Parným vlakom medzi Banskou Bystricou a Breznom

V tomto záväzku ma utvrdili nielen spomienky z detstva, keď som ako dieťa vo Vernári a okolí trávil každé leto v pionierskom tábore, ale aj minulo týždňový výlet, ktorý som neplánovane strávil hlboko v lese bez elektriky a signálu na chate Studená nad obcou Jasenie - na polceste medzi Banskou Bystricou a Breznom. 

Piatkový program výletu začal v Žiline, kde syn trávil prázdniny. Zvažoval som vlakové spojenie, ale pre časovú náročnosť trasy dostal prednosť gumokolesový tátoš a cesta Bratislava - Žilina - Banská Bystrica. Najviac ma zaujalo najmä okolie Harmanca určite stojí za návštevu. Len pre pripomenutie, Harmanec leží na dôležitej cestnej a železničnej tepne, ktorá spája mestá Martin a Banská Bystrica. Jednokoľajová trať z Banskej Bystrice do Vrútok je známa najmä najväčšej koncentrácii tunelov na Slovensku (spolu 22 tunelov) a najdlhšiemu železničnému tunelu Čremošné.

Že ideme správne nám prezradil dym, ktorý bolo vidno cez celú Banskú Bystricu. Na nástupišti nás už čakali stroje Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe vo Zvolene. Historický vlak v čele s "Malým Býčkom" 422.0108 a s troma historickými vozňami typu Ci. spolu s vozňom Bdlm a „Hurvínkom“ M 131.1053, ktoré boli radené konci historickej súpravy. Na vedľajšej koľaji nás v čele požiarneho vlaku čakal nablýskaný zvolenský „Pišta“ T 466.0253, cisternový vozeň R 555 150 "ZUBR", Dd 72442 a vozeň pre požiarnikov.

Vlak z Banskej Bystrice vyrazil v ústrety trate presne podľa grafikonu. Ľudí sa zišlo primerane, väčšinou rodinky s ratolesťami, miestna televízia. Žiadna tlačenica, zhon, proste uvoľnená prázdninová atmosféra. Aj vďaka nej sme si mohli celú trať vychutnať s plošiny vagóna. Jedným slovom „parná romantika“ - odfukovanie parnej lokomotívy, sadze vo vlasoch, každé pískanie lokomotívy sme nielen počuli, ale aj cítili na tvárach vo forme kvapiek vody.

Vlak postupne zastavoval v jednotlivých staniciach, prvou zastávkou bola Šalková, po nej Slovenská Ľupča s majestátne sa týčiacim hradom, ktorého vznik sa datuje pred rok 1250 a ktorý pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Hrad bol postavený Belom IV, pričom postupne menil svojich pánov, z tých najvýznamnejších spomeniem azda Matúša Čáka, Františka Wesselényiho, ktorý sa podieľal na príprave protihabsburgského povstania, a ktorý tu v roku 1667 údajne spáchal samovraždu. Jeden čas bol aj majetkom Mateja Korvína, ktorého tu pripomína mohutná Korvínova lipa na nádvorí hradu.

Hrad som navštívil týždeň pred touto akciou. Postupne vďaka novému majiteľovi, Železiarňam Podbrezová, dostáva nový šat. Ak si dobre pamätám výklad sprievodkyne, v marci bola dokončená a sprístupnená novozrekonštruovaná kaplnka.. V každom prípade je jeho návšteva zážitkom a spestrením výletu po Horehroní. A navyše, na hrade sa neplatí vstupné, napriek tomu, že prehliadka hradu je spolu s sprievodkyňou. Škoda len toho, že sa vo vnútri nedá fotiť.

Dlhšiu zastávku na trati do Brezna sme mali iba v žst. Dubová, kde nás dobehol aj požiarny vlak. Tu dostal „Malý býček“ svoju porciu oleja a spokojne si odfúkol pred zvyškom trate. Oživením prestávky bolo križovanie sa s osobákom z Brezna, ktorý ťahal okuliarnik 754 071-9 v blonski nátere.

Po opustení Dubovej aj zvyšok tejto nádhernej trate pozdĺž Hrona ubehol v pokojnom prázdninovom tempe. Podbrezová zo štýlovou stanicou, Chvatimech, Valaská a konečná stanica pre piatkový výlet Brezno. Len ťažko sa nám prestupovalo do vyhriateho šukafónu, ktorý nás odviezol naspäť do Banskej Bystrice. Nedá mi ešte nespomenúť, že takmer celú trať lemovali šotouši, pripravený uloviť čo najkrajší záber. Milé bolo pozorovať aj ľudí popri trati, ako pri častom zvuku píšťaly vybiehali z domov, či sa len na chvíľočku zastavili, ako keby sa najmä tí starší chceli pohľadom na náš vláčik vrátiť do svojej mladosti.

Po návrate do Banskej Bystrice sme stihli ešte Múzeum SNP, teda jeho vonkajšiu expozíciu, ktorá bola rajom pre syna. Pekne zrekonštruované delá, tanky, obrnené vozidlá oboch strán bojujúcich v SNP. Po skúsenosti z Čiech či z Lupčianskeho hradu ma trošku zarazilo vstupné do lietadla Li-2, ktoré stojí pri vstupe do areálu. Sklamalo ma to o to viac, že okrem pár fotiek z povstania vo vnútri nič nie je a dokonca nie je možné si ani sadnúť do kabíny.

Na záver nás čakala už len zmrzlina na Námestí SNP a cesta autom domov. Bohužiaľ sme sa nemohli tejto peknej akcie zúčastniť aj v sobotu, takže nám niečo ostalo aj na budúcu návštevu Horehronia. Na záver azda len poďakovanie usporiadateľom s prianím, že takýchto akcii bude stále viac.

Titulná snímka: ''Malý Býček'' 422.0108 v žst. Slovenská Ľupča © Mgr. R.Kadnár