Lepenkové cestovné lístky

Históriou lepenkových cestovných lístkov nás už podrobne previedol Ing. Jiří Kubáček CSc. v článku Krátka história Edmondsonových cestovných lístkov a s nimi súvisiacich zariadení. Priblížme si teda ďalšie skutočnosti týkajúce sa používania lepenkových cestovných lístkov na území Čiech a Slovenska.

Tlač lepenkových cestovných lístkov

Na území Čiech a Slovenska boli dve tlačiarne, ktoré tlačili lepenkové cestovné lístky. Prvá vznikla v priestoroch kláštora na Husitskej ulici v Prahe, v roku 1910. Po roku 1918 sa v nej tlačili cestovné lístky pre celú Československú republiku, aj v období existencie Slovenského štátu. V roku 1944 vznikla vo Vrútkach nová tlačiareň, ktorá mala tlačiť cestovné lístky pre Slovensko. Počas svojej existencie však tlačila lepenkové cestovné lístky aj pre oblasť Moravy.

Odbavovanie cestujúcich lepenkovými cestovnými lístkami

Lepenkové cestovné lístky v staniciach predával za prepážkou pokladník, v menších staniciach aj výpravca. Uložené boli v ternióne. Bol to uzamykateľný zásobník, v ktorom boli lepenky uložené a zoradené podľa jednotlivých relácií. Po vybratí zo zásobníka, vyrazil pokladník prostredníctvom kompostéru na lepenkový cestovný lístok dátum predaja. Niektoré typy vedeli vyraziť dva dátumy výdaja, názov stanice alebo označenie osobnej pokladne.
V niektorých veľkých staniciach mali pokladníci k dispozícii aj poloautomatické stroje na tlač lepenkových cestovných lístkov. Pozostávali z podstavca so zásobníkmi pre relačné doštičky, pojazdného suportu pre vyhľadávanie danej relácie a tlačiacej hlavice pre tlač cestovných lístkov. Po nastavení potrebnej relácie zasunul pokladník čistý kartón – prírez do tlačiacej hlavy. Stroj na prírez vytlačil okrem bežných údajov aj číslo tlačiacej hlavice, do ktorej bol prírez zasunutý.

Aké údaje nájdeme na lepenkovom cestovnom lístku

•  poradové číslo cestovného lístku na hornom a dolnom okraji
•  názov nástupnej stanice
•  sériu výdajne cestovných lístkov
•  názov cieľovej stanice pri staničných cestovných lístkoch
•  názvy cieľových staníc pri smerových cestovných lístkoch
•  názvy smerových staníc. Boli jednoznačne dané, v starších knižných cestovných poriadkoch boli označené špeciálnou značkou – čiernou guličkou  pred názvom stanice
• vozňová trieda, druh vlaku, výšku cestovného
•  značky označujúce znížené cestovné ( napr. polovičné, tretinové ... ), značky označujúce spiatočný cestovný lístok, značky označujúce zamestnanecké cestovné lístky
• pri cestovných lístkoch vydávaných Čedokom sa uvádzala aj Predpredajná prirážka ( provízia Čedoku z vydaných cestovných lístkov )

Číslovanie lepenkových cestovných lístkov

Poradové čísla na lepenkových cestovných lístkoch slúžili k evidenčnému a účtovnému záznamu objednaných, dodaných a vydaných cestovných lístkov pre každú reláciu.  Okolo roku 1914 sa dovtedy používaný systém štvormiestneho číslovania lepenkových cestovných lístkov zmenil na päťmiestne číslovanie ( 00000, 00001, 00002 ... 99999 ). Aj napriek päťmiestnemu číslovaniu bolo možné pri veľkej dávke šťastia stretnúť sa s lepenkou s číslom 100000. Bola to vlastne lepenka s číslom 00000, pred ktoré sa ručne ( s najväčšou pravdepodobnosťou ručne ) vyrazila číslovka 1. Takýto lepenkový cestovný lístok bol veľkou raritou.
Cestovné lístky tlačené priamo v pokladniach cez poloautomatické stroje na tlač lepenkových cestovných lístkov mali štvormiestne čísla.
Lepenkové cestovné lístky s poradovým číslom 00000 neboli určené na predaj, ale používali sa ako vzor. Každá výdajňa mala vzorník cestovných lístkov, v ktorom bol zastúpený z každej relácie jeden lepenkový cestovný lístok s poradovým číslom 00000. Podľa týchto vzorov objednával pokladník potrebné množstvo cestovných lístkov z danej relácie, pripojil ich k objednávke a v tlačiarni na základe toho pripravili štočok.

Farebné označenie lepenkových cestovných lístkov

Lepenkové cestovné lístky sa začali farebne označovať pre jednoduchšie rozlíšenie jednotlivých vozňových tried. Cestovný lístok na 1. triedu mal žltú farbu, na 2. triedu zelenú farbu, na 3. triedu hnedú farbu a na 4. triedu modrú farbu. Po zrušení 4. triedy bola modrá farba pridelená robotníckym cestovným lístkom.
Po zrušení 3. triedy v prvej polovici 50-tych rokov 20 st. sa farebné označenie lepenkových lístkov ustálilo takto :

Farebné označenie a textové prevedenie lepenkových cestovných lístkov určoval predpis K 3-s, ktorý s niekoľkými postupne vydávanými zmenami platil od 1.5.1948 v podstate až do obdobia, keď sa lepenkové cestovné lístky rušili. Postupne však farebné označenie lepenkových cestovných lístkov strácalo na význame a častejšie sme sa  tak mohli stretnúť s rôznymi „divokými“ kombináciami. Ak nebolo prírezu potrebnej farby, použilo sa to, čo bolo po ruke.

V ďalšom dieli si predstavíme jednotlivé druhy lepenkových cestovných lístkov.