Na železnici sa veci obyčajne nemenia rýchlo, ale menia sa. Niektoré zmeny majú krátkeho trvania a nevydržia ani počas jedného grafikonu, iné sú viac-menej trvalé. Do skupiny tých druhých možno zaradiť aj zmeny názvov jednotlivých staníc či zastávok. Takouto úpravou v nedávnom období prešla aj stanička Príbovce, po novom Príbovce-Rakovo.
Ako už médiá informovali, udialo sa tak súčasne so vstupom grafikonu vlakovej dopravy 2012/2013 do platnosti. Pozornému čitateľovi magazínu vlaky.net určite neuniklo avízo o chystaní tejto síce nijak zvlášť významnej, no napriek tomu zaznamenania hodnej udalosti. Pohnútky k tomuto kroku podrobne popísal časopis Železničný semafor vo svojom decembrovom čísle. V krátkosti by sa dalo povedať, že motívom k tejto udalosti bol fakt, že železničná stanica svojím pozemkom leží na pomedzí viacerých katastrálnych území, pričom dominantná plocha a staničná budova sú práve v katastri obce Rakovo.
Železničná stanica (ešte stále len) Príbovce s vlečkou na mape Google
Vďaka iniciatíve tamojšieho starostu a výpravcu tejto staničky v jednej osobe, pána Patrika Antala, došlo teda na rozdiel od známych
pirátskych aktivít, charakteristických pre Žitný ostrov, k zmene názvu oficiálnou cestou. Nie je však ničím výnimočným, že železničné stanice a zastávky nesú názov rozdielny od názvu najbližšieho sídla. Príčiny tohto stavu treba hľadať zrejme v minulosti, kedy bola bežná dochádzková vzdialenosť v rádoch niekoľkých kilometrov celkom bežná, a tak sa na stránky cestovných poriadkov dostávali názvy nie najbližšej, ale najvýznamnejšej obce v okolí.
Stanica Príbovce na už historickej snímke (5.7.2011) © Mgr. Ľudovít Turčina
Príkladov sa nájde hneď niekoľko: k susednej zastávke Kláštor pod Znievom je bližšie možno aj z piatich iných obcí ako zo samotného stredu obce toho názvu, Družstevná pri Hornáde zmenila svoj názov na Kostoľany nad Hornádom len relatívne nedávno, stanica Chrenovec leží na bezprostrednom okraji obce Lipník, najvyššie položená rýchliková stanica Štrba leží pri obci Tatranská Štrba, zastávka Strečno leží dokonca na opačnom brehu Váhu, v obci Nezbudská Lúčka atď.
Budova zastávky Strečno (1.5.2006) © Kamil Korecz
Určite tiež zaujme, že prvým názvom dnešnej stanice Horná Štubňa bol Turček, ku zmene došlo až v súvislosti s premenovaním zastávky priamo v obci (predtým Jozefova píla). Nemenej zaujímavá je aj história pomenovania stanice Sása-Pliešovce, ktorý sa menil striedavo na Pliešovce-Sása alebo Sása, podľa toho, ktorá strana práve hlasnejšie kričala. Dnes má však táto stanička ležiaca na pol ceste k obom obciam celkom iné problémy ako je jej názov… Vráťme sa ale do Príboviec-Rakova.
Staničná budova s novým názvom od koľajiska (20.1.2013) © Kamil Korecz
Stanica leží na dvojkoľajnej trati ŽSR číslo 170.
Domáce zdroje uvádzajú, že má štyri dopravné koľaje a jednu koľaj manipulačnú. Zo stanice vychádzajú dve vlečky, jedna, v súčasnosti nepoužívaná, do areálu drevoskladu Lesov SR, druhá, stále činná, aj keď len so sporadickou dopravou, do areálu spoločnosti
PROFIL spol. s r.o., dokonca s vlastným
vlečkovým strojom. V rovnakom objekte sú umiestnené aj veľkokapacitné zásobníky pohonných hmôt pre čerpacie stanice v regióne. Okrem toho viac-menej pravidelne prebieha na manipulačnej koľaji nakládka guľatiny z priľahlého druhého drevoskladu.
Drevo, vagóny a sneh (20.1.2013) © Kamil Korecz
Ešte jedna zaujímavosť sa viaže k stanici Príbovce-Rakovo. V minulosti, ešte za čias bývalého režimu, sa uvažovalo o elektrifikácii úseku Martin – Príbovce, a to striedavou sústavou 25kV/50Hz. Tento izolovaný ostrov striedavej trakcie mal slúžiť výhradne pre potreby skúšobných jázd elektrických lokomotív opravovaných v ŽOS Vrútky. Prepojenie s elektrifikáciou od Zvolena malo prísť výhľadovo až neskôr, pričom styk sústav mal zostať za stanicou Martin.
Príloha: Záznam inovovaného staničného hlásenia v Martine pre osobný vlak do Hornej Štubne ako
súbor Mp3
Úvodná snímka: Novšia časť názvu stanice lepšie svieti (20.1.2013) © Kamil Korecz
