Malý posun veľkej Karkulky

 

V jedno jesenné ráno sa však i  Karkulka dočkala svojho výkonu. Prišla požiadavka  na preposunovanie odstavených, dnes už historických vozňov do košického depa.



Po dlhšej odmlke zaburácalo jej naftové srdce, rozprúdili sa životodarné prevádzkové tekutiny, komín si trošku zabafkal a tak sa vybrala na hranicu depa, aby si tam počkala na povolenie vjazdu do stanice.

Netrvalo dlho a čoskoro ju bolo možné vidieť, ako veselo schádza dvojkoľajným úsekom trate z Hanisky pri Košiciach do samotných Košíc.  A to nie hoci kde, ale rovno do osobnej stanice, akoby sa chcela predviesť i ostatným. Tu si opäť musela počkať, kým ju pustili do košického depa. Čakanie sa predĺžilo o hľadanie kompetentnej osoby, ktorá mala  na starosti „úschovu pokladu“. Nakoniec sa našla a tak Karkulka mohla vyraziť z depa do obvodu nákladnej stanice. Neďaleký posun staničným Čmeliakom ju opäť trochu zdržal.

Jej osádka si tak čas krátila dohadovaním akcií pre MAGDU na r. 2010. A že to čakanie bolo pomerne dlhé, svedčí i to, že sa nakoniec predbežne naplánovalo 8-akcií na tento rok. Ale o tom niekedy inokedy. Venujme sa našej Karkulke. Po vyčkávaní pred zriaďovacím návestidlom sa predsa len dočkala bieleho návestného znaku, povoľujúceho jej ďalšiu jazdu. Rozradostené naftové srdce opäť zaburácalo, brzdy povolili a pomaly sa pohla k halám, ktoré ukrývali vzácny poklad. Opatrne zašla do haly, aby sa jemne svojimi nárazníkmi dotkla tých od odstavených vozňov.

Sprevádzajúca obsluha ešte skontrolovala, či je všetko v poriadku, pozapájala  čo bolo potrebné a mohli sme vyraziť späť. Spoločná cesta však nebola dlhá. Toť len na opačný koniec, do depa bolo potrebné preposunovať trojicu vozňov. A tak po pár minútach sa Karkulka i s prívešákmi ocitla v obvode RD Košice. Tu pomohla ešte rozposunovať vozne na točňu.

Ďalej sa vozňov ujali dobrí ľudia, ktorí im pomohli dostať sa do rotundy. Vráta sa zavreli, uzamkli na sedem zámkov a vzácny poklad strážili pár týždňov, kým si ho neprišli prevziať švárni junáci zo západu krajiny.

Naša Karkulka sa po splnení svojej úlohy vrátila späť domov, do Hanisky pri Košiciach, kde sníva svoj zimný sen. Snáď ju na jar prebudia hrejivé slnečné lúče, aby mohla pozdraviť každoročne prebúdzajúcu sa najstaršiu úzkorozchodnú parnú kamarátku KATKU.