Lepenkové cestovné lístky II - aké boli ...

Ako teda vyzerali jednotlivé druhy lepenkových cestovných lístkov?

	staničné cestovné lístky Na cestovnom lístku bola uvedená len jedna cieľová stanica. Farebné označenie zodpovedalo danej triede. Vydávané boli ako deliteľné v polovici, nedeliteľné alebo s ústrižkom.
	smerové cestovné lístky Na cestovnom lístku bolo uvedených viacero cieľových staníc, pre rôzne smery. Farebné označenie zodpovedalo danej triede. Vydávané boli ako deliteľné v polovici, nedeliteľné alebo s ústrižkom.
	cestovné lístky na rýchliky Farebné označenie zodpovedalo danej triede a v strede mali tenký červený prúžok po celej dĺžke cestovného lístka. Jedinú výnimku mali cestovné lístky združené druhom vlaku, ktoré boli bez prúžku.
	rýchlikové príplatky Boli bielej farby a mali hrubé pruhy vedené od ľavého horného rohu k pravému dolnému rohu. Farba pruhov zodpovedala danej  triede. Vydávali sa buď s platnosťou z nástupnej stanice alebo zo stanice na ceste ( v takom prípade bola na lepenkovom cestovnom lístku uvedená výdajňa a stanica, z ktorej rýchlikový príplatok platí ).
	príplatky na spešné vlaky Boli bielej farby a mali vodorovné hrubé pruhy  ( o niečo tenšie, ako mali rýchlikové príplatky ). Farba pruhov zodpovedala danej triede.
	robotnícke cestovné lístky Vydávali sa ako týždenné jednosmerové alebo týždenné spiatočné. Mali modrú farbu, pričom týždenné jednosmerové cestovné lístky mali uprostred hrubý biely pruh.
	cestovné lístky združené Vydávali sa ako cestovné lístky združené vozňovou triedou ( na časti trasy platili pre inú vozňovú triedu, ako po zbytok trasy ) alebo ako cestovné lístky združené druhom vlaku ( na časti trasy platili pre iný druh vlaku, ako zbytok trasy ). Boli dvojfarebné, ľavá strana mala farbu vozňovej triedy použitej z nástupnej stanice, pravá strana mala farbu vozňovej triedy použitej zo stanice na ceste.
	cestovné lístky pre zvláštne vlaky Boli dvojfarebné, ľavá polovica mala červenú farbu, pravá polovica mala bielu farbu. Tieto cestovné lístky platili pre príležitostné vlaky, rekreačné vlaky pre pracujúcich, športové vlaky a rekreačné vlaky do horských oblastí.
	miestenky Boli bielej farby. Ručne sa dopisovali údaje o čísle vlaku, hodine odchodu, číslo vozňa a číslo miesta.
	sčítacie lístky Boli bielej farby. Vydávané boli účastníkom organizovaných akcií a skupinám cestujúcich.
	vstupenky na nástupište Boli ružovej farby. Preštiknutím sa na nich vyznačoval čas.
	cestovné lístky s rozlíšenou cieľovou stanicou Pri niektorých druhoch vnútroštátnych cestovných lístkov bola farebne rozlíšená cieľová stanica vo vybraných väčších mestách, ako Praha, Brno, Bratislava, Plzeň, Ostrava. Sprievodca tak hneď na prvý pohľad vedel, či cestujúci cestuje napr. do Bratislavy na hlavnú stanicu alebo do Rače. Horný a spodný okraj cestovného lístka bol buď biely ( ak bola cieľová stanica v centre ) alebo červený ( ak cieľová stanica ležala na kraji mesta ). Farba strednej časti cestovného lístka zodpovedala príslušnej vozňovej triede.
	medzinárodné cestovné lístky Pri medzinárodných cestovných lístkoch platili tie isté pravidlá o farebnom označovaní, ako pri vnútroštátnych cestovných lístkoch. Medzinárodné cestovné lístky mali navyše tenký červený prúžok po celej dĺžke cestovného lístka. Spiatočné medzinárodné cestovné lístky mali taktiež v strede hrubý biely pruh.
	zamestnanecké cestovné lístky Oproti bežnému cestovnému lístku daného druhu mali v hornej časti lepenky vytlačené okrídlené koleso a mali špeciálnu cenu platnú pre zamestnancov ČSD.
	cestovné lístky vytlačené na tenkom kartóne Tenký kartón sa používal v Čechách v 80-tych a 90-tych rokoch 20 st., keď bol nedostatok prírezov z klasického kartónu a skúšali sa nové materiály československej výroby.  Cestovné lístky na tenkom kartóne boli číslované len na spodnej časti.

Tlačiarenský škriatok

Aj pri tlačení lepenkových cestovných lístkov občas zaúradoval tlačiarenský škriatok. Mohli sme sa takto stretnúť s názvami staníc, ktorým chýbali dĺžne alebo mäkčene, prípadne mali vymenené jednotlivé písmena alebo v skratke názvu stanice bola bodka vymenená za čiarku. Objavili sa aj také lepenky, u ktorých niektoré cieľová stanica ležala v inom pásme, ako bolo pásmo, na ktoré bola lepenka vytlačená alebo lepenky s chýbajúcou nástupnou stanicou. Zaujímavé boli aj rýchlikové príplatky, ktoré platili od cieľovej stanice cestovného lístka, ku ktorému boli vydané.

Umieráčik

Za začiatok konca pravidelného používania lepenkových cestovných lístkov v Čechách a na Slovensku môžeme považovať koniec 80-tych rokov 20 st., keď sa začali objavovať prvé systémy elektronického odbavovania cestujúcich. Výroba lepenkových cestovných lístkov sa postupne utlmovala, až bola v roku 2000 v Čechách ich výroba ukončená a v roku 2001 definitívne zmizli z pokladníc. Na Slovensku sme sa s nimi ešte mohli stretávať do roku 2007, keď bol ich predaj oficiálne ukončený.

Aj napriek ukončeniu výroby a používania lepenkových cestovných lístkov sa s nimi môžeme stretnúť u niektorých súkromných dopravcov, na niektorých príležitostných jazdách organizovaných nadšencami železnice a v zbierkach zberateľov – peridromofilov.