Zlaté Moravce – Topoľčianky - Časť II.: Zlaté Moravce závody a Zlaté Moravce-Prílepy

Zlaté Moravce závody

Ešte v roku 1941 sa uvádzajú „Zlaté Moravce-závody“ ako staničný úrad a „Zlaté Moravce mesto“ ako zastávka. V CP (1961/1962) sa uvádza iba „Zlaté Moravce mesto“. GVD 1986/1987 aj 1992/1993 uvádzajú „Zlaté Moravce závody“ ako nákladisko so zastávkou. V každom prípade tu bolo nákladisko, kde bola napojená vlečka do tehelne (kam sa vozila hlina z lomu pri Machulinciach lanovkou ale aj úzkorozchodnou lesnou železnicou) a zastávka, ktorá však mala od centra mesta Zlaté Moravce stále ďaleko (ako však aj samotná rovnomenná železničná stanica).

V roku 2006 počas mojej návštevy bola budova zastávky neobsadená, čakáreň uzamknutá, časť budovy slúžila ako rodinný dom. V čakárni boli vývesné staré cestovné poriadky, ale aj ilustrovaný plagát (ešte si ho pamätám z čias socializmu) o spôsobe kultúry cestovania na železniciach. Idilku prázdnej zastávky dopĺňali sliepky s malými kuriatkami. Na moje počudovanie, voda z vodovodu tiekla (viď. foto). V lete to pôsobilo príjemne sa osviežiť a umyť si ruky. Škoda len, že takéto, ale aj modernejšie vodovody sú aj na používaných a väčších staniciach, ale nefungujú. Asi práve preto tento fungoval, že tu už nie sú cestujúci. Budova bola administratívne označená ako „zastávka“.

Koľajisko nákladiska bolo prázdne. Bočné manipulačné koľaje mali výkoľajky, pri budove zastávky stálo svetelné oddielové návestidlo „SK“ (AŽD 71, dvojsvetlové, t.j. bez privolávacej návesti). „Protinávestidlo“ „LK“ sa nachádzalo až za oblúkom smerom k Prílepom. Nebolo mi jasné, kto vlastne ovláda tieto oddielové návestidlá. Možno ide o automatické hradlo?

Pri krajnej výhybke č. 1 sa v km 3,017 nachádzalo železničné priecestie svetelné 2. kategórie so závorami s cestou II. triedy do Topoľčianok. Okrem celých závor so svetelnými výstražníkmi typu AŽD 71 boli závory inštalované aj na priľahlý chodník. Ďalšie výstražníky rovnakého typu, ale bez závor, boli inštalované na dnes už nepoužívanej vlečke medzi tehelňami, opäť aj pri chodníku.

Čudný pocit som mal pri fotografovaní týchto závor, nakoľko osobná doprava po trati Zlaté Moravce – Kozárovce bola zrušená pre nezáujem ľudí, odfotografovať však priecestie bez práve prechádzajúcich áut bolo veľmi zdĺhavé aj napriek tomu, že bola sobota. Miestni vodiči sú však už na toto priecestie zvyknutí, pretože ho prechádzali takmer „krokom“ (je tvorené iba liatym asfaltom medzi prídržnými koľajnicami. Vybehané „koľaje“ v asfalte spôsobovali „prirodzené“ spomaľovadlá.

Vlečky

Do nákladiska boli zaústené dve vlečky. Prvá z nich viedla do bývalej tehelne podnikateľa menom Albert Petö, ktorý mal výrazný vplyv na hospodárske dianie v okolí Zlatých Moraviec. Do tehelne sa privážala hlina z Machuliniec lanovkou a lesnou železnicou vedúcou z Topoľčianok do lesov. Normálnerozchodnú vlečku prekrížila už spomenutá cesta do Topoľčianok. „Zadná“ časť vlečky sa dnes už nepoužíva, objekt slúži čiastočne ako autobazár. Na bočnej rampe boli odstavené kamióny (pozri foto). V tejto časti bola vlečka bez koľajového rozvetvenia, ukončená bola betónovým nárazníkom. Zarastala trávou, fyzicky však ešte v lete existovala.

„Predná“ časť vlečky prešla niekedy v období 2003 až 2006 rekonštrukciou, pri ktorej sa vyňala dvojitá križovatková výhybka („angličan“) a odpojili dve slepé koľaje, na ktorých sa v tom čase uskladňoval stavebný materiál a vytrhané betónové podvaly. V závode, ktorý odkúpila a prestavala firma „ViOn“, sa vlečka čiastočne skrátila, stále však bola používaná. Vnútri bola odstavená minimálne jedna štvornápravová cisterna. Stanica bola od vlečky krytá výkoľajkou. Nie je mi známe, či sa na vlečke niekedy používali vlastné rušne alebo obsluhu vykonávali iba manipulačné vlaky.

Druhou vlečkou, napojenou do nákladiska, sa stala vlečka do závodu Calex, ktorý však tiež prešiel modernizáciou a tak sa medzi rokmi 2003 a 2006 vlečka zrušila a koľaje kompletne vytrhali. Vzhľadom na rozsiahlosť vlečky tu zrejme boli používané vlastné vlečkové rušne. Na stránke www.kmp.sk sa nachádzala fotografia závodu ešte s prevádzkovanou vlečkou (v časti „Referencie“ - www.kmp.sk/images/kopresory%20calex%20zl%20moravce.jpg ).

Zlaté Moravce-Prílepy

Stanica „Zlaté Moravce-Prílepy“, pôvodne nazývaná „Prílepy-Tekovské“, bola typycká pre zvyšovanie výkonnosti tratí počas druhej svetovej vojny. Kozárovské zhlavie bolo vysunuté, pri výhybkách boli domčeky pre signalistov St. I a St. II. Stanica bola krytá mechanickými jednoramennými návestidlami s mechanickými predzvesťami. cez výhybky bola povolená max. rýchlosť proti hrotu 40 km/h, cez priamu staničnú koľaj (č. 1) 60 km/h. Okrem druhej dopravnej koľaje slúžiacej na križovanie tu ešte bola slepá koľaj ku skladu.

Počas mojej návštevy vo februári 2006 vykuklo aj slniečko, čo na čerstvo napadnutom snehu spôsobilo krajinku ako z rozprávky. Škoda len, že tie osobné vlaky tu už asi neuvidíme. Stanica bola prázdna, v akom stave boli mechanické vchodové návestidlá, neviem.