Výlet za železnicami 10 – Prebúdzanie Katky bez Katky

Bohužiaľ z týchto dvoch veľkých lákadiel v skutočnosti sa konalo iba jedno – predstavenie opravenej a krásne natretej Danky.

Do Košíc sme spolu s manželkou pricestovali už zavčasu ráno R 443. Keďže sme sa tento rok rozhodli že v metropole východu strávime celý víkend a mali sme zaistené ubytovanie v turistickej ubytovni, išli sme si aspoň odložiť batožinu a šup do depa.

Hneď na okraji depa sme našli dva krásne skútre a jednu bobinku súkromných dopravcov. Na hranici depa čakala na voľno do stanice bageta, ktorá vozila návštevníkov z Košickej stanice do depa.

Kúsok od hranice depa sa nachádzala elektrická jednotka 671.002 Lucia, ktorá počas celej výstavy pútala zaslúženú pozornosť návštevníkov. Veď je to konečne nové vozidlo na našich tratiach.

Postupne sme sa dostali ku točni kde boli zatiaľ vystavené len dva okuliarniky a štyri motorové vozne. Vedľa stál ešte jeden – popradský delfín. Kúsok za točňou sme našli aj tohtoročné lákadlo – motorový rušeň TU 29.2003 Danka, Je skutočne pekne urobený. Česť jeho opravárom.

Potom sme sa vybrali pozrieť k hale opravovne vozňov kde sú po ničivom požiari uložené vozne z Detskej železnice. Už by aj tieto vozne potrebovali dôstojnejšie miesto a aj nejakú tú opravu a náter.

Od opravovne vozňov už moje kroky mierili hlbšie do útrob košického depa. Tu sa dajú nájsť niekedy hotové poklady. Je len veľká škoda že väčšina tých rušňov je už určená buď na súčiastky alebo do šrotu. Jedným z pokladov je aj Dankina sestra TU 29.2002 Janka, ktorá je naložená na historickom plošinovom vozni v areáli depa. Bohužiaľ jej srdce už nebije a s jej opravou sa nepočíta.

Ale keďže sme prišli hlavne kvôli parným rušňom tak sme sa vybrali na hranicu depa očakávať príchod parných vlakov na košickú stanicu. Najskôr prišiel parný vlak z Prešova. Doviezol ho krásny popradský Papagáj 477.013. Hneď po príchode bol prestavený do areálu rušňového depa. Na postrku bol radený pilštik T 466.0254

Chvíľku nato prišiel parný vlak v čele s býčkom 422.0108 na postrku ktorého bol radený motorový vozeň M 131.1125. Aj tento vlak bol ihneď prestavený do areálu rušňového depa.

Nakoľko som si chcel odfotiť pri príchode do Košíc aj bratislavský Albatros, tak sme sa pomaly vybrali cez stanicu k vchodovému návestidlu od Kysaku. Počas presunu sme v koľajisku objavili aj jediný veľký motor na Slovensku 850.018-3 Túlavú odstavenú pri St.V.

Postupne sme sa dostali až ku vchodovému návestidlu. Našli sme si najvhodnejšie miesto. Prišlo a odišlo zopár vlakov a asi pol hodiny po predpísanom príchode sme započuli hvizd píšťaly. Za chvíľku už do stanice vchádzal najfotografovateľnejší vlak Slovensku v tomto roku v čele s Bratislavským Albatrosom 498.104.

V slede za ním nasledoval požiarny vlak v čele s Bardotkou T 478.1201. Bola skutočne nádherná. Tento náter jej perfektne svedčí.

Po príchode týchto vlakov sme sa opäť presunuli do rušňového depa, kde sme si dali pivečko a trošku pokecali s priateľmi Tomášom a Lacim z Vlaky.net. Aj o tomto sú takéto akcie, keď sa môžem porozprávať s priateľmi rovnakej krvnej skupiny. Konečne sa mi podarilo sa stretnúť aj s kolegom Vihorlatom, ktorému aj týmto ďakujem za odborný výklad počas jazdy po okolí Košíc na ktorú sme sa vybrali s Magdou M 131.1125. Jazda bola perfektná a aj záujemcov bolo veľa. Po tejto jazde sme už depo opustili a išli sme sa naobedovať. Týmto síce železničná časť dnešného dňa končí, ale len čiastočne, lebo z reštaurácie na košickej stanici je celkom pekný výhľad na stanicu.

Po rozlúčke v podvečer sme sa išli konečne ubytovať a po chvíli sme sa rozhodli že sa ideme prejsť po večerných Košiciach. Centrum mesta je veľmi pekne opravené. Skutočne stojí za návštevu. Právom sú Košice hlavným mestom kultúry. Po prechádzke už ale šup sa vyspať. Nedeľu sme zahájili na košickej stanici, kde nám Vihorlat vysvetlil ako vôbec košická stanica funguje, čo sa na nej robí a ako sa obsluhuje staničné zabezpečovacie zariadenie. Je to obrovský železničný kolos s veľkými výkonmi a určite by sa tejto stanici zišlo lepšie zabezpečovacie zariadenie.

Po tejto exkurzii sme sa opäť vybrali do rušňového depa, kde nás na hranici depa čakali súkromné skútre a bobina. Dnes už ale boli krásne osvietené ranným slniečkom a obloha oproti sobote veštila krásne počasie. Po chladnej a zamračenej sobote to bola vítaná zmena. Kúsok za hranicou nás čakala opäť Lucia a peršing 163.101-9 ktorý dodával energiu pre reštauračné vozne, v ktorých sa podávalo občerstvenie.

Pri točni bol pristavený bratislavský Albatros, ktorý sa vyhrieval na slniečku. Jeho parný súrodenci sa išli dnes previesť do Prešova a Margecian.

Kúsok za točňou už Danka vyčkávala na svojich detských návštevníkov aby ich mohla povoziť po depe.

My sme sa ale vybrali do útrob depa kde sme išli ešte hľadať nejaké poklady. Našli sme ešte zopár rušňov pri ktorých sme včera neboli. Ale fotil som aj rušne ktoré sme našli na tom istom mieste ako včera ale dnes boli krásne nasvietené jarným slniečkom.

Po prechádzke po depe sme sa opäť vybrali ku vchodovému návestidlu kde sme očakávali parné vlaky z Margecian a Kysaku. Po vchode IC 501 sa za chvíľku objavili malý býček a papagáj v súbežnej jazde do Košíc.

Po príchode parných vlakov sme sa ešte premiestnili do rušňového depa, kde sme si pozreli rušňoparádu na točni a potom nás už len čakala cesta domov. Aj keď sme boli sklamaní neprítomnosťou Katky a malým množstvom vystavených rušňov a neprítomnosťou rušňov Carga aj tak sme sa vracali plní dojmov a krásnych zážitkov. O rok už dúfam podkúrime opäť Katku, ktorá už je opravená a na svojom mieste v Čermeli.

Titulná snímka: TU 29.2003 „Danka“ v RD Košice © lacino.h