Výlet za železnicami 6 – Železnica pre deti alebo MDD v RD Vrútky 2009

Či sa už jednalo o jazdu do Martina, do Oravského Podzámku, Rajca alebo len o jazdy parného rušňa z Vrútok do rušňového depa, vždy bola táto akcia spojená s veľkým záujmom fanúšikov železnice, parných rušňov, ale najmä tých, pre ktorých sa to všetko robilo – detí. Pre mnohé z nich je toto jedna z mála možností zviesť sa parným rušňom.

Aj keď žijeme v dobe počítačov, tak parný rušeň ako jedna z mála vecí dnes dokáže upútať zraky tých najmenších, ale aj tých skôr narodených. Mnohokrát sú to celé rodiny, ktoré celý rok cestujú autom, ale parný vlak je proste parný vlak. Tu sa všetko hýbe, fučí, píska, ale aj dymí a toto žiadne iné dnešné veci nedokážu. Dym parného rušňa nesmrdí ako výfukové plyny áut, dym parného rušňa vonia. Vonia nielen uhlím, ale aj umom našich dedov a otcov, ktorí dokázali takýto krásny stroj zostrojiť a oživiť. Oživiť preto, lebo každý z týchto strojov má dušu. Má dušu tých, ktorí ich zostrojili, ale aj tých, ktorí im venujú každú voľnú chvíľku a vdýchli im tak ich druhý život, aby sme sa mohli naďalej kochať ich krásou a dokonalosťou.

Ale vráťme sa späť k MDD vo Vrútkach. Do roku 2006 sa takmer vždy jednalo o samostatnú jazdu niektorého z rušňov, po odstavení Jonatána 433.023 zväčša 310.433. Až v roku 2006 sa uskutočnila súbežná jazda rušňov 556.036 a 475.196 a o rok neskôr v roku 2007 rušňov 556.036 a 310.433, ktoré už bohužiaľ dnes nejazdia.
Šialenstvo prepuklo v okolí Vrútok až vlani v roku 2008, keď sa tu stretlo veľa parných, motorový a elektrických rušňov. Deti prišli potešiť aj priatelia z Poľska a Českej republiky. Pod záštitou osláv 160 rokov železnice na Slovensku tu jazdilo veľa historických vozidiel.

Už na tejto akcii sa prejavilo, to čo poznali už naši pradedovia – železnica spája národy. Medzi fanúšikmi sa našli príslušníci mnohých národov Európy, ktorých spája láska k železnici. Okrem už takmer samozrejmej češtiny a polštiny bolo počuť aj nemčinu, agličtinu ale aj maďarčinu.
Ale vráťme sa k tohtoročným oslavám Dňa detí v rušňovom depe Vrútky. Oproti vlaňajšku sa zmenilo najmä počasie. Proti vlaňajším takmer tridsiatim stupňom a takmer jasnej oblohe nám teraz pršalo a bolo chladno. Iba v sobotu sa vyčasilo. Ale nie na dlho.

Už po príchode v piatok do depa som našiel na hranici depa v silnom daždi opravovať svoj rušeň poľských nadšencov, ktorí mali závadu na brzdách svojho rušňa Tr 5-65 PKP. Po jej odstránení boli prestavený cez točňu k remíze k ostatným parným rušňom. Na hranici depa čakala aj bobinka E 499.047, ktorá doviezla zo Skalitého už spomínaný poľský parný rušeň Tr 5-65 a chystala sa do Lúk pod Makytou naproti českým priateľom a aby vykonala jazdu požiarneho vlaku.
V hale som mal aj možnosť vidieť krásne vylešteného Sergeja T 679.1168, ktorý bol po generálnej oprave laku pripravený sa predviesť v plnej svojej kráse na jazde do Harmanca.

Po príchode vlaku z Popradu v zložení T 466.0254, Papagáj 477.013, servisné vozne a motorový vozeň M 240.0042 a jeho prestavení do areálu rušňového depa sa začali prípravy na nasledujúcu jazdu do Žiliny.
Mňa ešte čakala cesta do Žiliny, kde som čakal na parný vlak z Prahy. V zapadajúcom slnku sa rušne 498.022 a 475.179 nádherne vynímali v čele svojho vlaku. Mali už za sebou dlhú cestu.

V sobotu nás čakalo na Vrútkach upršané počasie. Ale ani to nemohlo zabrániť radosti detí z parnej mašinky. Prvých návštevníkov doviezol zo Žiliny Papagáj 477.013 spolu s poľským rušňom Tr 5-65. Priaznivcov elektrických rušňov potešila pramatka Rakaňa 180.001-0, ktorá doviezla požiarny vlak zo Žiliny.

Po prehliadke depa sa mali možnosť návštevníci osláv odviesť parným vlakom vedeným Albatrosom 498.022 a Zeleným Antonom 486.007 do Harmanca jaskyne a späť. Návštevu Harmanca si mohli spojiť aj s návštevou známej jaskyne. Požiarny vlak do Harmanca jaskyne viedli dva nádherné Sergeje T 679.1578 a T 679.1168.

Ale to už sme očakávali nových návštevníkov osláv, teraz zo Zvolena. Tých priviezol nádherný Pilštik T 466.0253. Aj keď s malým meškaním kvôli technickej poruche, ale dôležité je, že predsa prišiel do cieľa svojej cesty.
Po prehliadke depa a po stretnutiach s priateľmi, s ktorými sme sa streli vo Vrútockom depe, nás už čakala príprava na nasledujúci deň.

Horná Štubňa nás v nedeľu privítala hustým dažďom a nízkou oblačnosťou. Ale ani to nám nemohlo pokaziť radosť z jazdy dvoch nádherných Šľachtičných 475.196 + 475.179, ktoré viezli vlak do Kremnice. Návštevu Kremnice si mohli návštevníci spríjemniť návštevou Mincovne a jej múzea. Požiarny vlak do Kremnice viedol popradský Pilštik T 466.0254, ktorý budil zaslúženú pozornosť.

Šľachtičné sa mali v Hornej Štubni stretnúť s prievidzskou Ušatou 464.001, ale technická porucha nedovolila Ušatej dôjsť včas a nakoniec musela byť do Hornej Štubne a následne do Vrútok dovezená Karkuľkou T 444.0055, ktorá tiež pútala zaslúženú pozornosť. Vlak bol plný cestujúcich, ktorí nereptali, ale boli radi,že sa to podarilo vyriešiť aspoň takto. Veď sa kazia aj novšie rušne.

Návrat Šľachtičných z Kremnice prebiehal už opäť za silného dažďa. Deň sa už pomaly chýlil k večeru a bohužiaľ aj akcia Železnica pre deti k svojmu koncu. Posádky zúčastnených vozidiel sa vrátili zo svojimi exponátmi do svojich domovov.

V pondelok ešte došlo k rozlúčke s priateľmi z Čiech, ktorí sa vydali na vyše štyristo kilometrovú cestu domov. S prianím šťastnej cesty odznelo aj príďte zas, radi Vás uvidíme. 
Pri pohľade na úspešný priebeh akcie sa natíska otázka vytvorenia múzea železnice aj na severe Slovenska a to konkrétne v bývalom depe Vrútky, ktoré je toho času zatvorené a prázdne. Myslím, že v spolupráci MDC, ZSSK a Carga by sa našlo dosť exponátov, ktoré by sa tu dali vystavovať a viackrát do roka usporiadať podobnú akciu ako bol tohtoročný deň Železnice pre deti.

Poznámka : Budem rád, ak sa niekomu podarí doplniť históriu Dňa detí v rušňovom depe Vrútky.