ŽSR 500: Maťovce ŠRT - Haniska pri Košiciach ŠRT

Širokorozchodná trať Maťovce - Haniska pri Košiciach

 Dlhodobá zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom stanovovala tak vysoký objem dovozu sovietskej železnej rudy, že kapacitné možnosti prekladiska v Čiernej nad Tisou boli čoskoro vyčerpané. Problémy tu vznikali predovšetkým počas zimných mesiacov, keď bolo treba rudu nákladne rozmrazovať v rozmrazovacích tuneloch. Úplne neúnosnou sa situácia stala po dobudovaní Východoslovenských železiarní v Košiciach.

 Roku 1963 predložil preto Štátny ústav dopravného projektovania (SUDOP) šesť variantov riešenia výstavby širokorozchodnej trate z Užhorodu do Košíc. O výslednom variante rozhodli politické orgány napriek niektorým výhradám odborníkov.

 Stavbe bol priradený prvoradý význam. V rozpore s vtedy platnými predpismi bola spracovaná len zjednodušená dokumentácia, ktorá bola na úrovni projektu I. stupňa (zadávací projekt, prehĺbená štúdia). Rozpočet bol spracovaný s použitím technicko-hospodárskych ukazovateľov a na základe odborných odhadov. Táto dokumentácia bola schválená 31.5.1964, pričom so zemnými prácami začali už 16.3.1964.

 Investorom výstavby širokorozchodnej trate boli Východná dráha ČSD v Bratislave, generálnym projektantom SUDOP a generálnym dodávateľom Železničné staviteľstvo Bratislava. Priamymi dodávateľmi stavebných prác boli podniky rezortu stavebníctva a dopravy (Chemkostav, n.p. Humenné, Inžinierske stavby, n.p. Košice, Váhostav, n.p. Žilina a Železničné staviteľstvo Bratislava).

 Širokorozchodná trať prechádza na Slovensko pri Maťovciach. Ďalej pokračuje takmer súbežne s normálnerozchodnou traťou Veľké Kapušany - Bánovce n. Ondavou - Trebišov a kalšanskou spojkou sa pripája k trase dvojkoľajnej železnice Čierna n. Tisou - Michaľany - Košice.

 Trať s dĺžkou 88,051 km bola budovaná podľa sovietských noriem ako trať druhej kategórie s oblúkmi o minimálnom polomere 400 m pre rýchlosť 80 km/h. Pláň zemného telesa malo šírku 6,5 m, násypy boli sypané so svahmi sklonu 1:1,5 až 1:5 v závislosti na vlastnosti zemín. V mnohých miestach boli zhotovené kamenné rebrá a trativody. Železničný zvršok na celej trati bol z koľajníc tvaru T na predpätých betónovych podvaloch s minimálnou hrúbkou štrku pod podvalom 25 cm, štrkové lôžko malo šírku 3,2O m.

 Roku 1964 pracovalo na stavbe priemerne 32 rýpadiel, 53 buldozérov, 5 rýhovačov, 36 zhutňovačov, 5 nakladačov a 122 nákladnych automobilov. Na stavbu boli dodané tiež ťažké sovietske mechanizmy - žeriavy, baranidlá a zhutňovače. Pri montáži a kladení železničného zvršku sa používal sovietsky traktorový ukladač koľajových polí PB 2 a štrkovací stroj TDG.

 V zárezoch sa odťažilo asi 1,2 mil. m3, do násypov bolo uložených 3,5 mil. m3 zeminy. Na sanačné vrstvy sa spotrebovalo O,5 mil. m3 štrkopiesku. Na trase bolo postavených 58 rúrových a 17 rámových priepustov svetlosti 2 m, vybudovali sa 2 podchody svetlosti 4 m a 6 veľkých železničných mostov s objemom 16 000 m3 prefabrikovaného betónu a 8 000 m3 monolitického betónu. Súčasťou investície bolo 6 staničných budov, 10 výhybkárskych stanovíšť, 8 objektov pre ubytovanie a stravovanie pracovníkov, rušňové stanice pre širokorozchodné rušne a opravovňa vozňov.

 Pracovná prevádzka na stavbe bola otvorená 5.11.1965, skúšobná prevádzka však až 1.5.1966.

Cestovné poriadky

Ostatné prílohy