Treba všal zdôrazniť, že bola vystavená ako jednokoľajná a takto fungovala až do roku 1914, kedy ju zvojkoľajnili. K jej elektrifikácii došlo až r. 1964.
Na Košicko-bohumínsku trať napojili v r. 1884 železnicu do Skalného a v roku 1914 do Makova. Takýto stav trvá podnes.
Prvá nehoda
Národnie noviny uverejnili správu, že na Nový rok, teda 1. januára 1885 o pol desiatej večer sa na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste zrazili dva nákladné vlaky.
Rušeň a asi osem vozňov bolo "porúchaných" a z "osobníctva" len jeden muž utrpel údery na nohe a prs
Čo sa píše v matrike?
V matrike pokrstených v Kysuckom Novom Meste je prvý záznam o stavbe Košicko-bohumínskej železnice. Pochádza od vtedajšieho dekana - farára Lottnera, člena regentskej rady v meruôsmom roku. Tento záznam znel:"V roku 1870 začala sa robiť cez pole novomestské železná dráha kroz tunajších obyvateľov a rozmanitých robotníkov, ako Talianov, Čechov, Moravanov, ktorí dňa 8. januára 1871 bola otvorená a ku obecnému obchodu odovzdaná."
Ako vyzeral vlak?
Parný rušeň - ako ho vidíte na priloženom obrázku - pritiahol zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta, za zvukov hudby niekoľko osobných vagónov. Zastavil na vyznačenom mieste, pretože železničná budova (stanica) neexistovala. V bezpečnej vzdialenosti od koľaje, kam mal vlak ísť, sa tiesnili davy zvedavých ľudí zo širokého okolia mesta. Keď sa začal blížiť rušeň, prudko zapískal. Ľudia akoby od strachu curigali dozadu.
Lokomotíva, akú prítomní videli, im bola cudzia. Veď bola vyrobená v Budapešti a na bočnej strane, kde sa do nej nastupovalo, bol veľký štátny znak Uhorska (aký Maďari používajú podnes) a vedľa neho tento nápis: "Magyar kiralyi helamvasutak - 22034". Už zďalša bolo vidno, ako mu z komína sršali ohnivé iskry, nebezpečné nielen jazde, ale najmä v lete pokosenému obiliu v blízkosti trate i sušiacemu sa senu, ba aj dreveniciam. Lapače iskier v podobe velikého hrnca na komíny lokomotív sa začali montovať až v roku 1904. Takéto stroje sú podnes funkčné a sú deponované vo výhrevni vo Vrútkach.
Vlak pozostával z osobných vagónov s vozňovou triedou jednička - dvojka a trojka. Zatiaľ čo jednička bola uspôsobená ako salónny voz, dvojka sa podobala dnešnej jedničke, nuž a tretia trieda bola vybavená len drevenými lavicami. Touto triedou sa terigali zástupcovia nášho mesta - richtár a notár - do Českého Těšína, aby tam so zástupcami dráhy dohodli požiadavku občanov Kysuckého Nového Mesta - pridať jeden vlak medzi 6. a 7. hodinou a podvečer ďalší vlak do Čadce (11.1.1878). Áno, existovali aj osobné vozy štvrtej triedy už od roku 1820, veľmi biedne vybavené, ale iba u Severnej tzv. Ferdinandovej dráhy.
Možno je to čitateľom divné, ale chýbalo prepojenie medzi vagónami, takže cestujúci nemohli z vozňa do vozňa prechádzať. Dokonca chýbali aj záchody. Nedostatok odstránili až r. 1820.
Budova železničnej stanice
Samotná staničná budova v Kysuckom Novom Meste bola dokončená a daná do užívania až niekoľko mesiacov neskôr, konkrétne 17. októbra 1871. Mala krytý perón. Bola v nej predajňa cestovných lístkov, vždy prefajčená čakáreň, vykurovaná čiernym uhlím, kde sa ľudia uchyľovali pred zimou. Často v nej pomáhal prikladať do kachieľ s dlhou plechovou rúrou Štefan Marek z Nesluše, známa to postavička na dolných Kysuciach. Striedavo nosil nejakú uniformu, zbieral odhodené cestovné lístky a predkladal ich kontrolórom, ktorí ich "cvikali" s úsmevom a hodením ruky. V čakárni bol aj buget so širokým okienkom, kde pôsobila roky bufetárka pani Trajčíková, dosiaľ žijúca.
Budova železničnej stanice slúžila cestujúcej verejnosti plných 117 rokov a 2 týždne.
Po jej zbúraní postavil novú stanicu, tiež s krytým nastúpišťom, ktorá slúži doposiaľ. Do užívania verejnosti ju odovzdal predseda Okresného národného výboru v Čadci JUDr. Ján Tichý v r. 1985.
Trať Žilina - Český Těšín meria 63 km a odtiaľ do Bohumína ďalších 31 km. Treba všal zdôrazniť, že bola vystavená ako jednokoľajná a takto fungovala až do roku 1914, kedy ju zvojkoľajnili. K jej elektrifikácii došlo až r. 1964.
Na Košicko-bohumínsku trať napojili v r. 1884 železnicu do Skalného a v roku 1914 do Makova. Takýto stav trvá podnes.
Prvá nehoda
Národnie noviny uverejnili správu, že na Nový rok, teda 1. januára 1885 o pol desiatej večer sa na železničnej stanici v Kysuckom Novom Meste zrazili dva nákladné vlaky.
Rušeň a asi osem vozňov bolo "porúchaných" a z "osobníctva" len jeden muž utrpel údery na nohe a prs
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/68359/
objavil som na nete zaujímavý materiál o býv. Košicko-bohumínskej trati na http://www.presov.viapvt.sk/~popovec/kbz/index.htm
má to 6 častí, dole na stránke si kliknite na pokračovanie....
má to 6 častí, dole na stránke si kliknite na pokračovanie....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/67647/
Bratislavská nostalgia za starými staničnými budovami
http://sekanova.blog.sme.sk/c/43221/Bratislavska-nostalgia-za-starymi-stanicnymi-budovami.html
- staré dobré časy - zapomínajme si
http://sekanova.blog.sme.sk/c/43221/Bratislavska-nostalgia-za-starymi-stanicnymi-budovami.html- staré dobré časy - zapomínajme si
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/67429/
Budovu konky chystajú na plnú prevádzku NOVÉ MESTO (sp)
Za špinavými oknami vidno z ulice iba prázdne miestnosti bez podláh. Miestami sa povaľuje stavebná sutina, pracovné rukavice, montérky. Na priečelí visí transparent s nápisom Na prenájom a s telefónnym číslom. Takýto pohľad naďalej ponúka historická staničná budova konskej železnice na Legionárskej ulici, hoci už pol roka má nového majiteľa."Zvonka to tak možno nevyzerá, ale vnútri v skutočnosti sústavne tvrdo pracujeme," odporuje však Róbert Šteffek, konateľ vlastníckej firmy Woodimex, ktorá sa zaoberá spracovaním dreva. Predpokladáme, ža už od apríla bude tzv. konka, unikátna bratislavská kultúrna a technická pamiatka, opäť riadne fungovať. "Zriadime v nej jednak naše kancelárie, jednak sa sem v marci a apríli nasťahujú iné dve firmy. A ešte by sa našiel priestor aj pre ďalšieho záujemcu," dopľňa.
V súčastnosti podľa Šteffeka v objekte pokračuje "veľké upratovanie", kedže bezdomovci z neho rozkradli prakticky všetko cenné - medené parapetné dosky, odkvapové rúry, kovovú tabuľku upozorňujúcu na význam pamiatky atď. "Aj nedávno nám tu rozbili tri okná, páchteľov sa však našťastie podarilo chytiť", spomenie konateľ. "V marci sa pustíme do fasády", pokračuje. Pripomína, že použiť smú len klasické materiály a pôvodnú farbu, všetko treba robiť pod dohľadom pamiatkárov.
Woodimex získal konku vlani júli vo verejnom ponukovom konaní za 20,7 milióna korún. Pred tým bola majiteľom akciovka Hydrostav, ktorá ju zachránila pred zbúraním, na vlastné náklady opravila a niekoľko rokov využívala na kultúrne a spoločenské aktivity. Napokon však skrachovala a opustená budova po čase znovu schátrala.
O tento unikát bojovala aj samospráva Nového Mesta. Nedokázala však ponúknuť viac ako 12 miliónov.
Bratislavská Pravda - 08.03.2006 *streda*
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/63174/
Na tých ľuďoch čo boli v Tatarách na spomínanej konferencii tá železničná história funguje už 15-20 rokov. Sú to ľudia, ktorí to robia ako koníček a nechcú za to žiadne peniaze. Takže si myslím že to bude fugovať aj ďalej.
Nebude z toho nejaká reportáž????
Nebude z toho nejaká reportáž????
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/43152/
Železniční veteráni spoja svoje sily
VYSOKÉ TATRY 18. novembra (SITA) – Milovníci železničnej histórie založia spoločný subjekt združujúci dobrovoľných aktivistov, ktorí sa zaoberajú ochranou slovenských železničných pamiatok. Dohodli sa na tom na konferencii „História slovenských železníc, ako ďalej“, ktorá sa dnes konala vo Vysokých Tatrách. Predsedovia jednotlivých občianskych združení, ktoré prevádzkujú a udržiavajú jednotlivé vozidlá, delegujú svojich zástupcov do Prípravného výboru Únie klubov železničnej histórie Slovenska. Prípravný výbor by mal následne zvolať aj zakladajúce valné zhromaždenie novej organizácie a schváliť jej stanovy. Vzhľadom na ponuku z Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) jednotlivé kluby by mali na valnom zhromaždení zosumarizovať plán aktivít a podujatí na rok 2006. ŽSR navrhujú klubom odpustenie poplatkov za použitie dopravnej cesty.
Dôvodom vzniku strešnej organizácie združujúcej jednotlivé kluby železničnej histórie bolo, že pôvodné Železnice Slovenskej republiky sa rozdelili na tri subjekty, čím sa „zrušila platforma, na ktorej fungovala ochrana a prevádzka historických železničných pamiatok na Slovensku,“ uviedol po rokovaní vedúci múzejno-dokumentačného centra pri Výskumnom a vývojovom ústave Železníc Slovenskej republiky Jiří Hubáček. Celé bremeno prevádzky bolo na jednotlivých občianskych združeniach, ktoré na to sami nestačia. Vývoj na slovenských železniciach podľa Hubáčka v súčasnosti veteránom príliš nepraje.
VYSOKÉ TATRY 18. novembra (SITA) – Milovníci železničnej histórie založia spoločný subjekt združujúci dobrovoľných aktivistov, ktorí sa zaoberajú ochranou slovenských železničných pamiatok. Dohodli sa na tom na konferencii „História slovenských železníc, ako ďalej“, ktorá sa dnes konala vo Vysokých Tatrách. Predsedovia jednotlivých občianskych združení, ktoré prevádzkujú a udržiavajú jednotlivé vozidlá, delegujú svojich zástupcov do Prípravného výboru Únie klubov železničnej histórie Slovenska. Prípravný výbor by mal následne zvolať aj zakladajúce valné zhromaždenie novej organizácie a schváliť jej stanovy. Vzhľadom na ponuku z Generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) jednotlivé kluby by mali na valnom zhromaždení zosumarizovať plán aktivít a podujatí na rok 2006. ŽSR navrhujú klubom odpustenie poplatkov za použitie dopravnej cesty.
Dôvodom vzniku strešnej organizácie združujúcej jednotlivé kluby železničnej histórie bolo, že pôvodné Železnice Slovenskej republiky sa rozdelili na tri subjekty, čím sa „zrušila platforma, na ktorej fungovala ochrana a prevádzka historických železničných pamiatok na Slovensku,“ uviedol po rokovaní vedúci múzejno-dokumentačného centra pri Výskumnom a vývojovom ústave Železníc Slovenskej republiky Jiří Hubáček. Celé bremeno prevádzky bolo na jednotlivých občianskych združeniach, ktoré na to sami nestačia. Vývoj na slovenských železniciach podľa Hubáčka v súčasnosti veteránom príliš nepraje.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/42893/
V týchto chvíľach prebieha v Starom Smokovci stretnutie špičiek z oblasti historickej železničnej techniky na Slovensku. Účelom stretnutia je založenie Asociácie.
Vlaky.net uverejnili informáciu o stretnutí už 25. 10. 2005.
http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=925
Podľa kuloárnych informácií, vedenie niektorých železničných spoločností zostalo tým zaskočené, že informácia prenikla na verejnosť skôr, než na vedenie týchto spoločností
Admini vlaky.net sa zúčastňujú v hojnom počte na tomto stretnutí, takže iste nám čoskoro prinesú info z prvej ruky....
Vlaky.net uverejnili informáciu o stretnutí už 25. 10. 2005.
http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=925
Podľa kuloárnych informácií, vedenie niektorých železničných spoločností zostalo tým zaskočené, že informácia prenikla na verejnosť skôr, než na vedenie týchto spoločností
Admini vlaky.net sa zúčastňujú v hojnom počte na tomto stretnutí, takže iste nám čoskoro prinesú info z prvej ruky....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/42806/
Nový vlastník chce časť budovy konskej železnice prenajať.
NOVÉ MESTO - Transparent s nápisom "Na prenájom a tel. číslom" visí v týchto dňoch na fasáde staničnej budovy prvej konskej železnice v Uhorsku. Priestory v unikátnom historickom objekte na Legionárskej ulici sa chystá prenajať jeho nový majiteľ - eseročka Woodimex, ktorá sa zaoberá spracovaním dreva."V budeve zriadime aj naše firemné kancelárie. Pre ne samotné je však priveľký, zvyšok teda ponúkame iným záujemcom", potvrdil včera konateľ Woodimexu Róbert Šteffek. "Nájomcu vyberieme spoľahlivého a bez finančných problémov", ubezpečil. Zdôraznil však, že "nijaká pochybná firma, ktorá by v ňom prevádzkovala erotický salón či iné hlúposti", ním nebude.
V súčastnosti sa v konke podľa Šteffeka robí "veľké upratovanie". Zrejme bezdomovci z nej totiž rozkradli, čo sa len dalo. "Zmizli drahé medené parapetné dosky a odkvapové rúry, treba natrieť okná, vymalovať, na jar sa pustíme do fasády", priblížil konateľ. Podľa neho sa nepodarilo nájsť ani kovovú tabuľku, ktorá donedávna upozorňovala okoloidúcich na význam tejto kultúrnej a technickej pamiatky.
Woodimex získal konku v júli vo verejnom ponukovom konaní za 20,7 milióna korún. "Zástupcovia spoločnosti v auguste celú sumu riadne vyplatili. Objekt je ako ich vlastníctvo už aj riadne zapísaný v katastri", potvrdil Jozef Bolješik, správca konkurznej podstaty po skrachovanej akciovke Hydrostav, ktorá bola posledným majiteľom budovy.
O konku sa uchádzala aj samospráva Nového Mesta. Mestská časť má budovu v erbe a Novomešťania chceli objekt využívať na kultúrne a spoločenské účely či zriadiť v ňom sobášnu sieň. Ponúknutých 12 miliónov však nestačilo. "Ak nám niekto bude ochotný preplácať kultúru, nemáme námietky. Aj múzeum by sme tam zriadili..." vyjadril sa Šteffek k spolupráci s kýmkoľvek na kultúrnej báze.
Pamiatka z roku 1846 je poslednou svojho druhu v strednej Európe. Hydrostav ju v 90. rokoch rozsiahlou rokonštrukciou zachránil pred zbúraním. Využívala sa na rôzne aktivity. Trénoval tam klub akrobatického rokenrolu Hydrorock, cvičil sa aerobik, organizovali jazykové kurzy, šachové turnaje..... . Od krachu spoločnosti však raritný domček opäť chátral, až teraz ho teda čaká nová budúcnosť. Stavebný úrad mestskej časti aj pamiatkári chcú ale prísne dohliadať, aby sa nevyužíval na iné, ako na kultúrne a administratívne účely.
* Bratislavská Pravda, streda 19.10.2005, Soňa Pacherová *
NOVÉ MESTO - Transparent s nápisom "Na prenájom a tel. číslom" visí v týchto dňoch na fasáde staničnej budovy prvej konskej železnice v Uhorsku. Priestory v unikátnom historickom objekte na Legionárskej ulici sa chystá prenajať jeho nový majiteľ - eseročka Woodimex, ktorá sa zaoberá spracovaním dreva."V budeve zriadime aj naše firemné kancelárie. Pre ne samotné je však priveľký, zvyšok teda ponúkame iným záujemcom", potvrdil včera konateľ Woodimexu Róbert Šteffek. "Nájomcu vyberieme spoľahlivého a bez finančných problémov", ubezpečil. Zdôraznil však, že "nijaká pochybná firma, ktorá by v ňom prevádzkovala erotický salón či iné hlúposti", ním nebude.
V súčastnosti sa v konke podľa Šteffeka robí "veľké upratovanie". Zrejme bezdomovci z nej totiž rozkradli, čo sa len dalo. "Zmizli drahé medené parapetné dosky a odkvapové rúry, treba natrieť okná, vymalovať, na jar sa pustíme do fasády", priblížil konateľ. Podľa neho sa nepodarilo nájsť ani kovovú tabuľku, ktorá donedávna upozorňovala okoloidúcich na význam tejto kultúrnej a technickej pamiatky.
Woodimex získal konku v júli vo verejnom ponukovom konaní za 20,7 milióna korún. "Zástupcovia spoločnosti v auguste celú sumu riadne vyplatili. Objekt je ako ich vlastníctvo už aj riadne zapísaný v katastri", potvrdil Jozef Bolješik, správca konkurznej podstaty po skrachovanej akciovke Hydrostav, ktorá bola posledným majiteľom budovy.
O konku sa uchádzala aj samospráva Nového Mesta. Mestská časť má budovu v erbe a Novomešťania chceli objekt využívať na kultúrne a spoločenské účely či zriadiť v ňom sobášnu sieň. Ponúknutých 12 miliónov však nestačilo. "Ak nám niekto bude ochotný preplácať kultúru, nemáme námietky. Aj múzeum by sme tam zriadili..." vyjadril sa Šteffek k spolupráci s kýmkoľvek na kultúrnej báze.
Pamiatka z roku 1846 je poslednou svojho druhu v strednej Európe. Hydrostav ju v 90. rokoch rozsiahlou rokonštrukciou zachránil pred zbúraním. Využívala sa na rôzne aktivity. Trénoval tam klub akrobatického rokenrolu Hydrorock, cvičil sa aerobik, organizovali jazykové kurzy, šachové turnaje..... . Od krachu spoločnosti však raritný domček opäť chátral, až teraz ho teda čaká nová budúcnosť. Stavebný úrad mestskej časti aj pamiatkári chcú ale prísne dohliadať, aby sa nevyužíval na iné, ako na kultúrne a administratívne účely.
*
Bratislavská Pravda, streda 19.10.2005, Soňa Pacherová *
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/38645/
rk_kn: dakujem za reklamu , je to na tati 120 : http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h120-12.htm ,
http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?lang=1&id=9
Stanica vznikla 1. XI. 1883 ako koncova na trati Zlatovce - Zilina, spojenie s Kosicko-Bohuminskou zeleznicou na sucasnej stanici Zilina sprevadzkovanej uz od 8. XII. 1871 vzniklo podstatne neskor
, je to na tati 120 : http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h120-12.htm , http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?lang=1&id=9
Stanica vznikla 1. XI. 1883 ako koncova na trati Zlatovce - Zilina, spojenie s Kosicko-Bohuminskou zeleznicou na sucasnej stanici Zilina sprevadzkovanej uz od 8. XII. 1871 vzniklo podstatne neskor
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/38237/
- sam autor povedal, ze kniha je i tak len kompromisom medzi snahou o maximum informacii v knihe a financiami, ktore boli ochotne ZSR do knihy vrazit, kedze trvali na kriedovom papieri ... :-( Keby tam malo byt vsetko, co treba, tak by oproti tomu boli Leninove spisy len trojriadkovym clanockom v novinach ... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/37065/
pozn.: viď obrázky z predchádzajúcich príspevkov