Zlaté Moravce – Topoľčianky - Časť III.: Odbočka km 42,8 – Topoľčianky

Odbočka km 42,8

V km 42,812 trate z Úľan nad Žitavou do Topoľčianok, resp. v km 2,152 trate Zlaté Moravce – Kozárovce sa nachádzala odbočka, ktorá dnes nesie názov „Topoľčianky nakl. odb.“. Prvá postavená bola trať do Topoľčianok, odbočná trať do Kozároviec bola postavená až v roku 1912. Dnes je situácia opačná, hlavná trať vedie zo Zlatých Moraviec do Kozároviec a trať do Topoľčianok je odbočná.

V každom prípade však ide o pomerne vzácnu stavbu na sieti ŽSR, pretože odbočka trati z inej šírej trate nie je až tak bežná. Prekvapila ma neexistencia odvratnej koľaje, namiesto toho je na trati do Topoľčianok iba výkoľajka s návestidlom uzávery koľaje a celú odbočku tak tvorí jediná výhybka „A“ s ručným prestavovaním. Vedľa výhybky sa nachádza domček, dnes evidovaný ako „hradlo“. Už však nemá okná, preto len uvažujem na základe dochovaných pozostatkov po koľajnicovom spínači, že tu bola „nejaká ta automatika“.

Trať do Topoľčianok odbočovala oblúkom vľavo, ďalej viedla niekoľko sto metrov rovno a ďalej sa stočila vpravo, odkiaľ už stúpaním viedla priamo až k Topoľčiankam. Na konci pravotočivého oblúka sa nachádzalo jedno nechránené priecestie vybavené iba krížmi a vedľa kamenný rozpadajúci sa pomníček, dotvárajúci atmosféru upadajúcej trate.

Po koniec oblúka boli betónové podvaly z roku 1987 (okrem priecestia, kde boli drevené), priamy úsek až do Topoľčianok bol z betónových podvalov z roku 1966 (1960) a VÚS-62. V oblúkoch bola trať v stúpaní 9 promile (420 m), priamy úsek v stúpaní 8 promile (1250 m).

Priamy úsek trate viedol cez rovinaté polia, čiastočne zarastal burinou.

Topoľčianky

Tesne pred Topoľčiankami sa nachádzalo druhé nechránené priecestie s poľnou cestou vybavené iba krížmi. Koľajisko bývalej stanice tvorili štyri koľaje priebežné a jedná slepá. Celkom bolo v koľajisku 7 výhybiek na drevených a železných podvaloch s ručným prestavovaním. Drevené podvaly pochádzali najmä z rokov 1954, 1957, čiastočne 1988, asi polovica koľají bola vybavená betónovými podvalmi. Súčasťou bývalej stanice bola okrem staničnej budovy koľajová váha, bočná rampa (už bez skladu), sklad na uhlie, WC, ďalší sklad (pôvodne strážny domček?) a na moraveckom zhlaví bývalý strážny domček (dnes ako rodinný dom). Jedna voľná spevnená skládka bola pri slepej koľaji, druhá zanikla postavením podniku Drevona (malá píla), ktorého súčasťou sú aj minimálne dve koľaje úzkorozchodnej železnice slúžiacej zrejme na manipuláciu s drevom (ručný posun vozíkov).

Staničná budova dnes evidovaná ako „nákladisko“ mala služobné priestory uzamknuté, byt bol obývaný, čo znamená, že objekt je udržiavaný. Staničné koľajisko bolo prázdne, iba v Zlatých Moravciach som videl vozne s drevom, zrejme od posledného manipuláku.

Na koncovom zhlaví ma upútal ešte pôvodne reštauračný vozeň WR, ktorý dnes slúži ako bar „Zelená žaba“. Podobný je napr. na stanici v Púchove. Skriňa bez podvozkov je mimo koľají.

Vlečka

Na druhej strane stanice oproti staničnej budove bola postavená píla, kde sa spracovávalo drevo z okolitých lesov a posielalo ďalej normálnerozchodnými nákladnými vagónmi. Pre zvoz dreva dal významný miestny podnikateľ postaviť úzkorozchodnú železnicu (viď. ďalej). Na jej mieste dnes stojí železničná vlečka, ktorá sa do bývalej stanice napája na moraveckom zhlaví výhybkou č. „A1“. Vlečku tvorí jedna obojstranne slepá koľaj (s betónovými nárazníkmi) napojená asi v polovici výhybkou č. „A3“ cez výhybku č. „A2“ (k slepej koľaji) k výhybke č. „A1“. Pozdĺž celej obojstranne slepej koľaji je betónová rampa, z ktorej sa nakladajú nákladné vozne drevom. Všetky výhybky sú na oceľových podvaloch.

Posun na vlečke zabezpečujú iba rušne od Mn vlakov, vlečkový rušeň ani naviják nie sú potrebné. Vlečka tvorí vlastne jediného pravidelného zákazníka na trati. Pokiaľ skončí ten, skončí asi aj celá trať.

Lesná železnica

V roku 1890 dal gróf Štefan Keglevich postaviť v rámci vojenského cvičenia lesnú železnicu z Topoľčianok do Jedľových Kostolian s dĺžkou 15 km.

Teleso po lesnej železničke využil podnikateľ Albert Petö na stavbu svojej železnice z Topoľčianok cez Jedľové Kostoľany do Žiaru s odbočkami z Hostia do Hlbokej doliny, do Nitrolína, do Nestašova a do Zlatna. Celková dĺžka dosiahla okolo 37 km. Z Topoľčianok viedla železnička až do Zlatých Moraviec, kam sa do tehelne vozila hlina. ďalej sa v lesoch budovali provizórne odbočky. Na trati bolo desať výhybní. Okrem parných rušňov tu jazdil aj lokotraktor BN 30 a motorová drezína. Rozchod železnice bol 760 mm. Okrem už spomínanej hliny sa prepravovalo najmä drevo do skladu na stanici v Topoľčiankach. Tu bola aj výhrevňa. Železnicu zrušili v roku 1959.

Záver

Opäť jeden región, kde sa železniciam venuje málo pozornosti. Tak aj postupne skončia. Po zrušení osobnej dopravy medzi Lužiankami a Kozárovcami je táto trať závislá od vlečiek v Žiranoch (vápenka), v Jelenci (lesy)  a v Zlatých Moravciach závodoch (ViOn). Inak je výhodná iba ako odklonová trať pre trať Palárikovo – Levice – Kozárovce. Tam však pozvoľne klesá intenzita dopravy (viď. napr. aj uvažovaná demontáž druhej koľaje medzi Žiarom a Žarnovicou). Po zrušení výhybne Slanský Dvor sa môžu demontáže dočkať aj ostatné stanice na celej trati okrem Zlatých Moraviec. Trať do Topoľčianok je závislá už iba na nakládke dreva. Trať cez Vráble na tom tiež nie je ružovo. Pomohol by veľký investor (najmä na rovine okolo Zlatých Moraviec), ktorý by vyžadoval železničnú vlečku. Žiaľ, takých je málo. Osobnej doprave chýbajú ľahké motorové súpravy, ktoré by umožňovali zavedenie rýchlych motorových vlakov napr. medzi Leopoldovom (prípoje na Trnavu a Bratislavu), Hlohovcom, Lužiankami (s prípojom na Nitru), Zlatými Moravcami a Kozárovcami (s prípojom na rýchliky do Zvolena). Potreba takýchto vozidiel však už je od začiatku deväťdesiatych rokov, ale nič sa neurobilo. Cestujúci sa už pred niekoľkými rokmi rozhodli pre automobil, v menšej miere pre autobus.

Optimisticky by som to zakončil aspoň poďakovaniu sa za počasie, ktoré mi vytvorilo nádherné spomienky ako zo zimy, tak aj z leta...