Telgártska slučka

Najexponovanejší úsek trate vedie z Telgártu tzv. "telgártskou slučkou" za Besnické sedlo. Táto špirálovitá slučka je na našom území unikátnou železničnou stavbou. Meria celkom 2300 metrov a trať ňou prekonáva výškový rozdiel 31 metrov. V spodnej časti sa nachádza tunej Kornela Stodolu s dĺžkou 1239 metrov, situovaný v oblúku s polomerom 400 metrov a sklonom trate 12,5 promile. V hornej časti slučky prekonáva trať údolie 22 metrov vysokým a 86 metrov dlhým železobetónovým viaduktom so sklonom trate 17 promile. Telgártsky viadukt bol prvou železobetóbovou stavbou vo forme členenej oblúkovej konštrukcie na našich tratiach. Ďalej trať pokračuje 18 metrov vysokým kamenným viaduktom cez dolinu Chmaroška, 250 metrov dlhým Hronským tunelom a nakoniec 848 metrov dlhým vrcholovým Besnickým tunelom. Vrcholovým sa nazýva preto, lebo sa v ňom nachádza vrcholový bod tejto trate vo výške 957 m.n.m. Je to zároveň najvyšší bod železničných tratí s normálnym rozchodom na Slovensku. Besnický tunej je teda naším najvyššie položeným železničným tunelom . Na tomto krátkom, len 12 kilometrovom úseku pod Besnickým sedlom musí trať prekonať výškový rozdiel 172 metrov.

Údolie horného toku Hrona z Červenej Skaly až na rozvodie Hrona a Hnilca v sedle Besník veľmi prudko stúpa, preto sa trať musela z dôvod dodržania najvyššieho predpísaného sklonu značne umelo rozvinúť. Stavba tejto jednokoľajnej hlavnej železnice sa začala 31. mája 1931 výkopom pri budúcom "telgártskom tuneli". Z Červenej Skaly do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne jazdili vlaky už od 28. septembra 1934 a na celej trati až do Margecian sa prevádzka začala 26. júla 1936.