Záver sezóny v Lužnej u Rakovníka

7.10.2005 9:00 Designer

Záver sezóny v Lužnej u Rakovníka

Uplynulý víkend sa v železničnom múzeu v Lužnej u Rakovníka konalo tradičné ukončenie sezóny. V múzeu sa koná výstava exponátov, ktoré sú rozmiestnené na paprskoch točne, návštevníci majú možnosť sa povoziť vláčikom na malom úzkorozchodnom okruhu. Do múzea je doprava zabezpečená mimoriadnym historickým vlakom z Prahy - Masarykového nádraží. Spestrením programu je aj mimoriadny parný vlak do Kolešovíc. Tohtoročné zavŕšenie sezóny je spojené aj s jednou smutnou udalosťou - Posledné otočenie 434.1100 NTM Praha.

Slovo dalo slovo a po dohovore s Čmoudíkom sa v piatok 30.09.2005 o 08:30 na bratislavskej hl. st. stretávajú dvaja členovia VLAKY.NET: DESIGNER s KOKOm a vydávajú sa na spoločnú cestu do Prahy vlakom EC 174 (odch.08:40). Cesta plynie rýchlo a v pohode, v kupé sedíme traja. V Havlíčkovom Brode sa vyberáme do reštauračného vozňa na malé občerstvenie pretože mne padajú oči po dvoch nočných a koka tiež láme. Interiér maďarského jedálneho vozňa nás zaujal na prvý pohľad. Netradičná kombinácia odtieňov fialovej farby vkusne doplnená štýlovými svietidlami nad každým stolíkom. Prichádza maďarský čašník a odporúča nám jeho dennú špecialitu maďarský kotlíkový guláš. Na stôl nám položil menu, aby sme si vybrali zo širokej ponuky jedál a nápojov. Prvý pohľad do lístka nám spôsobuje šoky. Chuť do jedla nás rýchlo prešla. Dávame si iba nápoje: KOKO si objednal kávu s KOKO lokou a ja som si povedal, že ochutnám pivo. Ceny boli prijateľné pre cudzincov, ale nie pre nás... cena za občerstvenie 287,-CZK !!!

Príchod do Prahy bol o 13:40 (meškanie +20 min. pre koridorové práce). Po príchode naše kroky smerujú do staničnej reštaurácie KOMPAS, kde sa stretávame s OndromJ. Po malom občerstvení (výdatný obed lebo sme boli hladný ako čenkovej deti na 48 strane) vyrážame do veľkomesta PRAHY na exkurziu. Prvá zastávka bola múzeum MHD Strešovice, kde prišiel šok: múzeum je otvorené len v (6),(7) a sviatok. Tak sme sa teda vybrali so šalinou na Barandovské sídlisko, kde je novovybudovaná trať. Odtiaľ naše kroky smerujú na pražský semmering a uskutočňujeme prv[ fotovaciu zastávku: MOs 19915 v čele s bublinkou MV 810 (trať 173) a o hodinu neskôr je to zase R 833 s MV 843 (na trati 122). V podvečerných hodinách sa pri semmeringu stretávame s ďalším členom VLAKY.NET. Je to ČMOUDÍK a s jeho autom odchádzame brázdiť preplnené piatkové pražské cesty. Po obhliadke veľkomesta a krátkodobého pohľadu na odstavenú súpravu PENDOLINA na odstavnom nádraží smerujeme do DKV Praha, PJ LIBEŇ. V depe nás vítajú priatelia z DKV Ústí nad Labem, PJ Louny so svojím zakúreným krásavcom 477.043*PAPAGÁJ*. Večer sa nesie v spoločnom medzinárodnom kolektíve: večera u číňana a posedenie pri dobre chladenom pive z pivovaru LOUNY. Spať ideme okolo polnoci. 

Skoré ranné vstávanie je pre niekoho radosťou na fotenie a pre niekoho utrpením. O 7:00 odchádzame z depa na masarykovo nádraží v čele s lokomotívou T478.3101, aby sa súprava mohla nachystať a skontrolovať. Odchod mimoriadneho vlaku Sp 11506 na trati Praha Masarykovo nádraží - Kladno - Lužná u Rakovníka je stanovený na 08:40. Skoré chladné ranné počasie začína na stanici vítať prvých záujemcov a zvedavcov (dospelých ako aj deti). Prichádza „okrasa peronowa“ - výpravca, aby zdvihol zelený terčík (výpravku), s ktorou nám dá súhlas k odchodu. Vlaková čata súhlasí, výpravca dáva návesť na odchod a rušňová čata súhlas berie na vedomie s pískaním (dlhý a dva krátke zvuky). Vlak sa dáva do pohybu a začína sa 64 km cesta do múzea ČD v Lužnej u Rakovníka.

Postrkový rušeň T 478.3101 nás opúšťa v žst. Hoštivice, do ktorej je stúpanie 20 promile. Ďalej pokračuje parný rušeň 477.043 so súpravou 1xDa+6xBai do cieľovej stanice. Ďalšie medzipristátie je v žst. Kladno (pobyt 10min.), kde sa trať delí na dva smery: trať 120: PJ - Kladno – Žatec – Chomutov a trať 093: Kladno – Kralupy nad Vltavou. V stanici je umiestnený pomník rušňa T 334.019 „rosnička“ s mechanickým jednoramenným návestidlom. Po krátkom pobyte, prevádzkovom ošetrení lokomotívy a fotografovaní sa vydávame na zbytok cesty. Príchod do stanice určenia (10:35) je sprevádzaný pískaním lokomotív vystavených v areáli múzea a fotografmi popri trati. Po príchode do stanice sa od súpravy odvesujeme a smerujeme do depa v spoločnosti DESIGNERA-POSUNOVAČA, kde sme už očakávaný nedočkavým davom zvedavcov. Po príchode do areálu múzea si to mašinka rovno nasmerovala na prevádzkový kanál s pumpou na vodu a s KOKOm vyrážame „fotočkovať“ vystavované exponáty.

Čmoudík je skvelý sprievodca. Povodil nás po múzeu a ukázal nám najzaujímavejšie skvosty múzea. V múzeu sa koná rozlúčka so sezónou 2005. Okrem sezóny sa lúčime aj s jednou parnou krásavicou. Lokomotíva 434.1100 je posledný krát zakúrená pred dlhodobým odstavením z prevádzky. Prepadá jej skúška kotla a jej ďalší osud je nejasný – oprava je v nedohľadne. Čmoudíkové futbalové povinnosti ho prinútili rozlúčiť sa s nami a o 12ej odchádza späť do Prahy. Obed si vychutnávame v zrekonštruovanom nepojazdnom jedálenskom vozni WR (vyprážaný syr s hranolkami).

Pôvodný poobedňajší zámer bolo povozenie sa o 13:00 s lokomotívou 354.195 do stanice Kolešovice a späť. Trošku sme sa zdržali na obede a vlakovým koncovým svetlám sme len zakývali. Tak sme si to nasmerovali do odstavenej súpravy a dali sme si šlofíka v BAIkách. KOKO sa ma spýtal do kedy máme čas a odpoveď znela: pokým do nás nedrcnú pri zachádzaní lokomotívy na súpravu. Aj sa tak stalo - presný čas bol 14:30. Odchod mimoriadneho vlaku Sp 11507 bol podľa cestovného poriadku stanovený po príchode (14:46) mimoriadného parného vlaku z Kolešovic na 15:06 a príchod do Prahy bol o 16:51 na Masarykovo nádraží. Cesta do depa smerovala po otočení súpravy na triangli. Mašinka sa vyčistila, namazala a dozbrojila vodou. S Kokom sa vyberáme do mesta na večeru, zakotvili sme v neďalekej pizzerii.

Po návrate do depa smerujeme do vozňa kolegov z Loun, kde zasadáme pred video a poháre s pivom (Koko popíjal vínko). Spať sa zase ide okolo polnoci a je tu upršané a uzimené nedeľné ráno. V nedeľu bol budíček o 06:30 a odchod súpravy z depa o 07:00. Odchod mimoriadneho parného vlaku 11506 zo žst. Masarykovo nádraží bol ako v sobotu o 08:40 s príchodom do Lužnej o 10:35. Celú cestu ale aj pobyt v múzeu nás sprevádzal hustý dážď. Nafotili sme tam na želanie Geronnima detaily mašinky 464.053. Z depa na cestu domov sa vyberáme okolo 11:30, aby sme si mohli naštudovať cestu domov. Mne to bolo jedno kade pôjdeme, ale Koko má kilometrickú banku (KB), na ktorú chce nabehať čo najviac km. Tak som začal dumať a študovať cestovné poriadky a na poslednú chvíľu som zreval: „Ideme do Rakovníka“. Naskočili sme do vlaku a Koko začal vypisovať KB.

Z Lužnej do Rakovníka sme sa prepravili MOs 2506 (12:02 - 12:16). V Rakovníku máme 105 minúť času a tak naše kroky smerujú do staničnej reštaurácie, aby sme sa naobedovali. Po dobrom obede ideme von sa nadýchať čerstvého vzduchu a pobaviť sa na vlakových čatách pri vypisovaní vlakovej dokumentácie. Odchod MOs 19950/1 Rakovník - Beroun - Praha-Smíchov (trať 174/173) bol o 14:02.  A tu sa to začalo.  Designer nevedel nájsť železničnú preukážku a Koko šokoval vlakvedúcu s vypísanými údajmi v KB na cestu domov: LUR – Rakovník – Beroun –Praha - Kúty št. hr.. Celú cestu v motoráčiku srandujeme, doberáme si mladú vlakvedúcu (domovská stanica KLADNO) a kocháme sa krajinou, ktorou prechádzame.

Prichádzame do žst. Beroun, kde sa motoráčik odvesuje od prívesného vozňa a obieha dookola, aby mohol prívešák zatlačiť do buriny na odstavné koľaje. Po príchode zmeškaného rýchlika z Chebu a po prestupe cestujúcich vyrážame za ďalším dobrodružstvom. KOKO ako vždy fotoaparát v pohotovostnom stave (skoro oňho prišiel keby nebolo mňa – 810 je 810). Trať 173 je posiata mechanickými návestidlami !!! Popod pražský semmering sa blížime opäť do veľkomesta Prahy na smíchovské nádraží, kde prestupujeme do Os 9937 zostaveného z poschodových jednotiek 471.005+071.005+971.005 a 471.006+071.006+971.006, ktoré sme videli odstavené v žst. Beroun. Vyberám miesta na sedenie hore na poschodí. Ohúrený modernou jednotkou skúšam kvalitu použitých materiálov a s hlasitým buchotom vrážam hlavou do police na batožinu. Týmto počinom odrovnávam dvojicu cestujúcich slečien sediacich vedľa, ktoré sa celú cestu chichúňajú. Škodoradosť je ale najlepšia radosť a tak pri vystupovaní na hlavnom nádraží pre zmenu tvrdosť police skúša chitotavá slečna od vedľa. Po príchode na hlavné nádraží sa presúvame metrom na holešovickú stanicu, kde naše kroky znovu smerujú do staničnej reštaurácie KOMPAS, aby sme sa navečerali. Po dobrom občerstvení sa ideme usadiť do nášho vlaku

EC 137 *Slovenská strela* s pravidelným odchodom o 18:03. Pred odchodom si k nám prisadá jeden cestujúci, ktorý celú cestu až do Bratislavy len telefonoval. V Pardubiciach si k nám prisadajú tri mladé študentky, ktoré nás opúšťajú v Brne. V jednostošesťdesiatkovej rýchlosti míňame stanice a prichádzame do stanice Břeclav kde sa odpájame od súpravy, ktorá pokračuje do Viedne ako EC 77 a my pokračujeme na ceste domov na Slovensko do Bratislavy s príchodom o 22:14. 

Galéria

Súvisiace odkazy