Akcia guľový blesk, časť 1.

Pre definíciu franchisingu som pre istotu vyhrabal ošúchaný zošit zo stredoškolskej ekonomiky. Franchise (franc. výsada) – forma ekonomického prenájmu, v ktorej jeden subjekt poskytuje druhému metódu podnikania, ochrannú známku apod. výmenou za licenčný poplatok a podiel na zisku. Najlepším príkladom sú čerpacie stanice a podniky rýchleho občerstvenia, ktoré sa vyskytujú po celom svete v rovnakých farbách, s rovnakou ponukou výrobkov pričom každý jeden patrí inému majiteľovi. Iný význam franchise: nútený, prirodzený alebo štátom nariadený / zariadený / udelený monopol; napr. pošta, ťažba nerastných surovín, správa a údržba ciest, verejná doprava.

A sme takmer pri koreni veci, systéme fungovania železničnej dopravy v Británii (v Sev. Írsku je to trochu iné, takže sa môžeme smelo baviť o Británii).

 

Po všetkých tých privatizáciách a zoštátňovaniach to dopadlo tak, že štát prostredníctvom š.p. Network Rail vlastní infraštruktúru: trate, stanice, mosty tunely atď. Údržbu a výstavbu tratí zabezpečuje buď sám, alebo si na to najíma iné firmy (napr. Balfour Beatty, GrantRail, Trackwork, ReadyPower...). Stanice vlastní tiež Network Rail, ale prevádzku zabezpečujú spravidla licencovaní osobní dopravcovia (viď ďalej). Tí majú tiež prenájme osobnú časť stanice kde poskytujú služby cestujúcim a niektoré priestory prenajímajú ďalej, poskytovateľom iných služieb (občerstvenie, taxi, parkovanie...). Časti staníc slúžiace bežnej údržbe spravuje buď priamo Network Rail alebo nejaký dopravca, osobný či nákladný. Nákladiská a prekladiská patria spravidla rôznym prepravcom, občas žel. dopravcom. Depá vlastnia (ne-)závislé opravárenské spoločnosti (Alstom Traincare, GE Rail Services, Porterbrook...), alebo nákladný dopravcovia alebo sú v prenájme osobným dopravcom.

 

 

Nákladná doprava je voľným trhom: každý, kto má záujem a spĺňa potrebné náležitosti, vyplní príslušné formuláre, zaplatí poplatky a dostane licenciu. O vozne, rušne, zamestnancov, zákazníkov a všetko ostatné sa musí postarať sám.

 

V osobnej doprave je celá Británia rozdelená na niekoľko oblastí, v ktorých dopravu prevádzkuje licencovaný dopravca. Ten okrem práva voziť na danom území vlaky dostáva k dispozícii koľajové vozidlá (bez nich by to nešlo; ich majiteľom je lízingová spol. a dopravca sa stará aj o ich údržbu), depá, a samozrejme prevádzkových zamestnancov. Administratívnych zamestnancov si pozháňa sám. Prevádzkových môže samozrejme najať aj viac, prepustiť môže de facto iba ojedinelé prípady – každý náznak väčšieho prepúšťania alebo nezvýšenia platu o požadovanú sumu znamená hrozbu štrajku.

Prideľovanie licencií najprv fungovalo tak, že štát ohlásil svoje predstavy o dopravnej obslužnosti daného územia a dopravcovia-záujemcovia predložili svoje návrhy cestovných poriadkov a požiadavky na výšku dotácie. V istej chvíli štát prestal osobnú dopravu dotovať a systém sa obrátil: štát ponúka niekoľkoročnú licenciu na prevádzku dopravy v danej oblasti a dopravcovia ponúkajú miliardy za je pridelenie (hrubo orientačná cena je okolo £1mld. za 10 rokov). Výška cestovného, množstvo spojov a úroveň služieb sú už veci, ktoré dopravcovia predkladajú cestujúcim, nie štátu. Majú čo robiť, ich najväčším konkurentom je osobné auto, ktorého má priemerná britská rodina dva kusy (s veľkou pravdepodobnosťou je jedno z nich Ford Focus alebo Fiesta, ako vraví najnovšia štatistika; len tak na okraj). Aj keď je cestovanie vlakom v mnohých prípadoch drahšie ako autom či lietadlom, nemáte problémy s parkovaním a zápchami, resp. nikto vás „nebuzeruje“ za príliš veľkú batožinu a nikto vám nezakazuje doniesť si na palubu vlastné jedlo a nápoje. Ale to je na iný článok.

 

Pozn.: Opis vyššie slúži len na hrubú orientáciu; do tohto systému nezapadajú napr. Eurostar či Heathrow Express, Eurotunnel a zopár prímestských železničných sietí.

 

 

Tiež existujú vlakové spoje ktoré dotuje buď štát alebo nejaký krajský úrad.

Ešte k tomu existujú „open access operators“ s licenciou na istú trať / reláciu / cestovný poriadok. Taký je v súčasnosti dopravca Hull Trains, ktorého vlaky premávajú medzi londýnskou King´s Cross a Kingstonom u.H. Druhý taký je Grand Central, ktorému sa za dva roky existencie sľubovaný spoj Sunderland  - King´s Cross ešte vypraviť nepodarilo...

Licencie sa sprvu mali udeľovať na 10 rokov, ale niektoré z nich sa udelili na kratšie, niektoré sa predlžujú, oblasti sa spájajú, delia a premenovávajú, dopravcovia tak isto, takže opis celého systému by bol neprimerane obsiahly.

 

Podstatné v tejto chvíli je (aspoň teda pre mňa), že 10. novembra 2007 vypršala takáto dvakrát predĺžená licencia spol. Central Trains. Tá od roku 1997 vykonávala dopravu na 2100km tratí celého stredného Anglicka a ročne vozila vyše 40 mil. cestujúcich. O jej konci sa rozhodlo v r. 2005, keď sa ministerstvo dopravy rozhodlo žel. dopravu v tejto oblasti preorganizovať; tieto zmeny okrem Central Trains postihli aj spol. Silverlink a Virgin Trains. Výsledky výberových konaní na licencie v novovzniknutých oblastiach vyhlásili júni 2007 – a ani jeden z týchto troch dopravcov licenciu na novú oblasť nezískal.

 

Najväčšou zmenou je priklepnutie siete Cross Country (juhozápadné Anglicko cez Birmingham až do Škótska) spol. Arriva, ktorá tu bude voziť vlaky pod značkou CrossCountry Trains.  Pendolína Virgin Trains tak budú premávať už z londýnskej stanice Euston cez Birmingham do Glasgowa.

 

Najväčšiu časť siete Central Trains spojenú s neveľkou sieťou Midland Mainline (Nottingham – Londýn St. Pancras), novonazvanú East Midlands, priklepli firme Stagecoach a jej East Midlands Trains.

 

Západnú časť siete (Londýn Euston – Birmingham – Liverpool, okolie Birminghamu), pôvodne obsluhovanú spol. Central Trains a Silverlink, má od 11.11.2007 na starosti London Midland, produkt spol. Govia.

 

Ďalšia zmena sa týka spol. Silverlink sesterskej Central Trains. Tá doteraz prevádzkovala systém prímestských (neviem či je to ten najlepší výraz) železníc v Londýne, ako Silverlink Metro. Po novom tu dopravu zabezpečuje „dopravný podnik mesta Londýn“, Transport For London pod značkou London Overground.

 

Suma sumárum, dvaja dopravcovia skončili (Central Trains a Silverlink), tretiemu (Virgin Trains) sa pole pôsobnosti výrazne zúžilo a objavili sa traja dopravcovia noví...

 

Ako to už v takých chvíľach býva, jedni sú smutní, ďakujú, druhí sa tešia a sľubujú a obidvaja spoločne uisťujú, že všetko prebehne hladko a bez problémov. No a to som bol zvedavý najviac. Nevedel som si totiž takéto zmeny prestaviť...

 

 

 

Ráno vyzeralo sľubne – slniečko, baránky, hoci vietor. No kým som sa naraňajkoval a očlovečil, prišli ťažké tmavé mraky, mrholenie, vietor zosilnel... Svetelné podmienky pripomínali skôr zamračený podvečer ako doobedie tak som sa rozhodol vyčkať a venoval som sa iným dopravným prostriedkom. Zlepšenie sa nekonalo tak som sa na stanicu v podvečer predsalen vybral. Statív som nebral, určite by ho vietor odfúkol; pevnú ruku som musel zabezpečiť objímaním stĺpov. Stanica nenaznačovala nič výnimočné, žiadny špeciálny deň. Asi sa Central Trains chceli rozlúčiť so cťou, všetky plánované spoje naozaj išli a všetky načas. Meškali iba rýchliky GNER z a do Londýna.

Až teraz mi svitlo. Darmo som o tom čítal, rozmýšľal čo to ako to, nevedel som si predstaviť ako to reálnom živote prebehne. V skutočnosti je to jednoduché ako facka, žiadny veľký tresk sa nekoná. V predstihu informujeme cestujúcich a ostatnú verejnosť, v novinách, na internetových stránkach, na stanici vyvesíme informačný plagát. Do 10.11.2007 premávajú vlaky pod hlavičkou Central Trains. Od 11.11.2007 ráno premávajú tie isté vlaky s tým istým personálom na tých istých trasách, ibaže pod hlavičkou CrossCountry. V prvom kroku sa zmenia iba uniformy, nálepky na vozidlách a hlavičky cest. poriadkov. V druhom kroku, v deň obvyklej zmeny CP (okolo 8.12.) sa zmení cestovný poriadok a príp. cestovné. Základné druhy lístkov zostávajú, zľavy sa nemenia. Popritom sa popresúvajú vozidlá medzi novými nájomcami. Postupne sa prelakujú; vymenia sa tabule na staniciach a pod. a fičíme po novom. Starý dopravca ešte pár mesiacov existuje kým vyrovná všetky právne a finančné náležitosti, potom jednoducho zanikne a manageri a riaditelia si nájdu nové miesta. Hotové....

 

Posledným vlakom Central Trains v mojom archíve je motorová jednotka 158813 z Norwichu do Liverpoolu – vo farbách First Trans Penine Expres...

Pekná ilustrácia toho ako to je s vozidlami. Nákladné vozne a dáke rušne štát po privatizácii odpredal nákladným dopravcom. Vozne, rušne a jednotky v osobnej doprave prenajímal jednotlivým licencovaným dopravcom, pričom zostal ich majiteľom. Neskôr ich všetky predal niekoľkým lízingovým spoločnostiam, ktoré pokračovali v ich prenajímaní jednotlivým dopravcom. K tejto základnej flotile neskôr pribudli vozidlá zakúpené lízingovkami po dohode s dopravcami. Potom vozidlá v spätnom lízingu – kúpil dopravca, predal lízingovke a vzápätí si ich vzal do prenájmu. Najnovšie pribudnú vozidlá zakúpené štátom na lízing a prenajímané dopravcom - majiteľom je lízingovka, nájomcom štát (platí splátky) a podnájomcom dopravca (platí nájomné štátu)...

Všelijaké presuny koľaj. vozidiel sa konajú nielen pri prechode licencií z jedného dopravcu na iného, ale aj počas prevádzky. Ako toto prebieha a kto o tom rozhoduje, to už netuším..

 

 

 

Ráno rovnaké ako v predchádzajúci deň – slniečko, kde tu obláčik, vietor. Ďalší scenár tiež rovnaký – náhle zamračenie sa, vietor, mrholenie... Zisťujem kedyže to má prísť prvý vlak nového dopravcu a vydávam sa na stanicu.

S miernym prekvapením si uvedomujem, že všetko klape. Na tabuli odchodov sa už spomínajú noví dopravcovia, ich spoje idú načas. Tam kde včera boli brožúrky Central Trains sú dnes brožúrky CrossCountry. Inak deň ako hocijaký iný...

Fotím si do zbierky prvý Cross Country vlak: Cambridge – Leicester (nie Birmingham, hoci mu to svieti na čele), Turbostar 170398, vo farbách Central Trains, akurát bez nálepky na boku.

Prvý vlak East Midlands Train v mojej zbierke je podobný – dvojvozňová jednotka 158847 na vlaku Norwich – Liverpool, farby Central Trains, ale už bez mena.

Škoda, že tie posledné vlaky sú fotené za tmy a prvé proti slnku... Niekedy si človek nevyberie...

 

Na záver si nenechávam ujsť príležitosť a fotím – snehové pluhy!!! Raz som ich už z okna vlaku zazrel, ale boli v neprístupnej časti stanice. Teraz stoja len tak na krajnej koľaji, vedľa plota. Neviem či tu niekedy od pamätnej zimy 1946/47 bolo toľko snehu, že ho museli pluhmi odhŕňať, ale zjavne sú v pohotovosti, čo keby náhodou...

 

 P.S.: Prečo je toto časť 1? Pretože 8. decembra končí franchise spol. GNER a jej čierno-červené rýchliky Londýn – Škótsko nahradia bielo-modro-červené rýchliky National Express. A tu si mnohí sľubujú zmeny: vlaky GNER sa pýšia rýchlosťou, WiFi, pohodlím, chutným jedlom, ale dochvíľnosťou veru nie...