Vojna fotografa a rušňovodiča. Je to potrebné?

Z môjho pohľadu musím uznať, že celkom chápem počínanie, ktoré nasledovalo po konflikte. Všetci by sme si mali vziať ponaučenie a začať sa navzájom viac tolerovať. Verím, že diskusia k „vyhláseniu“ sa neskĺzne do ďalších vzájomných urážok. Som nesmierne rád, že pán Ing. Surmík sa nechal presvedčiť a svoju reakciu poslal do redakcie VLAKY.NET. Beriem to ako gesto a podanú ruku na zakopanie vojnovej sekery. Veľmi rád by som dostal reakciu aj od skupiny fotografov, ktorí vo Vrútkach na peróne celý konflikt začali.

Pod vyhlásenie prikladám reakciu z debaty člena nášho klubu, ktorá sa mi zdala viac ako rozumná.

Vyhlásenie.

Pôvodne som chcel všetky tieto príspevky odignorovať, no nemôžem ďalej len nečinne sledovať, ako sa tu niekto rozváža po mojej osobe. Ale začnime poporiadku.

Spúšťačom celého incidentu boli narážky a verte že dosť vulgárne zo strany fotografov na obsluhujúci personál a to hneď pri pristavení vlaku na stanicu vo Vrútkach, kde pri bežnej vizuálnej prehliadke jednotlivých agregátov rušňa bol mechanik napadnutý vulgarizmom najväčšieho rangu a to nielen zo strany slovenských fotografov ale aj zo strany zahraničných. Ten vlak tam stál dosť dlho a svetelné podmienky boli priam ideálne na to, aby menovaný a žiaľ pre posádku vlaku anonymný fotograf počkal, kým mechanik opustí ochoz.

Veď všetci týchto arogantných šotošov poznáte, veď boli medzi Vami a nikoho z Vás nenapadlo ich zmravniť. Keďže v týchto útokoch menovaní pokračovali akcia vyvolala reakciu na ktorú žiaľ doplatilo veľa slušných fotografov. Niektorým som sa už ospravedlnil aj osobne. Zaráža ma však jedno, že na zodpovednosť beriete menovite mňa, pretože som sa dosť ovládal na to aby som niekomu vynadal, alebo ukázal vztýčený prst. Nejdem sa obhajovať, lebo chyba sa stala aj na mojej strane, nakoľko som sa tiež nechal vyprovokovať a nesnažil som sa krotiť emócie ľudí okolo mašiny no nájdite si spúšťača a ten tu prispieva tiež. 

Dôležité upozornenie:

Nie som a nevlastním nijaké práva k tejto mašine a ani k inej, iba som ju priviedol k životu a verte, že nikto z Vás do neba kričiacich neprišiel za mnou a ani za nikým z tých, čo sa podieľali pri jej oprave so žiadnou pomocou či už finančnou, alebo materiálnou a verte že nás jej oprava stála veľa peňazí z rodinného rozpočtu ako aj času. 

Na druhej strane aj mnohí z Vás kvôli nejednej fotke obetujú mnoho času a pohonných hmôt a určite ich táto situácia sklamala.

Vzájomným urážaním a osočovaním k ničomu nedospejeme a tak bol by som veľmi rád, keby to prestalo a pokúsili sme sa nájsť spoločné riešenie aby sa nikdy nič podobné už nestalo.

Na záver sa ospravedlňujem každému, komu som pokazil záber, či už osobne, alebo mu to urobil niekto z obsluhujúceho personálu a v kútiku duše dúfam, že zo svojich radov vyselektujete takzvaných spúšťačov. 

Na stránkach VLAKY.NET je zverejnený návoz v čele ktorého bude T466.0254. Máte možnosť fotiť a fotiť. Rešpektujte však potreby obsluhy a priamo verejne zverejnite miesta, kde budete stáť a personál Vám nebude klásť žiadne prekážky pred objektív.

S pozdravom Ing. Surmík Marián.

PetoN napísal dňa 5. 6. 2008 20:50:01 reakciu k pôvodnému článku:

Zareagujem na túto diskusiu ako radový člen Spolku Výhrevne Vrútky - klubu, ktorý celú túto akciu spoluorganizoval. Život nie je čiernobiely a pravda je vždy na oboch stranách. My sme ľudia, pre ktorých je koníčkom opatrovať historické vozidlá, niektorí členovia nášho klubu sú vo Výhrevni takmer denne a pred touto akciou tam celé mesiace boli každý deň, aby boli vozidlá perfektne pripravené. A dúfam sa im to aj podarilo. A aby bola akcia naozaj zaujímavá dohodli sme sa aj s členmi ostatných klubov na Slovensku a aj v zahraničí na spolupráci. Preto nás mrzia incidenty, ktoré sa stali. Bohužiaľ nijako ich nevieme ovplyvniť a len sa všetkým dotknutým môžeme ospravedlniť.

Musím na tomto mieste súhlasiť s Piom, ktorý napísal, že sa navzájom potrebujeme. Ak sa staráme o mašiny, ak jazdíme, už nám nezostáva čas ani priestor na fotografovanie alebo filmovanie. Tie zážitky z jázd nám nikto nezoberie, ale aj my si ich radi pripomenieme pozretím fotografií alebo videa zaznamenávajúceho našu akciu. Preto sme skutočne vďačí každému, ktorý nám pošle fotografie, prípadne prinesie video z nejakej jazdy. (A mimochodom budeme vďační aj za fotografie z našich jázd počas tejto akcie)

Tie akcie nerobíme len pre seba, aj keď istú dávku sebeckosti musíme priznať aj my. Jednoducho nás baví ovládať tie veľké stroje a chceme sa tým pochváliť aj ostatkým. A je pre nás zadosťučinením, keď nás úplne cudzí ľudia pochvália za to, ako vozidlá vyzerajú, ako jazdia, keď nám poďakujú za to ako sa nám nejaká akcia podarila.

Za členov Spolku Výrevne Vrútky musím povedať, že vo väčšine prípadov sa snažíme fotografom výjsť v ústrety. Veď pre nich robíme fotozastávky, pre nich so súpravou alebo rušňom zastavujeme na vybraných miestach, robíme efektné rozjazdy. A keď sa dá, neprekážame im v záberoch. Sú situácie, keď musíme rušeň ošetriť a musíme sa motať okolo aj keď vieme, že záujemci fotia. Ale niekedy si nevieme pomôcť. Nemôžeme predsa kvôli fotenie spôsobiť meškanie nášho mimoriadneho a následne aj pravidlených vlakov. Na druhej strane pochopte, že sa nás dotkne, ak príde nejaký hulvát a vynadá nám za niečo, čo nevieme ovplyvniť alebo vzniklo nezávisle na nás. Zvlášť, ak sme na nohách druhý, tretí, štvrtý deň a práve sa snažíme vyriešiť nejaký akútny problém. V takej, občas vypätej, situácii môžu povoliť nervy aj nám a potom si to žiaľ odskáču aj nevinní, ktorí fakt nemôžu ani za naše ťažkosti ani za hulvátov okolo. Skúste teda byť tolerantní voči nám a my sa vynasnažíme byť tolerantní voči Vám. Ale nemôžem Vám to sľubovať za členov iných klubov.