Horehronie v oblakoch pary alebo „dva dni s býčkom a jeho kamarátmi“

Je piatkové ráno, kolorit Banskej Bystrice dokresľuje okrem vrchu Urpín vypínajúceho sa nad mestom aj dym stúpajúci zo štvrtej koľaje Banskobystrickej stanice. Malý býček si spokojne odfukuje ,víta svojich cestujúcich, ktorých prevezie čarovnými zákutiami trate č. 172,dnes však len po Brezno.

Ako som už naznačil v úvode, so zvolenským „býčkom“ sme sa mohli stretnúť hneď dvakrát a to dva dni po sebe ,na jednej z najkrajších tratí na Slovensku, z Banskej Bystrice do Červenej Skaly ,respektíve až do Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Ale vráťme sa v rozprávaní opäť na začiatok... Čas plynie, slnko sa malými krôčikmi dostáva stále vyššie a vyššie , ručičky hodín sa čoraz viac približujú k dvanástke, nadišiel čas odchodu. „Malý býček“ rezkým tempom opúšťa stanicu, posledný krát zapíska na rozlúčku , vydáva sa v ústrety novému dňu plnému zážitkov.

Vláčik prechádza malebnými zákutiami ,dolinou sa ozýva zvuk parnej píšťaly .Čas akoby sa zastavil. Aj ľudia pracujúci na poli zostanú nachvíľu stáť ,opodiaľ sledujúc prejazd vlaku vracajú sa spomienkami do minulosti...

No „býček“ nepostojí a už si to spokojne odfukujúc dym z komína „plnou parou“ šinie do Brezna, kde sa pre dnešok so svojimi cestujúcimi rozlúči ,aby ich zajtra po načerpaní nových síl mohol opäť previesť, tentoraz ale z Červenej Skaly cez Telgártsku slučku do Dobšinskej ľadovej jaskyne. Jeho miesto v čele vlaku tak zaujal už známy zvolenský „Pišta“ T466.0253, ktorý doteraz spoľahlivo,z čela požiarneho vlaku sledoval každú iskru odfukújucu z komína „Malého býčka“. Tak si teraz znovu po rokoch mohol vyskúšať jazdu s ťažkým nákladom za sebou a náročnou cestou pred sebou.

Už od začiatku sa zdalo , že „Pištovi“ svieži horehronský vzduch zachutil, a tak sa s celou súpravou dostal v priebehu hodinky z Brezna až do Červenej skaly, čím na nás urobil naozaj skvelý dojem.

Pokojný večer na vršky padal, na sivé polia, horúcim plamienkom horela starokovaná „býčkova“ piecka... Je večer, ale členovia KHT si ešte nemôžu vydýchnuť, treba rozposunovať súpravu,prekontrolovať, pripraviť na zajtrajšok ,ale hlavne prikladať do piecky „Malého býčka“....

Deň vystriedala noc ,noc vystriedal deň a my sme sa na prahu nového dňa opäť stretli s „Malým býčkom“ a jeho kamarátmi, tentoraz už prichystanými na cestu cez Telgárstku slučku do Dobšinskej ľadovej jaskyne.

Ani „býčkovi“ svieži horehronský vzduch neuškodil a tak sa aj po zastavení na zastávke Telgárt Penzión s vypätím všetkých síl , bez najmenšieho zaváhania dostal cez slučku,

aby neskôr v „posledných“ lúčoch slnka zažiaril na Telgártskom viadukte,

a tak mohol pokračoval do Dobšinskej ľadovej jaskyne, kde ho už čakal zaslúžený odpočinok, aby sa po dozbrojení, načerpaný nových síl, mohol vydať na spiatočnú cestu.

My sme sa s „Malým býčkom“ rozlúčili v Červenej Skale,pre členov klubu KHT však ešte deň nekončí ,musia opäť rozposunovať a zostaviť súpravu vlaku, ošetriť vozidlá pred spiatočnou cestou domov, do Zvolena. Do čela vlaku sa opäť postaví „Pišta“ aby svojich kamarátov bezpečne dopravil do domovského depa pod Pustým hradom, až to bude bodka za celou nadmieru vydarenou akciou.

Ďakujeme Zvolenčania !

Za poskytnutie fotografii , ako aj za „catteringové“ služby patrí moje poďakovanie pánom Igimu,zeleznici ako i dáme 363.097.7.

Autor videa: RelaxTime.sk