Ako sme išli do Muráňa... z Budapešti

7.6.2011 16:00 Abelovszky Tamás

Pred časom sme už uverejnili reportáže z Muránskej lokálky, viažúce sa ku zastaveniu osobnej dopravy. Dodatočne sme si v redakčnej pošte objavili ešte jeden, o to milší a zaujímavejší pohľad, že prišiel od vlakového fanúšika z Maďarska a navyše v slovenskom jazyku. Hoci bolo nutných pár textových úprav, vidno, že železnica ako hobby skutočne nepozná hranice a nás môže tešiť, že aj vlaky.net pomáhajú spájať ľudí.

Ked’ sme sa dopočuli smutnú správu, že mimoriadnou zmenou GVD od 1. mája 2011 sa okrem iného pozastavuje osobná železničná doprava na tratiach Plešivec - Muráň a Fil’akovo - Somoskőújfalu, rozhodli sme sa spolu s kamarátom Danim navštíviť tieto trate.

Vhodný termín padol na nedeľu 24. apríla a my sme sa plní očakávaní vydali na cestu. Z Budapešti sme vyrazili večer 23. apríla a cestovali vlakom cez Miskolc do Putnoku, kde sme mali zabezpečené ubytovanie.

Gorila 350 013 pod halou stanice Budapest Keleti. 23. 4. 2011.

Zavčasu ráno sme už opúšťali Putnok a pokračovali vo svojej púti osobným vlakom do Bánréve, odkiaľ nasledoval peší presun cez štátnu hranicu do Lenartoviec. Mali sme však dosť voľného času, ktorý sme zužitkovali na návštevu dediny, ktorá žila prípravami na veľkonočné sviatky. Cestou padla vhod aj návšteva obchodíka s potravinami, kde sme si na spríjemnenie pobytu kúpili fľašu piva. Potom už bol najvyšší čas ísť na stanicu, kde sme si počkali na vlak, ktorý nás zavezie do Plešivca.

Dvojica Bzmot 404 + 401 v stanici Putnok, tvoriaca osobný vlak 5447 Ózd - Kazincbarcika.

Ďalší tandem v podobe Bzmot 328 + 306 vykonáva úvrať v stanici Bánréve (osobný vlak 5442).

Sólo 810.604, idúci ako Os 6733 Rimavská Sobota - Plešivec, prichádza do Lenartoviec.

Osobný vlak 6733, ktorý mal v tento deň podobu sólo "krabičky" 810.604, prišiel presne podľa cestovného poriadku. Po nástupe sme si od vlakvedúceho zakúpili cestovné lístky do Plešivca, kam sme docestovali rovnako presne, rýchlo a pohodlne, keďže v nedeľu doobeda cestovalo vo vlaku iba málo cestujúcich.

Na plešiveckej stanici bola pokladnica v čase nášho príchodu zatvorená, preto sme sa rozhodli najprv sa poobzerať naokolo a nazrieť do miestneho rusňového depa, ktoré nás lákalo svojimi mašinkami, a cestovné lístky si zabezpečiť až pred odchodom muránskeho vlaku. Zostáva dodať, že ochotný pán strojmaster nám dovolil pozrieť si rušne odstavené v depe a fotografovat’, za čo mu aj touto formou ďakujeme.

Nákladný vlak od Fiľakova s rusňami 736 024 a 022 vchádza do Plešivca.

Bardotky, na čele so 751.171, oddychujú vedľa haly.

Ich "sestra" 751.199 sa zatiaľ podrobuje liečebnej kúre vnútri na zdvihákoch.

Hektor 721.097 stojí v kolóne. Existencia tohto typu sa na koľajach ŽSR pomaly, ale isto kráti.

V rohu rotundy sa schováva akumulátorové Kinderko 199.405.

Po krátkej návšteve depa sme sa vrátili ku pokladnici, a keďže bola už otvorená, zakúpili sme si cestovné lístky do Muráňa a späť, a zároveň aj lístky na spiatočnú cestu do Fiľakova. Nastúpili sme do motorového vozňa 810.453, ktorého odchod do Muráňa zdržalo už len čakanie na prípojný zrýchlený vlak Domica.

Zrýchleným vlakom pricestovala aj ďalšia trojica železničných fanúšikov, ktorí samozrejme tiež prestúpili na náš spoj do Muráňa. Posledné dni osobnej dopravy veľa ľudí využilo na cestovanie touto traťou, možno už posledné. Táto skupinka sa dohovorila s pani vlakvedúcou, opäť nadmieru ochotnou, že pri každej príležitosti - teda na všetkých zastávkach, si môžeme náš vlak vyfotografovat’, vďaka čomu máme dostatok záberov z celej trate.

Prvá zastávka - Gemerská Hôrka zastávka.

Nasleduje pózovanie v dopravni Hucín.

810.453 pri krátkom pobyte v Jelšavskej Teplici zastávke.

Klasická kompozícia nasleduje aj v Jelšave.

Malý motorový vozeň 810.453 akoby sa strácal v rozsiahlej a viac-menej prázdnej stanici Lubeník.

Zastavenie v km 29,6 znamená pobyt na zastávke Mokrá Lúka.

Na stanici v Revúcej sa k nám pridala aj mladá fotografistická generácia.

Muránska Dlhá Luká - posledná zastávka pred Muráňom.

Konečná stanica Muráň. Stanica zovretá medzi horami.

Vpravo na štíte stoja ruiny Muránskeho hradu, ktorý smutne hľadí na vlakové dianie pod sebou. Čaká trať č. 165 rovnaká premena na ruiny?

V Muráni sme mali asi tri hodiny voľného času. Čo s nimi? Rozhodli sme sa vyšliapnuť ku zrúcanine hradu, týčiacej sa nad dedinou. Muránsky hrad patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku (935 m.n.m.) a jeho začiatky siahajú do 13. storočia. Vybudovať ho dali pravdepodobne Bebekovci, predstavitelia šľachty v Gemeri. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1271. K prvej známej prestavbe došlo v polovici 15. storočia, keď ho obsadili Jiskrove a Bratrícke vojská. V rokoch 1529 až 1549 bol v rukách lúpežného rytiera Mateja Bašu, po roku 1610 sa dostal do vlastníctva Séčiovcov a v roku 1666 sa stal miestom prípravy protihabsburského sprisahania. V 18. storočí však dvakrát vyhorel a už nikdy nebol opravený.

Pod hradom, v turistickej chate sme si opäť zadovážili dve fl’aše Šariša, ktorými sme si štrngli po návrate na stanicu, a zároveň sme sa pred odchodom z tohto krásneho kraja ešte naobedovali.

Zrúcaniny Muránskeho hradu s bohatou a pohnutou minulosťou.

Mali sme pocit, že spiatočná cesta ubehla akosi rýchlejšie, hoci sa nám ťažko lúčilo s týmto krajom. V Plešivci sme prestúpili na zrýchleného Gemerana. Pekný Okuliarnik 754.072 nás doviezol do Fiľakova, odkiaľ sme si to namierili po druhej trati, ktorú už o pár dní čakala "záverečná" - do Somoskőújfalu. Tam sme sa rozlúčili so slovenskými železnicami a zamierili najkratším smerom cez Hatvan, domov do Budapešti.