Bratislava hlavná stanica a jej budúcnosť...
1. staničná budova (súčasné sídlo GR Žel.polície na Šancovej ul. č. 1) bola postavená v r. 1848 ako koncová pre trať Ba - Gänserndorf - Wien (Ba - Břeclav: 110 [ZCP 126]), zakrátko po dobudovaní trate Budapest - Štúrovo - Ba (130 [ZCP 120]) bola postavená i 2. budova, používaná až do súčasnosti. 3. budova "Sklenník" bola sprevádzkovaná v r. 1988 ako prístavba 2. budovy - jej dni sú však spočítané - bude zlikvidovaná pri 2-ročnej rekonštrukcii Predstaničného námestia, kt. by sa v súčasnosti (X/2006) mala začať. V r. 1883 vzniklo spojenie do žst. Bra-Rača (120 [ZCP 125,127]), kde bolo napojené na trať do Žiliny, a poslednou zapojenou traťou je od r. 1962 trať zo žst. Ba-Nové Mesto (132 [ZCP 127]).
Zo začiatku bola v stanici vykonávaná i na-/vy-kládka nákladných vozňov (existoval tu aj "vínovod" a nákladná lanovka z "Patrónky" - továrne na náboje v rovnomennej časti mesta), postupný nárast osobnej dopravy ju však úplne vytlačil do iných staníc. Tomu súčasnému už kapacita koľajiska nepostačuje, čo sa prejavuje pri každej nepravidelnosti "dominovým efektom" v meškaní vlakov, hoci by stačilo tak málo: viac vlakov presunúť k nástupištiam žst. Ba-Nové Mesto a Ba-Petržalka, ktoré po väčšinu dňa zívajú prázdnotou. Problémy spôsobujúce (i keď už len) prechádzajúce nákladné vlaky by mal vyriešiť tunel z Lamača popod vrch Kamzík na Briežky, avšak pre jeho finančnú náročnosť je jeho skorá realizácia nepravdepodobná.
Rušňové depo ako súčasť odstavného koľajiska bolo vybudované až po likvidácii toho pôvodného, ktoré sa nachádzalo v priestore súčasných nástupíšť 3 - 5.
Ďalšie informácie: http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132068.htm .
(Addams)
Samostatné diskusie o niektorých staniciach:
Bratislavský železničný uzol
Bratislava Filiálka
Bratislava - Nové Mesto
Stanica konskej železnice
Wien - Bratislava a železnice medzi nimi
Ďalšie odkazy:
http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132068.htm
http://www.iprslovakia.sk/slovak/projekty/06.html
Rakúsky systém vlakovej rýchlodráhy City Airport Train (CAT), ktorý dopraví pasažierov z Viedne na letisko Schwechat za 16 minút, má byť predĺžený do Bratislavy.
K realizácii zámeru má dôjsť aj v prípade, že spoločnosť Flughafen-Schwechat neuspeje v tendri na privatizáciu bratislavského letiska, objasnil predseda predstavenstva rakúskej spoločnosti Gerhard Schmid. V takomto prípade povedie CAT len do centra Bratislavy. Tým sa má uľahčiť prístup pre slovenských pasažierov na viedenské letisko.
V prípade úspechu v tendri vybuduje Flughafen-Schwechat tesné spojenie oboch letísk. Do roku 2015 by sa mal potenciál spoločného regiónu zvýšiť na 30 miliónov cestujúcich.
Podľa analytikov by prísľub výstavby CAT do Bratislavy mohol byť "tromfom" v rámci ponuky na privatizáciu bratislavského letiska. Plánovanie dvojkoľajovej trasy CAT sa už rozbehlo. Výstavba by sa mohla začať v roku 2007, informovala rakúska agentúra APA.
TASR
zdroj:http://tvojepeniaze.pravda.sk/sk_pludia.asp?r=sk_pludia&c=A050826_093904_sk_dautomoto_p01
Ak si dobre pamatam, zo 6.nast. odchadzal napr. R 873, ale po pridani jedneho vozna sa tam uz nezmesti.. zmesti sa tam len 1 masina + 5 voznov.. a na Zvolen odchadza Ex 531, R 801 z 2. nast., Zr 1831, R 833 z 1. nast...
V Hradci Králové se také řeší prostory před železniční stanicí - v návaznosti na budování autobusového nádraží a terminálu MHD. Zde se opravdu ekologové vyznamenali.
V místě budoucího autobusového nádraží, které už "vzniká" cca 20 let, zůstalo jakž-takž zplanýrované zbořeniště tovární budovy. Na něm vyskytují občas bezdomovci, ale také se zde "daří několika druhům vzácných živočichů, mezi kterými jsou ještěrky, hmyz i plazi". Jak se tam ocitli, nikdo neví.
Nicméně radnice musela zajistit odchyt těchto živočichů, jejich přezimování, vybudování vhodného prostoru k životu na původním místě a jejich vrácení sem.
To vše platí pro všechny živočichy kromě bezdomovců - na ty se ochrana nevztahuje.
Celá ta legrace přijde město na slušné peníze: "Tyhle potvůrky nás budou stát více než 96 tisíc korun. Například jen za odchyt dáme pět tisíc korun, zhotovení jedné nádrže pro dospělé jedince bude stát 29 tisíc korun, pro mladé pak 17 500 korun. Hibernace živočichů vyjde na deset tisíc, stejně jako odborný dozor při zemních pracích," řekl hradecký primátor Otakar Divíšek. Další peníze bude stát vybudování onoho náhradního rumiště, takže celkem asi 500 000,- Kč. Navíc cestující budou moci obdivovat uprostřed nádraží cosi podivného. Jak rád bych byl ještěrkou, aby se o mne někdo tak staral...
(zdroj dat: Hradecké noviny 24.5.2005)
Nick: Nezdá sa mi, že konkrétne kvôli prestavbe Predstaničného námestia by došlo k ekologickej katastrofe takých rozmerov, aké popisuješ - nakoniec časť zelene sa podľa projektu má znovu vysadiť. Okrem toho v okolí je ešte zelene pomerne dosť (neďaleký Horský park, menšie parky smerom do mesta). Mne skôr vadí likvidácia vinohradov medzi Kolibou a Račou, ktoré ustupujú zbohatlíckym pevnostiam s hrubými kamennými múrmi - ale o tom táto debata nie je... 
Z hľadiska dopravy by ma ale zaujímalo, ako chcú súdruhovia projektanti riešiť dopravnú situáciu, ak do tohto priestoru okrem cestujúcich vlakom a silného tranzitu z východných častí mesta smerom na Patrónku ešte majú pribudnúť návštevníci tých obchodov. Pretože to je vec, ktorá sa pri výstavbe iných nákupných centier (Polus, Aupark) neriešila vôbec - aj keď zasa toto nákupné centrum nebude až také obrovské.
Dnes o 19h je v bývalom Véčku na Námestí SNP v Bratislave diskusia občanov s úradníkmi Magistrátu a ochranármi na tému Koniec zelene v Bratislave?
Organizuje Voľné združenie bratislavských občianskych a ochranárskych organizácií a A4 - nultý priestor.
Medzi diskutujúcimi má byť námestníčka primátora pani Tatiana Mikušová, pán Ivan Macko zo sekcie územných programov, meststská záhradníčka pani Anna Galčíková a pán Stanislav Tokoš z oddelenia územného plánovania. Za ochranárov vystúpi pani Katarína Šimončičová.
Diskusia môže byť aj pre užívateľov vlaky.net vítaným fórom na diskusie, prednesenie vlastných stanovísk k mestskej zeleni a k prestavbe Predstaničného námestia, prípadne na nadviazanie kontaktov a aktívnu účasť v ochranárskych spolkoch.
:)
V diskusii tu odznelo veľa rozličných názorov. Pripájam čánok, uverejnený v denníku SME:
Prestavba Predstaničného námestia
Mnoho bratislavských častí za posledné desaťročie zmenilo svoju tvár. Stavia sa prakticky všade, kam sa v hlavnom meste pohnete. Vznikli a stále vznikajú nové projekty, ktorých cieľom je zlepšiť výzor, aj funkčnosť kľúčových priestranstiev - najmä v širšom centre mesta. Jedným z významných projektov blízkej budúcnosti je prestavba Predstaničného námestia. Jeho priestor ohraničujú sprava Žabotová a Šancová ulica a z ľavej strany budova prvej stanice parnej železnice a Pražská ulica.
Predstaničné námestie je už dlhšiu dobu nevyhovujúce najmä z hľadiska dopravy, ale nezanedbateľné sú aj jeho nedostatky z architektonicko-urbanistického a reprezentačného hľadiska. Preto Magistrát mesta v spolupráci so Železnicami a s investorskou spoločnosťou IPR Slovakia vyhlásil v roku 2000 verejnú súťaž, ktorá mala vyriešiť zmenu koncepcie tohto priestoru zároveň s prestavbou budovy hlavnej železničnej haly. Spomedzi najlepších zúčastnených projektov vybral investor návrh ateliéru MARKROP. Realizácia projektu by mala byť uskutočnená v rozmedzí rokov 2005 až 2007.
Mnohí súhlasia s tým, že Predstaničné námestie je dopravným problémom, pristavaná vstupná hala Hlavnej stanice je z hľadiska estetického vyslovene núdzovým riešením a že priestor v okolí najväčšieho železničného uzla v hlavnom meste neponúka ani zďaleka také služby, ako by mal ponúkať. Aj tak má však zvolené riešenie mnohých oponentov a kritikov.
Ochranári napríklad poukazujú na to, že stavbe padne za obeť všetka súčasná zeleň v tejto oblasti - koncept ráta s výrubom okolo 800 stromov a desiatok metrov štvorcových kríkov. Tvrdia tiež, že zeleň nebude môcť byť v terajšej kvalite a množstve obnovená, pretože projekt ráta s rozsiahlymi podzemnými stavbami. Prekáža im aj to, že do aj tak preťaženého dopravného uzla sa stavbou a jej ďalším využitím privedie ďalšie množstvo áut.
Podľa občianskeho združenia Hestia, ktoré sa už dlhšiu dobu angažuje v otázkach výstavby na území Bratislavy, je jedným z problémov fakt, že v projekte chýba štúdia širších dopravných vzťahov a preto nie je jasné, ako bude dopravná situácia v tomto priestore po realizácii stavby vyzerať. (Podľa normy mal byť v rámci prípravy uskutočnený dopravný prieskum vo všetkých okolitých križovatkách v okolí vo všetkých pruhoch počas trvania siedmich dní.)
Hestia tiež upozorňuje na nutnosť precíznej prípravy a dodržania technologických postupov, pretože pri zásahoch do podložia by inak mohla byť ohrozená statika okolitých budov.
Aj ďalší kritici upozorňujú na to, že ten kto chce riešiť problém dopravy v tomto území, musí súčasne riešiť aj prestavbu križovatky na Račianskom mýte, a zvýšenie priepustnosti križovatky na Trnavskom mýte a Hodžovom námestí.
Najväčší odporcovia tohto projektu však tvrdia, že bratislavská Hlavná stanica je na nevhodnom mieste, pretože je zle dostupná nielen z mnohých mestských častí, ale aj z iných dopravných uzlov ako je hlavná autobusová stanica, či letisko. A že teda investície do rekonštrukcie Hlavnej stanice, sú investíciami do provizória.
Múzeum dopravy súčasťou riešenia.
Komplex budov, ktorý má vzniknúť na Predstaničnom námestí pozostáva z dvoch administratívnych budov, obchodného centra a päťhviezdičkového hotela. Súčasťou riešenia priestoru má byť nové cestné prepojenie medzi Pražskou a Žabotovou ulicou a mimoúrovňové prepojenie medzi Žabotovou a Štefanovičovou ulicou. Električková trať má byť premiestnená tiež do podzemia. Nová staničná hala spolu so službami pre cestujúcich má byť zakomponovaná do priestoru presklennou kupolou. Do komplexu má byť zakomponované aj Múzeum dopravy, ktoré sídli v pôvodných historicky vzácnych železničných skladoch prvej bratislavskej železničnej parostrojnej stanice.
Rok po oslavách 150. výročia príchodu prvého parného vlaku na územ
