Bieszczadzká úzkokoľajka v Poľsku

Chcel by som Vám ponúknuť rozsiahlejší text venovaný histórii a podrobnejší popis mojej cesty na túto úzkokoľajku, nakoľko na internete neexistujú o nej stránky v slovenčine a češtine.
 
História úzkokoľajky.
Prvý úsek trate vedúci z Noweho Lupkowa do Cisny - Majdanu dlhý 25,16 km bol uvedený do prevádzky  22.1.1898. Hlavným poslaním železnice bol zvoz dreva a preprava tovaru. Na železnici bola aj osobná doprava. Práce na stavbe železnice začali už v r. 1890. Vybudovaním trate bol poverený Ing. Albín Zazuli z Jaroslawia. Investorom bol spolok rakúskych podnikateľov a značný podiel mal aj mestský úrad v Ľwowe. Jedným z hlavných iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve  Herman Jan barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu.  Veľký problém spôsobil pred začiatkom satavby trate výkup pozemkov, lebo bolo veľa malých vlastníkov.  Stavba sa borila s náročným terénom. Prvým prevádzkovateľom bolo Riaditeľstvo c.k. železníc v Ľwowe (Dyrekcia c.k. koleiwe Lwowe) s miestnou správou v Ľupkowe.

V roku 1904 bolo uvedené do prevádzky predĺženie trate z Majdanu cez Szpickiery  do Kalnice o dĺžke  12 km. V rokoch 1908 - 1909 postavili 5,5 km úsek zo Szpickiery na pílu v Beskidzie. Trasa z Majdanu do Kalnice a Beskidu bola veľmi bohatá na oblúky. V rokoch 1898 -1918 bola vybudovaná odbočka železnice z Majdanu do Roztok Górnych, kde bola tiež píla. Trasa bola dlhá 5 km, mala dočasný charakter, bola postavená vedľa cesty a v roku 1929 bola znesená. V roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica - Solinka) ocitol na Československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 bola celá úzkokoľajka na Poľskom území.

V roku 1923 bola vybudovaná úzkorozchodná železničná trať v údolí rieky Oslawy vedúca z Rzepedzi (bola tam píla a hlavná trať Medzilaborce - Lupkow - Rzepedz - Sanok- ...) do Mikowa "Gornego". Trať mala dĺžku 12 km  a odbočky v Prelukách pozdĺž potoka Kolodiazny (1,7 km) a v Duszatyne.
Pôvodný rozchod úzkokoľajky bol 760 mm.

Počas 2. svetovej vojny bola Bieszczadzká úzkokoľajka prebudovaná na rozchod 750 mm.
Po vojne sa pokračovalo vo výstavbe úzkokoľajky . V rokoch 1957 - 64 sa postavila nová trať z Majdanu cez Cisnu, Kalnicu , Wetline do Moczarnego. V úseku Majdan - Kalnica bola vybudovaná úplne nová trasa, ako pôvodná trasa z Majdanu do Kalnice cez Szpickiery. Pôvodná trasa sa prestala  používať pred vojnou. 
Úzkokoľajka z Rzepedzu do Mikowa bola predĺžená do Smolníka, kde sa napájala sa na trať Nowý Ľupkow - Cisna.

V 60. a 70. rokoch 20. storočia po vybudovaní asfaltových ciest začala úzkokoľajka upadať. V 90. rokoch sa začali likvidovať niektoré traťové úseky (napr. Wetlina- Moczarne). Úzkokoľajka disponovala najprv 3 parnými rušňami C1 (K.K.St.B.: U17-U19), 2 osobnými vozňami, 2 batožinovými vozňami, 4 uzavretými vozňami a 46 oplenovanými vozňami. V rušňoch sa spaľovalo odpadové bukové drevo.
V 20. rokoch 20. storočia bolo pri úzkoroschodných tratiach Rzeped - Mikow, Nowy Lupkow - Majdan - Cisna - Kalnica i  Beskid 12 píl.

Po 2. svetovej vojne ostala iba jedna parná lokomotíva a 40 vagónov. Trať bola poškodená.
V 70. rokoch 20. storočia nahradili parné lokomotívy motorové lokomotívy rumunskej výroby Lyd2. V roku 1990 mala úzkokoľajka 6 motorových lokomotív, 8 osobných vozňov, 140 plošinových vozňov a 200 oplenovaných vozňov. Dnes už úzkokoľajka nepreváža drevo. Má iba sezónu turistickú prevádzku od 1.5. do 30.9.

Prikladám malú mapu s trasami úzkokoľajky.

Cesta za úzkokoľajkou.

V auguste v roku 2002 som absolvoval cestu za Bieszczadzkou úzkokoľajkou.
Moja cesta začala v piatok, odviezoli sme sa vlakom z Prešova do Sniny, kde sme u známych prenocovali. Zo Sniny sme v sobotu išli ranným autobusom o 6:20 h. do Osadného. A práve v Snine ráno bola naša cesta ohrozená. Zo Sniny  do Osadného chodí nízko kapacitný autobus (7,5 m SOR) a mali sme problém  do plne obsadeného autobusu (nenastupovali sme na autobusovej stanici ale až na ďalšej zastávke v meste)sa dostať. Nakoniec sa nám všetkým trom aj našej batožine podarilo do autobusu nastúpiť. Okrem Sniny chodia ešte autobusy do Osadného  z Humenného (nástupište je pred železničnou stanicou). Pre prípadných záujemcov vhodný spoj odporúčam vyhľadať si podľa cestovného poriadku na internetete www.cp.sk .
 
  

Osadné (pôvodný názov Filerova Voľa a neskôr Telepovce) je obec ležiaca v údolí potoka Udava a nachádza sa tu viacero tradičných obytných a roľníckych hospodárskych stavieb.V obci existovala lesná železnica vedúca na severovýchod. Železnica mala parnú prevádzku a fungovala ešte po 2.svetovej vojne.	Pohľad na prestavanú drevenicu v Osadnom.

 Z obce (autobusom SAD sa môžete odviesť až na koniec obce) vedie žltá turistická značka (z časti súbežne s niekdajšou trasou lesnej železnice) smerom na Poľskú hranicu a turistický hraničný priechod Osadné - Balnica, ktorý je otvorený od 1.6.do 3.9. od 9:00h. do 18:00 h. Trasa sa dá podľa údajov na turistickej mape peši zvládnuť za 1,5 hodiny. Väčšiu časť trasy tvorí lesná asfaltka, vedľa ktorej je možné na niektorých miestach ešte nájsť pozostatky niekdajšej úzkokoľajky (už iba teleso trate bez koľajníc). Až záverečná časť turistickej cesty (cca 20 minút)  ide lesným chodníkom.

My sme celú trasu Osadné - Balnica prešli veľmi "vegeťáckym" tempom s častými zastávkami, takže časový údaj z mapy neviem potvrdiť. Do Balnice sme dorazili až okolo obeda.Zaujímavé bolo, že celý čas z Osadného sme išli do kopca a až keď sme vyšli hore na najvyšší bod, uvideli sme železnicu.
 

Štátna hranica	Mužská časť Slovensko - Českej výpravy v Balnici.
Prekvapilo nás veľké koľajisko so 4 koľajami . Okrem koľajiska sa v Balnici ešte nachádza búdka pre colníka ...(vľavo hore pod stromami)	...a budova, ktorá plní funkciu obchodu a chaty určenej na ubytovanie. Vedľa nej stálo toto pásové vozidlo.
Asi o 13:30 h. prišiel do Balnice vlak z Majdanu. Doposiaľ pustá Balnica sa zaplnila ľuďmi.	Súprava mi vyrazila dych. Bola tvorená trojnápravovou rumunskou motorovou lokomotívou Lyd2 (predná časť vlaku)
a až 7 osobnými vozňami (zadná časť vlaku). Pohľad od "domčeka" pre colníka.	Vozne boli plné turistov.

V poslednej chvíli sme sa rozhodli pre dlhší výlet vlakom. Nasadli sme do vlaku, ktorý sa o pár sekúnd o 13:45 h. pohol smerom  k Woli Michovej, ktorá leží opačným smerom, ako cieľ našej cesty.	Cestovný lístok sme si kúpili vo vlaku od sprievodcu, ktorý robil zároveň aj brzdára. Cestovné  je porovnateľné s cestovným na ČHZ. Presné ceny uvádzam v samostatnej kapitole.
Pán stojaci na začiatku vozňa je brzdár a sprievodca v jednej osobe. Vlak nemá vlakovú brzdu, preto je brzdár v každom vozni.	Prechádzali sme krajinou, ktorou neviedla iná komunikácia, iba úzkokoľajka. Behal som od jedného okna k druhému a vychutnával si jazdu. Sedeli sme ihneď v prvom vozni za lokomotívou.
Vo vlaku boli najviac cenené miesta na schodíkoch.	A ešte ďalší pohľad smerom dopredu.

Na ceste späť sme sa ocitli v poslednom vozni. V oblúku trate za Solinkou sa mi podarilo odfotil skoro celý vlak.	Ten istý oblúk fotený s iným objektívom.
Príchod do Majdanu. Okolo 16:10 h. sme dorazili do Majdanu.Majdan bol pôvodne súčasťou Cisny, ktorá je strediskom oblasti. Neskôr sa osamostatnil.	Na stanici v Majdane sa nachádza aj expozícia úzkokoľajky. Lokomotívy pod prístreškom.
Na poslednej koľaji je možné vidieť plošinové a oplenované vozne.	Exponát oplenovaného vozňa. Vozeň pozostáva z dvoch častí, ktoré pozostávajú z podvozkov a klaníc, ktorými sa uchytáva drevo. Časti podvozkov spájal náklad dreva. Jeden z podvozkov je vybavený plošinou pre brzdára. Vozne sa spájali tak, že jeden brzdár obsluhoval dva vozne. Oplenovaný vozeň bol asi najčastejším typom vozňov používaných aj na slovenských lesných železniciach.

Turistická časť  - Prechod masívom Wysokiego Dzialu alebo cesta z Cisny od Komancze

V Cisne sme sa rozhodli prenocovať. Na prenocovanie sme využili kemp- stanový tábor, ktoré je približne v strede Cisny, neďaleko tabúľ označujúcich trasu cez Wysoki Dzial. Kemp bpl platený, vybavený socialnymi zariadeniami, dresom so saponátmi na umývanie riadu, krytým ohniskom, pekne vykoseným trávnikom na ktorom si môžete rozložiť svoj stan a strážcom táboriska. Cena za noc a osobu bola 5 zl. Neďaleko kempu sa nachádza štýlová krčma (odporúčal nám ju navštíviť strážca kempu) so stolmi urobenými z upravených drevených konských vozov.

Na druhý deň sme sa vydali okolo 10 hod. z Cisny po červenej turistickej značke vedúcej cez masív Wysokiego Dzialu. Celá trasa z Cisny do  Komancze sa podľa Turistického sprievodcu [2] sa dá prejsť za cca 8 1/2 hodín. My sme si plánovanú trasu rozdelili na dva dni.

Vo Wysokom Dziale sú známe hlavne dva kopce - Wolosaň (Patryja) 1071 m.n.m. a Chryszczata 998 m.n.m. Výškové kóty týchto vrcholov ako aj ostatných vrcholov však v teréne neboli označené, takže sme až dodatočne zistili, kedy sme boli na ktorom vrchole. Pri navigácii nám slúžila poľská turistická mapa "Bieszcady" Mapa turystyczna 1 : 75 000, vydaná v r. 1997 [3], ktorú sme dostali darom od poľských turistov, ktorí v Cisne stanovali vedľa nás. Použili sme tiež knihu Turisticky sprievodca Bieszcady [2]. Prípadných záujemcov o túto cetu by som chcel upozorniť, aby si zobrali zásobu vodu na celý deň, lebo je o ňu núdza. Prameň uvedený na mape (tak isto aj v turistickom sprievodcovi) v sedle Žebrak sme nenašli.
Masív Wysokého Dzialu je pokrytý bukovými lesmi. V závere prvého dňa pochodu sme prešli vrcholom Chryszcatej a okolo Duszatynských jazier sme zišli do osady Duszatyn. To už bol večer okolo 20.00 hod. a začalo sa stmievať. Nakoľko sme sa pohybovali v chránenej prírodnej oblasti, rozhodli sme sa prenocovať v táborisku (Pole Biwakove) v Duszatyne. Táborisko bolo celkom dobré.

Duszatyn je osada ležiaca v údolí rieky Oslawy a má veľmi riedku zástavbu. Medzi jednotlivými domami sú veľké vzdialenosti a väčšina domov slúži už iba ako chaty. Chvíľu sme hľadali hlavnú cestu vedúcu údolím Oslawy až ráno som zistil, že cesta, ktorú sme pôvodne považovali za lesnú je tá "hlavná cesta". Cesta bola iba čiastočne spevnená a v Duszatyne prechádzala korytom Oslawy brodom. Rieka Oslawa sa nám videla väčšia ako Torysa v Prešove a jej prebrodenie hlavne pre osobné autá sa nám videlo dobrodružstvom. Vedľa brodu sa však vypínal dnes už bohužiaľ nepoužívaný most Bieszczadskej úzkokoľajky. Určite by bolo zaujímavé, keby sa podarilo obnoviť aj tento úsek trate. Koľajnice a pražce sa stále nachádzajú na svojom mieste, len teleso trate je už dosť zarastené vegetáciou.

V Duszatyne sme strávili cele nasledujúce doobeda a až poobede sme pokračovali v ceste po červenej značke do Komancze. Červená značka viedla najprv po ceste do osady Preluki. 
 
 Za Duszatynom sa nám naskytol pekný pohľad na údolie Oslawy so železničným mostom. V Prelukách sme odbočili z cesty a prešli sme cez chrbát kopca do ďalšieho údolia - údalia rieky Oslawice, ktorým prechádza aj hlavná železničná trať vedúca z Mdzilaboriec cez Łupków, Komanczu, Rzepedz, Sanok.

V Komanczy naša turistická časť cesty končí. Kupujeme si lístok na vlak do Humenného, ktorý z Komancze odchádza okolo 17 hod.

V stanici  Nowy Łupków si z vlaku prezeráme niekdajšie koľajisko Bieszczadzkej úzkokoľajky. Nasleduje stanica Łupków a za ňou Ľupkovský tunel a sme na Slovensku. V Humennom prestupujeme a pokračujeme vlakom do Prešova Sú dnes pomerne navštevovaná turistická oblasť v Poľsku.

Bieszczady

Sú dnes pomerne navštevovaná turistická oblasť v Poľsku. Nájdete tu chránené oblasti a Bieszszadsky národný park. Po 2. svetovej vojne bolo z tejto oblasti vysídlené pôvodné rusínsko-ukrajinské obyvateľstvo. Bývalé osady sa dnes stali centrami turistického ruchu a to pomohlo prežiť lesnej železnici - Bieszczadskej úzkokoľajke, ako turistickej atrakcii.Nájdete tu chránené oblasti a Bieszszadsky národný park. Po 2. svetovej vojne bolo z tejto oblasti vysídlené pôvodné rusínsko-ukrajinské obyvateľstvo. Bývalé osady sa dnes stali centrami turistického ruchu a to pomohlo prežiť lesnej železnici - Bieszczadskej úzkokoľajke, ako turistickej atrakcii.

Okrem opisovanej úzkokoľajky boli v minulosti v Bieszczadoch ešte nasledujúce úzkokoľajky:
1. Ustrzyki Górne - Stuposiany - Sokoliki Górskie
2. Kolejka lesna majatku Beniona
3. Kolejka lesna majatków Lokciu i Dydiowej.

Cestovný poriadok Bieszczadskej úzkokoľajky

Nájdete na internete: http://www.bieszczadyonline.pl/portal/html/kolejka.php?strona=rozklad&right=menu1

Cenník cestovného Bieszczadskej úzkokoľajky

Balnica - Majdan: 7 zl čo je cca 77 Sk
Cenník na internete:http://www.bieszczadyonline.pl/portal/html/kolejka.php?strona=cennik&right=menu1

Použitá a odporúčaná literatúra

Internet:
Bieszczadyonline
Lyd2http://www.republika.pl/bieszczady2/index/engkolejka.html

Papierové publikácie:
[ 1 ] Zygmund Rygiel: Bieszczadzkie kolejki lesne, Oficyna Wydawnica "APLA", Krosno 2002
[ 2 ] BIESZCZADY PREWODNIK, Wydanie czwarte aktualizovane, Pruszków-Olszanica 1995
[ 3 ] Bieszczady, Mapa turystyczna 1 : 75 000, 1998