Sobotná cesta za Malým býčkom alebo Moja prvá reportáž

Moje putovanie za historickými vlakmi, Michalkovcami a Horehroním sa začína zvonením budíka o piatej ráno. Rýchlo niečo zjem, zbalím si veci a odchádzam na bratislavskú hlavnú stanicu. Tam ma už čaká pristavený R811 Horehronec, s ktorým sa o 6:21 pomaly pohýňam. Sedím pri okne a pozerám sa na cestu, ktorú som ako v Žiari nad Hronom trvalo bývajúci a v Bratislave študujúci (a nedávno úspešne doštudovaný) absolvoval mnohokrát a miestami zaspávam. Moje obavy z výluky medzi Levicami a Kozárovcami a nutnosti použitia NADky prebiehajúcej ešte deň pred cestou sa našťastie nepotvrdili a vlak pokračuje podľa cestovného poriadku.

Vo Zvolene vstávam a z okna vlaku si fotím rušne, s ktorými sa v okolí Bratislavy len tak ľahko nestretnem – somárik 736.012 a okuliarnik 754.053 s netradičnými modrými tabuľkami a takisto nádherný Zvolenský zámok. Počas preprahu v Banskej Bystrici sa na čelo vlaku dostáva Michaela, teda rušeň 754.010. Tá ma bude ťahať až do Červenej Skaly. Pohľadom z okna spoznávam Horehronie, krásny, ale trochu zabudnutý kraj našej vlasti. Deň predtým jazdil Malý býček medzi Banskou Bystricou a Breznom, na tejto jazde som sa nemohol zúčastniť (moja robota sa sama neurobí). Dnes však treba zájsť až do Červenej Skaly, kam prichádzam pred dvanástou.

Príchod na červenoskalskú stanicu je v znamení fotenia účastníkov dnešnej jazdy: Malého býčka alias 422.0108 a nádherného červeného Pielsticka alias T466.0253, ktorý bude ťahať požiarny vlak. Trochu zabudnuto pôsobí vzadu odstavený Hurvínek M131.053. Ďalej sledujem posledné prípravy pred jazdou a posun parného vlaku na koľaj číslo 3. Medzitým prichádzajú Michalkovci - z diskusných tém mne veľmi dobre známa Gabika 363.097.7 a jej syn Jozef DodikeXXX, s ktorými sa môžem konečne zvítať naživo. Urobia si zopár záberov a potom sa spoločne s hlavou rodiny Jozefom poberieme hľadať prvý fotoflek. O ňom je rozhodnuté prakticky okamžite – je to zastávka Telgárt penzión, mimoriadne obľúbená medzi fotografmi. Medzi zástupom si každý z nás hľadá svoje miesto a potom spoločne čakáme na parný vlak. Čakanie nám spestrí motorák 812.024. Krátko po jednej sa dočkáme – prichádza Malý býček a zastavuje tu. Po chvíľke vojde do tunela a zakrátko sa objaví na Telgártskom viadukte. Je čas na presun, tentokrát vyrážame priamo do stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa.

Pri príchode do stanice Dobšinská Ľadová Jaskyňa zisťujeme, že nás Malý býček porazil a prišiel pred nami. Ale to nám náladu rozhodne nepokazí, aspoň odsledujeme obehnutie súpravy troch vozňov tretej triedy a jeho opätovné spojenie. Následne prichádza požiarny vlak. Keďže do spiatočnej cesty zostáva vyše hodiny, moji hostitelia zamieria k Palcmanskej maši. Ide o pomerne veľké umelé jazero (vodná elektráreň??) veľmi vkusne zasadené do okolitej prírody Slovenského raja. Tu urobím zopár fotiek a spoločne sa vrátime nazad k ďalšiemu fotofleku.

Ďalší náš fotoflek je medzi fotografmi veľmi populárny – ide o prameň Hrona pod Besníckym sedlom. Čas do príchodu vlaku strávim veľmi prozaicky – ochutnávkou čerstvej vody z prameňa. Po chvíli prichádza Malý býček a spustí sa útok na spúšte fotoaparátov. Nasleduje presun na posledný fotoflek – stanica Červená Skala, kde sa nostalgická jazda skončí. Tu sa rozlúčim s Michalkovcami, ktorí sa po dvoch dňoch strávených na Horehroní vracajú domov do Lučenca. Sám sa presúvam na telgártske zhlavie a čakám na príchod Malého býčka a Pielsticka s požiarnym vlakom. Urobím zopár záberov a idem si do miestnej reštaurácie zakúpiť cestovný lístok na cestu domov. Ešte zopár záberov na rozlúčku a čakám na Horehronca.

Krátko po piatej prichádza Michaela, teda ide o naše druhé „rande“ v tento deň. Nasadám do rýchlika a lúčim sa s Červenou Skalou, Malým býčkom, Pielstickom a aj so smutným Hurvínkom. Plný zážitkov sa vraciam tou istou cestou, ktorú som ráno absolvoval. V Banskej Bystrici stretávam ďalšiu krásavicu – na Zr1843 prichádza Renátka alias 754.055. Cesta plynie ďalej, za Levicami zapadá slnko, v Šuranoch už je tma. Do Bratislavy prichádzam pred pol jedenástou, potom ešte električkou do Ružinova. Deň je za mnou, v Horehroncoch som strávil dokopy 11hodín a 632 kilometrov a ešte niečo v aute a električkách. Nacestovaný, plný zážitkov a unavený sa ukladám do postele...

Niečo na záver...

Na záver mojej reportáže by som sa chcel poďakovať vyššej moci za pekné počasie, všetkým organizátorom a účastníkom za výborné podujatie a osobitné ďakujem patrí rodine Michalkovcov – Jozefovi, Gabike a Dodikemu za spoločnosť, odvoz a pohostenie (pagáče – boli výborné). Rovnako sa chcem poďakovať všetkým čitateľom za čas strávený čítaním mojej prvej reportáže a za Vaše komentáre. Takže do skorého videnia, milí priatelia ...

Titulná snímka: 422.0108 pod Besníkom © Peter Salaj