„Kolej porucha pasażerów“ alebo EURO 2012 (2): Železničné vozidlá

28.4.2013 8:00 Róbert Žilka

Modernizačné úsilie na poľských železniciach sa okrem rekonštrukcie existujúcich či výstavby nových železničných staníc zameriava aj na obnovu vozového parku. Drvivou väčšinou nových HDV sú elektrické jednotky a tzv. szynobusy. Menšinu tvoria nové elektrické rušne nemeckej a poľskej výroby a rekonštrukcie prevažne v Poľsku vyrobených vozidiel.

V predchádzajúcej reportáži som sa zameral na modernizáciu statickej infraštruktúry u našich severných susedov. Dnes sa spolu pozrieme na pre väčšinu z nás koľajnicou trafených zaujímavejšiu časť železnice, a to mobilnú. Pre neznalých veci uvediem, že počas trvania ME vo futbale 2012 bolo odetých do reklamného kabátu všetkých 10 poľských Husarzov, ako aj 10 kusov donedávna najrýchlejších poľských rušňov EP09. 4 Husarze dostali náter s podobizňou futbalových štadiónov v Poľsku, na ktorých sa odohrávali jednotlivé zápasy.

Zvyšné stroje boli odeté do národných farieb jednotlivých účastníckych štátov ME, pričom na každom zo strojov sa na jednej strane vynímal poľský nápis „Kolej porusza kibiców“, teda Železnica hýbe fanúšikmi (ja som si tento slogan pre účely tejto reportáže dovolil trochu zvulgárniť) a na strane druhej ekvivalent v jazyku zúčastneného štátu plus opätovne poľský slogan, ale tentokrát už menšími písmenami. Druhou možnosťou je názov štadiónu, ktorý je na nátere rušňa vyobrazený.

Detailný pohľad na náter „Husarza“ EU44-010, Warszawa Wschodnia, 10.08.2012
© Róbert Žilka

Elektrické rušne

Ako som už spomínal v prvej časti reportáže, na mojej minuloročnej letnej jazde z Považskej Bystrice do Warszawy som prestupoval v Bohumíne na EC Sobieski s odchodom o 11:20, ktorý do stanice priviezla dnes u ČD už tradičná škodovácka 380-ka. Na zhlaví už čakala letným slnkom rozpálená EP09-026 v talianskych farbách, ktorá po mesršmitovi v Bohumíne štandardne preberá štafetu.

O rušňoch radu EP09 je známe, že popri Husarzoch sú do spustenia prevádzky po CMK rýchlosťou 200 km/h v decembri tohto roku najrýchlejšie premávajúcimi poľskými elektrickými rušňami, ktoré vedú spravidla prémiové vlaky premávajúce po celej krajine. Rušne s reklamnými nátermi boli nasadzované hlavne na vlaky EuroCity, Expres Intercity, EuroNight a Expres. Niektoré vlaky TLK sú taktiež vedené rušňami tohto radu, ale nedisponujem informáciami, že by tomu tak bolo aj v prípade reklamných rušňov. Počas svojich ciest po Poľsku som mal viackrát šťastie na motív taliansky (takmer vždy na EC vlakoch do Česka), švédsky (zväčša nočný rýchlik Chopin) a anglický. Okrem toho sa mi podarilo zachytiť už len portugalskú, grécku a francúzsku EP09.

EP09-022 vo farbách Grécka v čele EN „Jan Kiepura“ v ŽST Warszawa Zachodnia, 08.08.2012
© Róbert Žilka

Zaujímavejšie bolo naháňanie Husarzov, keďže tu nešlo len o národné farby jednotlivých účastníckych štátov EURO 2012, ale aj o štadióny. Práve tieto rušne boli a dodnes ešte sú nasadzované v čele najprestížnejších vlakov Berlin-Warszawa-Express, ku ktorým bolo v júni minulého roka pridané aj spojenie Berlin-Gdynia-Express, ktoré sa na trasu pôvodného BWE pripája v Poznani. Krátko sa pristavím práve pri Poznani, kde sa vždy stretávajú vlaky BWE idúce do opačných smerov, čo šetrí drahocenný čas šotoušov čakajúcich na Husarze. Kto by si tu chcel niekedy nafotiť Husarza aj počas neskorých večerov, má takúto možnosť aj pri vlaku EN Jan Kiepura krátko pred pol desiatou večer.

Výhercom verejnej ankety o najkrajší rušeň s motívom EURO 2012 je modrý Husarz EU44-010 zobrazujúci Stadion Miejski w Poznani. Spolu so žltým EU44-009 s náterom PGE Arena Gdańsk brázdi poľské, nemecké a české koľaje až do týchto dní ako posledný v reklamnom nátere. Zvyšným strojom EU44 a EP09 boli prinavrátené pôvodné unifikované nátery spoločnosti PKP Intercity.

EU44-009 „PGE Arena Gdańsk“ v čele BWE pri ŽST Swarzędz, 28.12.2012 © Róbert Žilka

K novým elektrickým rušňom smelo možno zaradiť aj odvekého rivala taurusu - rad EU47, teda Bombardier Traxx, v Poľsku prezývaný hetman. Inventárnym počtom 11 kusov (výnimočne jednosystémových) sa môže hrdiť dopravca Koleje Mazowieckie, ktorý s nimi zabezpečuje najmä regionálnu dopravu v režime push & pull. Keďže nové vozne boli dodané o niečo skôr než HDV, dochádzalo k úsmevným kombináciám, keď staručká EU07 ťahala za sebou súpravu na začiatku s riadiacim vozňom AB12bfmnopuvxz. Ďalšie Traxxy si od Dispoloku či Railpoolu prenajíma dopravca Przewozy Regionalne dlhodobo trpiaci nedostatkom vhodných HDV.

EU47-010 s vratnou súpravou prechádza poza stanicu Warszawa Stadion, 07.08.2012
© Róbert Žilka

Horúcou novinkou v prípade elektrických vozidiel je hybridný rušeň výrobcu PESA Bydgoszcz zvaný Gama Marathon radu 111Ed vybavený okrem elektrického motora s výkonom 5,6 MW aj pomocným dieselovým motorom, čo napovedá malé písmeno „d“ v označení. Ten rušňu umožňuje vykonávať posun na neelektrifikovaných úsekoch tratí a tým aj samohybnú jazdu do depa. Zaujímavosťou je vybavenie kabíny rušňovodiča vákuovým WC a neštandardná maximálna konštrukčná rýchlosť – 190 km/h.

Rušeň 111Ed-001 „Gama Marathon“ v čele EIC „Chrobry“ odchádza zo ŽST Poznań Główny,
09.03.2013 © Róbert Žilka

Drobnými zmenami prechádzajú aj tradičné rušne série EU07 či EP07. U zatiaľ 5 kusov (nové označenie EP07P-200x a prezývka papuga) dopravcu Przewozy Regionalne došlo v roku 2012 k modernizácii spočívajúcej v dosadení infopanelov s cieľovou stanicou nad čelné sklo, ako aj k zmene koloristiky do červeno-bielo-modrého náteru charakteristického pre obnovené vozidlá tohto dopravcu. Przewozy Regionalne sú známe dlhodobou absenciou vhodných HDV. Namiesto vyslúžilých ťažkých nákladných rušňov ET22 čoraz častejšie prichádzajú k slovu tiež prenajaté české peršingy, ktoré premávajú najmä na RegioEkspresoch na trase Warszawa – Poznań, Warszawa – Katowice a Warszawa – Wrocław, ako aj na nočnom rýchliku Vltava.

Polonizovaný „peršing“ 163.041 „Kamila“ v čele RE „MEWA“ Przewozov Regionalnych,
ŽST Warszawa Centralna, 27.12.2012 © Róbert Žilka

Elektrické jednotky

V Poľsku už niekoľko rokov prebieha intenzívna, aj keď nie vždy systematická obnova HDV a osobných vozňov. Počas môjho pobytu som mal možnosť oboznámiť sa najmä s najmodernejšími elektrickými jednotkami premávajúcimi vo Warszawe a jej okolí. Popri divne zmodernizovaných (pôvodné podvozky po EN57) jednotkách radu 2 120, jednou z ktorých je aj legendárny pápežský vlak po varšavskej SKM (Szybka Kolej Miejska) premávajú aj nové „vajíčka“ radu 2 150 z NEWAG-u Nowy Sącz.

Tie sú však nič v porovnaní s najnovšími, veľmi dynamicky pôsobiacimi jednotkami radu 2 160, resp. 35WE toho istého výrobcu nazvanými Impuls. Nebudem sa tu rozpisovať o technických parametroch všetkých typov HDV, preto len ako perličku uvediem, že zhruba pred 2 mesiacmi jednotka Impuls dosiahla na CMK max. rýchlosť 211 km/h, za čo by sa nemusel hanbiť ani Husarz.

Newag „Impuls“ 35WE-001 a 35WE-002 v zrekonštruovanej stanici Warszawa Gdańska,
12.08.2012 © Róbert Žilka

Chrbtovou kosťou v rámci regionálnej dopravy nielen na území hlavného mesta sú popri dožívajúcich EN57 jednoznačne elektrické jednotky ELF (Electric Low Floor) výrobcu PESA Bydgoszcz. V štyroch rôznych vyhotoveniach brázdia poľské koľaje u dopravcu SKM Warszawa (13 ks), Koleje Śląskie (9 ks), Koleje Wielkopolskie (zatiaľ 6 z 22 ks) či Koleje Mazowieckie (16 ks). U varšavskej SKM ide o 6-dielne jednotky bez WC s výkonom 3,2 MW a max. rýchlosťou 160 km/h, u ostatných o niečo menej výkonné (2 MW), ale rovnako rýchle vozidlá.

Rozjazd jednotky EN76 „ELF“ spoločnosti Koleje Śląskie zo stanice Katowice, 01.08.2012
© Róbert Žilka

Ja som mal možnosť previezť sa len ELFami dopravcov SKM Warszawa a Kolei Wielkopolskich. Rozdiely sú však badateľné okamžite po nastúpení do vlaku. „Varšavský“ ELF je prispôsobený rýchlej výmene cestujúcich, čo je vidieť aj po množstve vyklápacích sedadiel pod hákmi na bicykle, ako aj protiľahlým usporiadaním sedadiel. U druhého menovaného dopravcu ide z môjho pohľadu o veľmi nepraktické riešenie s hustým leteckým usporiadaním, nakoľko taktiež ide o vozidlo používané výhradne v regionálnej doprave. (Bohužiaľ nemám k dispozícii adekvátnu fotografiu. Doložím v reportáži venovanej doprave v Poznani a okolí). V oboch typoch vozidiel sa môžeme stretnúť s biletomatmi, ktorých funkčnosť je však nepredvídateľná.

Elektrická jednotka „ELF“ 27WE dopravcu SKM Warszawa v stanici Warszawa Lotnisko Chopina,
07.08.2012 © Róbert Žilka

Keď už sme pri poľskom hlavnom meste (pozn. autora: v poľštine existuje na označenie hl. mesta jednoslovný termín stolica), pozastaviť sa treba taktiež pri nových el. jednotkách premávajúcich pod hlavičkou spoločnosti WKD. Ide o sériu EN97 vyrábanú v PESA Bydgoszcz, ktorej špecifikom je dvojsystémovosť, pretože pri WKD sa v tomto roku plánuje prejsť z pôvodného napätia v sieti 600 V na poľský jednosmerný štandard 3 kV. Ďalšou zaujímavosťou je predaj cestovných lístkov za jazdy priamo u rušňovodiča cez malú priehradku umiestnenú v dverách do jeho kabíny. Za praktickejšie, ale najmä bezpečnejšie riešenie by som jednoznačne považoval biletomaty, ktorými síce jednotky sú vybavené, ale často taktiež nefungujú. Charakteristickým znakom pre jazdu týchto vozidiel je mimoriadne účinné zrýchlenie, ktoré jednotka dokáže vyvinúť aj na mokrej trati, za čo vďačí až 8 poháňaným osiam, každej o nezanedbateľnom výkone 180 kW a krátkemu sprevodovaniu s max. rýchlosťou 80 km/h.

Stanovište rušňovodiča EN97, 05.08.2012 © Róbert Žilka

Omračujúcim zrýchlením oplývajú aj „švajčiarske“ (vyrábané v Siedlcach východne od Warszawy) Flirty, ktorých je v Poľsku však pomenej. Ja som sa stretol s niekoľkými jednotkami Flirt u dopravcov Koleje Mazowieckie (10 kusov - označenie ER75) a Koleje Śląskie (4 kusy EN75). Kuloárne informácie ale hovoria o nákupe 20 kusov dvojdielnych Flirtov pre Łódzku Kolej Aglomeracyjnu, ktorá má svoju činnosť začať v decembri tohto roku. Tu má svoje využitie nájsť aj jediný kus dnes trojdielnej jednotky ED59 Acatus, ktorá bola pôvodne označovaná ED74, ale vypustením jedného vloženého člena došlo k zmene označenia. Acatus poslúžil ako prototyp pre výrobu nových elektrických jednotiek radu ED74, ktoré v súčasnosti zabezpečujú rýchle diaľkové spojenia kategóriou TLK medzi mestami Warszawa, Łódź a Kraków.

ED59-01 „Acatus“ v stanici Warszawa Wschodnia, 30.06.2011 © Róbert Žilka

Zaujímavým riešením v obnove vozového parku je modernizácia niektorých jednotiek EN57 a ED72 dosadením asynchrónnych trakčných motorov, čím sa zvýšila ich max. rýchlosť zo 110 km/h na 120 km/h. Ďalšie úpravy spočívajú v dosadení panoramatického čelného skla, vákuového WC pre invalidov, hákov na bicykle, klimatizácie celého interiéru, ako aj vonkajších či vnútorných infopanelov pre cestujúcich. Priam ako zo sci-fi však pôsobí inštalácia el. zásuviek pre drobnú elektroniku a biletomatov do niektorých jednotiek. Nedá sa teda jednoznačne tvrdiť, že všetky vozidlá (celkovo ich v Poľsku jazdí vyše 1 400 kusov!) prešli rovnakou modernizáciou, pretože rôzni dopravcovia si obnovu vozidiel v rôznej miere objednávajú u rôznych dodávateľov, ako napr. ZNTK Mińsk Mazowiecki, Newag či PESA Bydgoszcz. Celkovo po Poľsku údajne jazdí až 35 rôzne modernizovaných variácií týchto vozidiel.

Interiér modernizovanej jednotky ED72A dopravcu Koleje Śląskie, 09.09.2012
© Róbert Žilka

Szynobusy

Dostupnosť eurofondov spôsobila, že poľskí železniční dopravcovia sa konečne mohli začať zamýšľať nad obnovou vozového parku aj na neelektrifikovaných tratiach. Práve na týchto tratiach jazdili až donedávna neefektívne a neekologické krátke súpravy s rušňom a spravidla jediným vozňom.

„Szynobus“ SA133-002 v depe pri ŽST Krzyż, 09.03.2013 © Róbert Žilka

Počas mojich jázd som sa na poľskej železnici stretol najmä s podarenými novými trojdielnymi dieselovými jednotkami radu SA136 dopravcu Koleje Zachodniopomorskie, kde premávajú ako jediné svojho druhu. Jednotka producenta PESA Bydgoszcz zvaná Atribo bola vyrobená v 53 kusoch a väčšina produkcie putovala k talianskym dopravcom. V spomenutom poľskom západnom Pomorí je v prevádzke v súčasnosti celkovo 12 kusov. Nástupcom tohto modelu sú v Česku dnes už dobre známe jednotky Pesa Link. Do rovnakej skupiny ako rad SA136 patria aj dávnejšie vyrábané motorové vozne SA103 a SA105 a dvojdielne jednotky SA133, SA135 a SA108 premávajúce pod hlavičkou rôznych dopravcov po celom Poľsku. Pre ilustráciu pripájam video z jazdy v kabíne jednotky SA136 po časti „štetínskeho okruhu“.

Jazda v kabíne rušňovodiča SA136, 04.08.2012 © Róbert Žilka

Samostatnou kapitolou je v prípade HDV nezávislej trakcie nákup 7 ojazdených szynobusov z Nemecka. Dopravca Koleje Mazowieckie motorovými vozňami radu VT627 zabezpečuje regionálnu dopravu na neelektrifikovaných tratiach v okolí hlavného mesta najmä do severných a východných destinácií.

„Szynobus“ VT627-101 v ŽST Warszawa ZOO, 12.08.2012 © Róbert Žilka

Dieselové rušne

O našich severných susedoch je známe, že množstvo (najmä súkromných) dopravcov stále ku svojim službám využíva sergeje (v Poľsku nazývané gagarin) s pôvodným označením ST44. Tu sa treba pristaviť pri dramatickej rekonštrukcii týchto rušňov v závode NEWAG, ktorá pozostávala z výmeny karosérie, trakčného ústrojenstva (s výnimkou trakčných motorov), ako aj elektrickej výzbroje. Pôvodný ostal len podvozkový rám, a to u normálnerozchodnej, ako aj širokorozchodnej verzie. Nové označenie rušňov je 311D, resp. 311Da pri 1520 mm (u PKP LHS ST40s).

Podobný osud „postihol“ aj známe šesťnápravové poľské rušne radu SU 45, ktoré prešli modernizáciou v závode PESA Bydgoszcz a zmenili označenie na ST45, čím sa stali predurčené pre nákladnú dopravu. Modernizácia spočívala vo výmene dieselového motora za novší, avšak s takým istým výkonom, keďže pôvodné trakčné motory nie sú prispôsobené na vyšší výkon. Novinkou je klimatizácia stanovišťa rušňovodiča, čím sa zvýšil komfort personálu a v neposlednom rade elektroinštalácia a nové (a predovšetkým malé) halogénové reflektory. Dva rušne sú dokonca schválené na prevádzku po tratiach SŽDC.

Modernizácia dieselových rušňov sa dotkla aj HDV určených primárne pre posun a ľahkú traťovú službu. V tomto prípade ide o veľmi rozšírené rušne radu SM42. Spoločnosti NEWAG, PESA a CZ LOKO u týchto strojov vykonávajú rekonštrukciu v rozsahu výmeny všetkého okrem podvozkov a rámu. Nové označenie vozidla je 6Dg. Hlavným rozdielom oproti modernizácii v NEWAG-u je dosadenie 2 menších pohonných agregátov Caterpillar, ktoré produkujú vyšší výkon než jeden pôvodný dieselových agregát a podľa potreby sa využíva ich čiastkový výkon, čo napomáha šetreniu paliva.

Osobné vozne

Poľskí železniční dopravcovia investujúci do modernizácie vozového parku zabezpečujú jeho obnovu najmä prostredníctvom nákupu nových elektrických alebo dieselových jednotiek. Pokiaľ ide o modernizáciu osobných vozňov, deje sa tak hlavne v prípade diaľkovej dopravy, kde sa na nákupe nových vozňov dajú ušetriť nemalé finančné prostriedky.

Pekným príkladom môžu byť veľkopriestorové vozne typu B6bnopuvz, resp. 161A a 162A a 163A (vozeň 2. triedy s oddielom 1. triedy) dopravcu Przewozy Regionalne s výrazným vonkajším nápisom RegioEkspres, ktoré na ráme a podvozkoch zo 70. rokov pôvodných vozňov 111A ponúkajú veľmi slušný komfort cestovania, a to vďaka klimatizácii, vákuovému WC, infopanelom zvnútra aj zvonku, a elektronicky ovládaným predsuvným a prechodovým dverám. PESA Bydgoszcz opäť odviedla taký kus práce, až si pri nastúpení do vozňa človek pomyslí, že má dočinenia s úplne novým vozňom a pôvodne pritom šlo o klasické oddielové vozne. Len nech si pritom nevšimne pôvodné podvozky so špalkovými brzdami. Na poľské pomery takmer šokujúco pôsobí taktiež Hot-Spot internetový prístup v každom z týchto vozňov. Nemal som však možnosť vyskúšať jeho funkčnosť, preto zostáva len dúfať, že aspoň jedna z mála modernizácii bola dotiahnutá do najmenšieho detailu.

Kapitolou samou o sebe sú push&pull súpravy, ktoré reprezentuje viacsystémový elektrický rušeň Bombardier Traxx EU47 nazvaný hetman spolu so 4 až 6 dvojpodlažnými vozňami. Takéto súpravy zabezpečujú prímestskú dopravu v okolí poľského hlavného mesta. Celkovo 11 súprav prevádzkuje dopravca Koleje Mazowieckie. V letnej sezóne je možné súpravy vidieť aj na diaľkovej linke Warszawa Zachodnia – Gdynia Główna cez ešte stále modernizovanú trasu cez Iławu a Działdowo, čo som mal možnosť využiť aj ja počas návratu z Malborku. Hneď pri mojej prvej jazde týmito vozňami sa ukázalo, že jediné WC v každom vozni je pre potreby diaľkovej dopravy a na dvojpodlažný vozeň absolútne nedostačujúce, najmä pokiaľ vezmeme do úvahy poľský národný šport fajčiť počas jazdy vo WC. Mierny šok v pozitívnom zmysle slova bol spôsobený pustením hudby cez reproduktory rozmiestnené po celom interiéri súpravy a najmä mimoriadnou kvalitou reprodukovaného zvuku. Na infopaneloch sa pritom ukázal názov skladby.

U najväčšieho osobného dopravcu PKP Intercity je vhodné spomenúť modernizáciu osobných vozňov 1. triedy Amnopuz a 2. triedy Bmnopuz, ktoré sú nasadzované na vnútroštátne a medzinárodné vlaky najvyšších kategórií. Modernizáciu vykonáva poznaňská spoločnosť H. Cegielski známa výrobou neskorších verzií rušňov EU07. Práve počas mojej vianočnej jazdy vlakom EC Sobieski som mal doslova tú česť vychutnať si pohodlie a veľkorysý priestor na nohy aj v mnou inak neobľúbenom leteckom usporiadaní tohto vozňa. Medzi veľkopriestorovými vozňami je poľský Bmnopuz podľa mňa tým najlepším, čo v súčasnosti jazdí po koľajniciach v strednej Európe. Naše Bmpeer považujem taktiež za vydarené, ale je v nich priveľa rušivých zvukov od plastového obloženia interiéru. U Bmnopuz negatívnejšie možno hodnotiť vizuálny informačný systém s viacerými displaymi umiestnenými v strope, ktorý napr. na rozdiel od Railjetu nezobrazuje aktuálnu mapku, príchody a odchody, ale nezmyselné reklamy a zábery vlaku vo voľnej prírode.

Kapitolu o osobných vozňoch ukončím príjemnejším spôsobom. Reč bude o reštauračných a barových vozňoch. Na svojich cestách po Poľsku som sa stretol len s 2 typmi takýchto vozňov. V jednom prípade šlo o pôvodný reštauračný vozeň WRouz, kde stálo za povšimnutie napríklad samostatné umývadlo pri prechodových dverách pri bočnom okienku nijako neoddelené od chodbičky. V druhom prípade som mal šťastie na modernizovaný barový vozeň BRdmnu. Pri oboch typoch vozňov je prevádzkovateľom poľská spoločnosť Wars. Špecifikom je to, že pri vnútroštátnych spojeniach je v prípade alkoholu predávané len pivo. Na silnejší alkohol si treba zájsť do Warsu v medzinárodných spojoch. Ja osobne by som bol na jednej strane za povolenie predaja „ostrejších nápojov“, ale na strane druhej za sprísnenie kontroly fajčenia na WC, ktoré je skutočne veľmi rozšírené.

Vcelku vtipným riešením bolo zriadenie zóny „Strefa małego podróżnika“ vo vozňoch typu 154A. Vo voľnom preklade ide o zónu malého cestovateľa, teda o mobilné ihrisko v inak klasickom veľkopriestorovom vozni. Tieto vozne začali premávať v lete 2012 na vlakoch kategórie Expres, a to Ex Tatry, Beskidy a Jantar. Deti majú možnosť zahrať si počas jazdy rôzne spoločenské hry, zabaviť sa so skladačkami či puzzle alebo si pozrieť animované seriály premietané na stropných obrazovkách. Vo WC sa okrem štandardného vybavenia nachádza aj prebaľovací pult.

Po šiestich dňoch strávených na poľskej železnici počas leta 2012 sa ukázalo, že pokiaľ ide o modernizáciu vozového parku, mali by sme sa mať my na Slovensku na pozore. Pretože aj keď majú naši severní susedia v tejto oblasti veľké omeškania, z tejto situácie sa spamätávajú veľmi rýchlo. Príklad by sme si mohli vziať z využitia eurofondov na ešte efektívnejší nákup nových HDV. Skôr problematicky sa javí prenájom HDV u niektorých dopravcov a ich údržba po jazdách na rozbitých úsekoch niektorých tratí.

Na záver si ešte dovolím uviesť jeden z ohlasov na výsledky ankety, týkajúcej sa hodnotenia fungovania poľského železničného kolosu, ktorý istý diskutér napísal pod video na YouTube: „S fungovaním poľských železníc počas ME 2012 bolo spokojných až 84% pasažierov. Zvyšok boli Poliaci“.

P.S.: Od témy uvediem, že v Szczecinie som natrafil na slovenskú rakaňu 183.033 a pri Poznani zas na dvojičku 131.062-063. Zábery sú pripojené na konci galérie. Ešte väčším prekvapením bol polonizovaný čmeliak S200-512 a kocúr T448p-629, odpočívajúci v areáli spoločnosti Kolej Bałtycka pri ŽST Szczecin Dąbie.