Čističky koľajového lôžka na našich tratiach

Z pohľadu určenia môžeme čističky rozdeliť na celoprofilové, ktoré umožňujú čistenie v celej šírke koľaje, niektoré z nich i vo výhybkách (RM 74 U, RM 76 UHRS) a čističky za hlavami podvalov, umožňujúce čistenie, ako ich názov napovedá, iba po bokoch koľaje. Zvláštnu skupinu tvoria čističky bezkoľajové, čistiace koľajové lôžko v celom profile. Pre doplnenie technológie čistenia sa v určitých prípadoch používajú hrabačky štrku (HŠ 76, FR 312). Konštrukciou podobné čističkám sú stroje používané na zvyšovanie únosnosti podvalového podložia (SČ 100S, SČ 600S, SMS 120.1).

Koľaj po prečistení s úsekom s odťaženým lôžkom © Peter Bado

Z konštrukčného hľadiska je možné čističky rozdeliť na tie s vlastným pohonom pojazdu a na stroje, ktoré boli pri práci priťahované lanom upevneným na päty koľajníc alebo predsunutý rušeň (SČ 100, SČ 200). Ťaženie štrku prebiehalo na prvých strojoch pomocou hrabača presúvajúceho štrk na jednu stranu stroja, odkiaľ bol premiestňovaný na korčekový dopravník, z ktorého prepadal na triedič (Scheuchzer). V súčasnosti všetky typy u nás používaných celoprofilových čističiek využívajú pre ťaženie štrku nekončitú reťaz, ktorá sa pohybuje pod podvalmi a vo vzostupnom žľabe dopravuje štrk do triediča. U čističiek za hlavami podvalov prebieha odťažovanie štrku priamo korčekovým dopravníkom. Zvláštnu skupinu tvorili čističky Dragavcev, ktoré znečistený štrk naberali priamo na rotačné sito.

Elektromagnety zdvíhacieho zariadenia a rotačné sito čističky Dragavcev,
zdroj: archív MDC Bratislava

Kľúčovým prvkom každej čističky je triedič, na ktorom dochádza k oddeľovaniu nečistôt. Prvé čističky, Scheuchzer typ A, používali rotačný valec s otvormi, ktorý sa otáčal okolo svojej pozdĺžnej osi. Drvivá väčšina čističiek však využíva vibračný triedič. Jeho podstata spočíva v preosiati vyťaženého materiálu, pričom môže byť použité jedno, dve, ale i tri sitá. Pri viac sitových triedičoch má každé sito inú veľkosť otvorov. V prípade čističky Dragavcev bol použitý rotačný triedič, podobne ako neskôr, už inej konštrukcie, u strojov DELČ 800 a SČH 300.

Sitá dvojitého vibračného triediča SČH 150.2 © Peter Bado

ČSD sa na nákup strojných čističiek zamerali ihneď po ukončení 2. svetovej vojny a prvý stroj, švajčiarskej firmy Scheuchzer, označený ako typ A, bol do prevádzky nasadený v roku 1947. Do roku 1948 pribudli ešte ďalšie 4 stroje. Modernejším typom bol „typ B“, ktorého tri kusy boli zakúpené od roku 1952. V roku 1950 postavili u TMS v Hradci Králové, na základe návrhu Ing. Železného, funkčný vzor ľahkej plnoprofilovej čističky, ktorá síce pre bežnú prevádzku nebola vhodná, ale na základe získaných skúseností bolo rozhodnuté o výrobe výkonnejšieho prototypu, ktorý by dopĺňal švajčiarske stroje na vedľajších tratiach. Jeho výroba v roku 1951 začala, pravdepodobne však dokončený nebol.

Čistička Scheuchzer, typ A, zdroj: archív MDC Bratislava

Zásadná zmena nastala v 60. rokoch. V roku 1961 bola dovezená prvá čistička Dragavcev, ktorá prešla úpravami na naše podmienky a do prevádzky bola nasadená od roku 1962. Celkovo bolo do roku 1966 dovezených šesť strojov, pričom vzhľadom k svojim špecifikám boli z prevádzky vyraďované už v 70. rokoch. Domáci výrobca, MTH Praha, začal vyrábať od roku 1965 čističky SČ 100 a od roku 1968 taktiež typ SČ 200. Celkovo bolo do roku 1969 vyrobených 16 ks SČ 100 a 26 ks typu SČ 200 do roku 1972.

Čistička SČ 200, zdroj: archív MTH Praha

Na prelome desaťročí bola zakúpená jedna čistička RM 62 firmy Plasser & Theurer a od roku 1971 nasledovali dodávky tuzemských SČP 200, ktorých bolo do roku 1979 dodaných celkom 32. V roku 1974 bol vyrobený prototyp DELČ 800, sériovo vyrábaný v rokoch 1976 až 1989 v počte 35 ks. Tieto čističky, u ktorých sa predpokladal hodinový výkon až 800 m³ nesplnili očakávania do nich vkladané a tak koncepcia rotačného triediča bola v ďalšom vývoji opustená. Niekoľko strojov bolo exportovaných do bývalej NDR.

Dnes muzeálny stroj DELČ 800 č. 26, Siladice, 19. 10. 2006 © Peter Bado

Novým typom z produkcie MTH Praha bol od roku 1986 typ SČ 600, koncipovaný ako dvojdielny stroj tvorený pracovnou a energetickou sekciou. V rokoch 1986 až 1995 bolo pre ČSD/ČD vyrobených celkom 6 kusov. Siedmy stroj v poradí bol po krátkom nasadení u nás exportovaný v roku 1999 do Kanady a následne USA, pričom ďalších 66 kusov bolo vyvezených do Ruska. Tieto stroje sa stali základom pre sanačný stroj SČ 600S. Ďalší typ čističky, RM 74 U, sa začal používať na Slovensku od roku 2000, kedy jeden stroj zakúpila firma ŽS Košice a v roku 2001 zakúpila ďalší Trnavská stavebná spoločnosť.

Prototyp SČ 600, zdroj: archív MDC Bratislava

Prvou čističkou za hlavami podvalov bola rakúska FR 53 dovezená v roku 1969, na našich tratiach sa však rozšíril typ SČH 150, vyrábaný v MTH Vrútky v rokoch 1974 až 1984 v celkovom počte 48 kusov. Na typ SČH 150 mal nadviazať výkonnejší typ SČH 300, koncepčne vychádzajúci z DELČ 800, ktorého prototyp vznikol v roku 1979 avšak do prevádzky výraznejšie nezasiahol. Moderný stroj mala predstavovať čistička SČH 150.1, avšak pravdepodobne tri vyrobené kusy v rokoch 1987 až 1989 sa v prevádzke neuplatnili. Tento typ ale priniesol viaceré pokrokové prvky (napr. dvojitý triedič, vyrovnávanie sita v prevýšení, vylepšenia pojazdu), ktoré boli neskôr využité pri rekonštrukciách strojov SČH 150.

SČH 150 č. 9 odstavená v Klatovoch 3. 5. 2007 © Peter Bado

So strojnými čističkami úzko súvisia i stroje na zvyšovanie únosnosti podvalového podložia. Prvým takýmto mal byť typ SČ 100S, skúšaný v rokoch 1976 až 1978. Išlo o upravenú čističku SČ 100, ktorej bol odstránený triedič, doplnené dopravníky a ktorá mala slúžiť na odťaženie podvalového podložia. Bola súčasťou pomerne komplikovanej technológie a v prevádzke sa neuplatnila. Výkonnejší stroj SČ 200S ostal iba na výkresoch a do výroby sa ani nedostal.

Stroj na odťažovanie podvalového podložia SČ 100 S, zdroj: archív MDC Bratislava

Relatívne úspešným bol až typ SČ 600S vyrobený v troch kusoch v rokoch 1992 až 1995. Ide o upravený stroj SČ 600, ktorý bol doplnený o zariadenie pre vkladanie geosyntetika a materiálu konštrukčnej vrstvy železničného spodku. Mohol pracovať aj v režime obracania vrstiev. Tieto metódy sa však v praxi neosvedčili a v súčasnosti sa stroje používajú ako bežné čističky. To platí i o strojoch RM 76 UHRS, ktoré boli v režime obracania vrstiev nasadené iba skúšobne. Pre zvyšovanie únosnosti sa v zahraničí začali používať sanačné stroje, príležitostne nasadzované i u nás, na čo podnik MTH Praha zareagoval výrobou stroja SMS 120.1 v roku 2004. Stroj bol skúšobne viac krát nasadený, naposledy v roku 2008, avšak v súčasnosti je odstavený.

Sanačný stroj SMS 120.1 pri poslednom nasadení v úseku Hronov – Náchod, 3. 10. 2008
© Peter Bado

Absenciu výhybkových čističiek mala dočasne riešiť technológia kombinujúca hrabačky štrku, vyhrabávajúce štrk spomedzi podvalov za ich hlavy, a čističiek za hlavami podvalov. Bol vyrobený funkčný vzor HŠ 76, ktorý sa však neosvedčil a do prevádzky nezasiahol. Niekoľko priemyslových podnikov však zakúpilo hrabačky FR 312 z NSR. Čistenie vo výhybkách umožnili až čističky RM 74 a RM 76, avšak k tomuto účelu sa nevyužívajú. Epizódnu rolu zohrali na našich tratiach bezkoľajové čističky. Prvou bola čistička Dragevcev v 60. rokoch, ktorá sa však v našich podmienkach neosvedčila. Od roku 1992 bol v prevádzke stroj BČ 150, ktorý sa v prevádzke síce osvedčil, avšak už v polovici 90. rokov bol odstavený a neskôr zošrotovaný.

Bezkoľajová čistička BČ 150 © Ing. Jan Bedrník

S výstavbou ŠRT vznikla potreba čistenia koľají i na tejto trati. K tomuto účelu bola ako prvá upravená SČ 200 č. 15, ktorá bola v druhej polovici 80. rokov nahradená novou DELČ 800 č. 34. Táto čistička je v prevádzke i v súčasnosti a stala sa tak posledným prevádzkyschopným strojom tohto typu. V poslednom čase používa na širokom rozchode svoju RM 74 U spoločnosť ŽS Košice. Pre čistenie štrkového lôžka za hlavami podvalov bola dodatočne upravená SČH 150 č. 44, ktorá je v prevádzke i v súčasnosti a patrí ŽSR.

Čistička RM 74 U firmy ŽS Košice na ŠRT, 8. 10. 2012 © Jozef Mačaj

V súvislosti s poklesom nákladnej dopravy, postupujúcou modernizáciou hlavných tratí a nedostavajúcimi sa finančnými prostriedkami poklesli výkony strojného čistenia koľajového lôžka, s čím súvisí i pokles počtu čističiek. V ČR je prakticky jediným ich prevádzkovateľom spoločnosť TSS so strojmi SČ 600 resp. SČ 600S. Na Slovensku vlastnia ŽSR jeden stroj SČ 600S a jeden RM 76 UHRS (v prenájme u ŽS Košice), firma ŽS Košice disponuje jednou RM 74 U a TSS Grade vlastní po jednom kuse z typu RM 74 U a RM 76 UHRS. Tento park dopĺňajú stroje privezené zo zahraničia za účelom konkrétnej zákazky.

Úvodná snímka: Strojná čistička SČ 600.S č. 01 v areáli TSS Hradec Králové (18.11.2011) © PhDr. Zbyněk Zlinský