T 444.0 alias 725 na Slovensku

Hydraulický prenos výkonu. Taká bola predstava o ideálnych motorových rušňoch pre posun aj traťovú službu na prelome 1950-tych a 1960-tych rokoch. Hlavnými argumentami, ktoré hovorili v tých časoch v jej prospech, bola najmä snaha o úspory medi, ako strategickej suroviny, a tiež potreba znižovať hmotnosti na nápravu, kvôli slabému zvršku na vedľajších tratiach. Vzniklo preto niekoľko projektov nových rušňov, aby nimi ČSD mohli pokryť širšie spektrum od pomalých posunovacích, až po rýchle a výkonné traťové mašiny.

Rýchla náhrada parnej trakcie sa stala horúcou témou a náhradníkom na ľahšom posune a v nenáročnej traťovej službe mali byť práve Karkulky T 444.0. Prvé dva prototypy T 444.001 a 002 boli v roku 1959 vyrobené ešte v ČKD Praha, závod Sokolovo. Vzápätí sa však výroba dieselhydraulických rušňov (T 444.0, T 475.0, T 478.0) presunula do Turčianskych strojární Martin, kde sa smelo chopili novej úlohy. V podniku, dovtedy (ale aj neskôr) orientovanom na zbrojársku výrobu, bolo potrebné najprv získať skúsenosti, zaškoliť personál, a celkovo prekonať neľahké začiatky. Zákazky pre ČSD ale beztak hrali v Martine vždy iba "druhé husle". Druhou stranou mince je fakt, že z ČKD sa do Martina presunuli projekty nedokonalé, nedotiahnuté, ale so snahou vyťažiť z vedomostí, možností a technológií danej doby  čo sa dá. V podstate také boli aj známe štyri-štyri-štvorky.

Konkrétne dvojica prototypov sa po sérii skúšok ukázala ako absolútne nevyhovujúca. Z dôvodu až príliš nízkej hmotnosti boli extrémne náchylné na sklz a kvôli tomu v posunovacej alebo traťovej službe takmer nepoužiteľné. Ako také boli vyradené a zrušené veľmi skoro – už v roku 1968. Po týchto zisteniach bola v roku 1961 už priamo v TS Martin skonštruovaná upravená verzia s vyššou hmotnosťou, ktorú sa podarilo dosiahnuť predĺžením rušňa z pôvodných 12 040 na 12 640 mm, a s radom ďalších vylepšení. Sériové stroje potom vychádzali konštrukčne z tohto tretieho prototypu (T 444.003) a vyrábali sa v Martine od roku 1961. Od inventárneho čísla 009 sa do Karkuliek namiesto spaľovacieho motora s výkonom 478 kW montovala jeho upravená verzia s výkonom nastaveným na 515 kW. Dodávky pre ČSD uzatvoril po štyroch rokov výroby, v roku 1965, stroj s číslom T 444.0113.

Pohľad na bratislavskú hlavnú stanicu z kabíny posunovacieho rušňa radu T 444.0, ktorý ešte aj v júli 1972 pravidelne pristavoval a odstavoval vozne zo súprav rýchlikov. (archív MV SR)

Priamo z výroby boli na územie Slovenska dodané tieto Nulkové Karkulky (rozdelené podľa roku dodania):

1961 (1 ks)

T 444.004 - Vrútky

1962 (7 ks)

T 444.013 - Vrútky
T 444.016 - Vrútky
T 444.018 - Bratislava
T 444.019 - Leopoldov
T 444.020 - Bratislava
T 444.022 - Košice
T 444.023 - Žilina

1963 (29 ks)

T 444.024 - Nové Zámky
T 444.025 - Bratislava
T 444.028 - Košice
T 444.029 - Košice
T 444.034 - Košice
T 444.035 - Prešov
T 444.036 - Košice
T 444.037 - Nové Zámky
T 444.044 - Vrútky
T 444.045 - Prešov
T 444.046 - Prešov
T 444.047 - Prešov
T 444.048 - Prešov
T 444.049 - Bratislava
T 444.050 - Nové Zámky
T 444.051 - Prešov
T 444.052 - Bratislava
T 444.053 - Leopoldov
T 444.054 - Tr.Teplá
T 444.055 - Prešov
T 444.056 - Bratislava
T 444.057 - Nové Zámky
T 444.058 - Nové Zámky
T 444.059 - Nové Zámky
T 444.060 - Nové Zámky
T 444.061 - Prešov
T 444.062 - Poprad
T 444.063 - Prešov
T 444.064 - Prešov

V priebehu roka 1963 sa počet T 444.0 u nás navýšil ešte o ďalšie dva stroje vďaka redislokácii spoza rieky Morava. Rušeň T 444.032 bol vtedy presunutý z Ostravy do Vrútok a T 444.033 z Přerova, taktiež do Vrútok.

1964 (15 ks)

T 444.065 - Tr.Teplá
T 444.066 - Tr.Teplá
T 444.067 - Poprad
T 444.068 - Prešov
T 444.069 - Poprad
T 444.070 - Bratislava
T 444.076 - Vrútky
T 444.091 - Zvolen
T 444.092 - Bratislava
T 444.093 - Zvolen
T 444.094 - Bratislava
T 444.095 - Prešov
T 444.096 - Vrútky
T 444.0110 - Nové Zámky
T 444.0111 - Nové Zámky

1965 (2 ks)

T 444.0112 - Nové Zámky
T 444.0113 - Zvolen

Počet T 444.0 na Slovensku sa tak po ukončení dodávok ustálil na čísle 56, pričom sa ich najviac udomácnilo v depách Prešov (11 ks), Nové Zámky (10 ks) a Bratislava (9 ks). Na opačnom konci radu početnosti stála Žilina so svojim jediným exemplárom (č. 023), ktorý však nezostal osamotený veľmi dlho, keďže v roku 1967 zavítal do Žiliny aj druhý stroj - T 444.026 z Bohumína.

Široká prešovská flotila našla svoje uplatnenie na staničných posunoch priamo v Prešove, ale čo je zaujímavejšie, aj v nákladnej doprave na trati do Bardejova. Hoci technické parametre predpisovali štyri-štyri-štvorkám skôr "diétnejšie" výkony, vozba manipulačných vlakov na tejto sklonovo náročnej trati, pravidelne zostavovaných na dva rušne (vlakový + postrkový), patrila už do vyššieho "levelu". Išlo o jeden z najnáročnejších výkonov, ktoré im vôbec na Slovensku boli pridelené. Trpeli Karkulky - vo svojej podstate nedokonalé stroje, ich obsluha a trpela aj samotná prevádzka. Kvôli absencii presných informácií sa však dá iba hádať, či za vyradením prvých dvoch slovenských T 444.0 - zhodou okolností obe z Prešova - hľadať požiare ako následok tejto náročnej práce (T 444.045 zrušená v roku 1968 a T 444.047 zrušená v roku 1969).

Novotou voňajúca T 444.060, ktorá po príchode od výrobcu našla svoj domov v depe Nové Zámky. (snímka František Košan)

Desať novozámockých strojov sa chopilo toho, čo im išlo vždy najlepšie - posunu - a to v staniaciach Nové Zámky, Komárno-Dunaj alebo Nováky. Konkrétne T 444.0111 bola od roku 1968 dislokovaná do Zlatých Moraviec, kde na miestnom staničnom posune nahradila dovtedajší parný rušeň, pričom do jej pracovných kompetencií patrila aj nákladná obsluha kratučkej odbočky do Topoľčianok.

Posunovalo sa aj v Bratislave a to vo veľkom... a s parnými rušňami. Po príchode Karkuliek sa však situácia zmenila a dotyk motorizácie vďaka nim pocítili prakticky v celom uzle. Rušne T 444.0 prevzali úlohy v staniciach hlavné nádražie, predmestie, filiálka, Nivy, juh a Petržalka. Nevynímajúc bohatú sieť priľahlých vlečkových systémov. Okrem toho došiel opäť rad aj na nenáročnú traťovú službu na lokálke z Devínskeho Jazera do Stupavy, kde sa pravidelne objavovali dokonca aj v čele osobných vlakov!

Bratislavský stroj T 444.056 sa v prevádzke neohrial ani mesiac a musel po násilnom poškodení putovať do opravy. Príčinou bola jeho kolízia s vchádzajúcim vlakom (vezeným rušňom 555.0273) v stanici Podunajské Biskupice dňa 28. 10. 1963. (archív MV SR)

Zavesiť, vytiahnuť, prestaviť, zatlačiť, odvesiť... Aj v ostatných depách po celom Slovensku mali pre nové Karkulky pripravené rovnaké, nemastné-neslané pracovné menu. V Leopoldove išlo o posuny v Galante a Seredi, vo Zvolene sa preháňali so súpravami po osobnej stanici, Vrútky ich nasadzovali do staníc Vrútky, Horná Štubňa, Liptovský Mikuláš a v Košiciach napríklad aj do Trebišova. Viac by snáď mohli doplniť pamätníci, nakoľko stroje T 444.0, dá sa povedať, už patria do dávnej histórie našich železníc.

V období rokov 1975 až 1988 zaznamenávame využitie spišskonovoveských Karkuliek na výkonoch v okolí Spišských Vlachov: Pv vlaky do Spišského Podhradia, posun priamo v Spišských Vlachoch, obsluha vlečky Olcnava - na ktorých sa prestriedali motorové rušne T 444.0062, 0063 a 0069.

Karkulky boli v prevádzke porovnávané najmä s Hektormi radu T 435.0 (720), ktoré dodával podnik ČKD Praha zhruba v rovnakom období. Ponúkala sa tým priama konfrontácia dvoch rôznych konštrukcií, ale najmä elektrického a hydraulického prenosu výkonu. T 444.0 ťahali v tomto "súboji" za kratší koniec najmä kvôli vyššej poruchovosti (za ňou stál najmä spaľovací motor, ktorého výkon zvýšili preplňovaním natoľko, že to nezvládal), veľkému hluku na stanovišti, horším trakčným vlastnostiam a horším ekonomickým ukazovateľom. Obsluha však mala radosť aspoň z dobrého výhľadu z vyvýšeného stanovišťa - nezanedbateľný to prvok pri vykonávaní staničného posunu. Zhrnuté do jednej vety, išlo celkovo o nie veľmi vydarené stroje, ktoré však ČSD v 1960-tych a 1970-tych rokoch nutne potrebovali pre plnenie plánu motorizácie. Prišli teda vhod aspoň ako dočasné riešenie.

"Pracujúci závodu ČSD - Dielne pre opravu vozidiel vo Zvolene na slávnostnej schôdzi dňa 3. 4. 1971 odovzdali tisíci opravený rušeň radu T 444.0." (T 444.054, repro časopis Železničář 1971 / 12 / str. 189)

Hoci výroba T 444.0, ako sme si už povedali, končila inventárnym číslom 113, na našich koľajach sa objavil aj stroj s číslom T 444.0114 a zaujímavým pôvodom. Išlo vlastne o vlečkový stroj dodaný pod číslom T 444.0545 podniku OFZ (Oravské ferozliatinárske závody) Istebné. Podnet na nevšednú zámenu vznikol u OFZ, ktoré zháňali na posun menší rušeň - najlepšie radu T 334.0 za účelom zjednotenia rušňového parku - výmenou za túto Karkulku, pre nich konštrukčne atypickú a výkonovo beztak nevyužitú. Pochopenie našiel závod u ČSD, s ktorými sa na výmene rušňov v krátkom čase dohodli a tak T 444.0545 putovala do depa Vrútky (tam hneď prečíslovaná na T 444.0114) a miesto nej obdržali - taktiež z Vrútok - Rosničku T 334.078 (na vlečke jej ostalo toto pôvodné čislo). Výmenný obchod sa uskutočnil v decembri 1972 a rozdiel vo vyššej útovnej hodnote T 444 voči T 334 štátne dráhy podniku OFZ Istebné dorovnali finančne.

Podobne sa ale „kšeftovalo“ aj s originálne poslednou T 444.0113. Keď bola v novembri 1968 v stanici Nová Maša poškodená T 444.1597 od Železničného staviteľstva Košice, vinníkom bola organizácia ČSD. Štátne dráhy preto staviteľstvu ako náhradu ihneď poskytli do bezplatného prenájmu práve stroj T 444.0113. Po čase sa však obe organizácie medzi sebou dohodli, že nehodou poškodenú T 444.1597 si ČSD na vlastné náklady opravia a ponechajú (pod číslom T 444.0296) a T 444.0113 sa prevedie oficiálne do majetku ŽS Košice - a tento prevod nesie dátum 1. 1. 1974.

Nie je prekvapením, že vyraďovanie Nulkových karkuliek začalo pomerne skoro. Už od roku 1980 sú priebežne z  prevádzky odstavované jednotlivé kusy, ktoré buď skolila niektorá z nespočetných porúch a neschopností, alebo sa miesto nich podarilo nájsť spoľahlivejšiu náhradu. Nie vždy však ich ďalšia cesta smerovala do kovošrotu, ba práve naopak. Rušne T 444.0 sa v hojnom počte (snáď najväčšom zo všetkých typov motorových rušňov ČSD) najmä v priebehu 1980-tych rokov odpredávali na vlečky, ktoré mali veľký záujem o stroje v tejto výkonnostnej a hmotnostnej kategórii.

Pri pohľade na T 444.0049 na vlečke trnavského mlyna dňa 7. júna 2001 akoby stál čas. Zachovaná v rovnakom stave, v akom bola v roku 1989 zakúpená od ČSD - v starom nátere, so starým označením, no a samozrejme s červenými hviezdami. (snímka autor)

Vo vlečkovej prevádzke začali svoju novú kariéru tieto T 444.0 (číslo, rok predaja, z depa, na vlečku):

T 444.0022 (1985) Prešov - Tehelne Žilina
T 444.0025 (1975) Bratislava - Cementáreň Lietavská Lúčka
725 026 (1989) Bratislava - Mlyny a cestovinárne Barca
T 444.0028 (1986) Prešov - Dlaždice Michalovce
T 444.0029 (1987) Prešov - Lytex Senica
T 444.0034 (1986-90) Poprad - Tatramat Poprad
T 444.0037 (1987) Prešov - Kameňolomy a štrk. SNV
725 044 (1992) Vrútky - Tepláreň Martin
T 444.0046 (1987) Prešov - Frukona Košice
T 444.0048 (1987) Prešov - Frukona Košice
725 049 (1989) Bratislava - Mlyny Trnava
T 444.0050 (1985) Nové Zámky - ACHP Hul
T 444.0051 (1985) Prešov - Prefa Košice
725 052 (1989) Bratislava - Mlyny a cestovinárne Barca
725 057 (1992?) Vrútky - Tepláreň Martin
T 444.0059 (1985) Nové Zámky - ACHP Senica nad Myjavou
725 062 01.07.1988 Poprad - Kovošrot Barca
725 065 15.04.1988 Leopoldov - Strojservis Bratislava
T 444.0068 20.11.1986 Prešov - ACHP Moldava n. Bodvou
725 069 (?) Poprad - Papierne Slavošovce
725 091 (1992) Prešov - Solivary Prešov
725 093 (1989) Leopoldov - Vihorlat Snina
T 444.0110 (1987) Nové Zámky - Pozemné stavby B. Bystrica
T 444.0112 (1987) Nové Zámky - ACHP Senica n. Myjavou
T 444.0114 (?) Nové Zámky - Sladovne Michalovce

Okrem toho aj niektoré ďalšie 725-tky našli svoje nové uplatnenie u traťových dištancií a podobných inštitúcií, zaoberajúcich sa údržbou a opravami železničného zvršku. 725.066 takto smerovala ku TD Levice (jej krátke pôsobenie predtým u TD BA 1988-89 nie je potvrdené), 725.070 ku TD Bratislava-Vajnory (neskôr tiež presunutá ku TD Levice), 725.111 k Železničnímu stavitelství Brno (725.608) a T 444.0113, o ktorej už bola reč vyššie, obdržala u ŽS Košice nové "počítačové" číslo 725.604.

V bežnej prevádzke u štátnych železníc môžeme za záverečnú fázu ich fungovania považovať prelom 1980-tych a 1990-tych rokov. Bratislavské Karkulky končili totiž svoju púť na rozsiahlej sieti vlečkového systému v roku 1989. Len o málo dlhšie sa udržali na staničnom posune vo Vrútkach a ako posledné boli v Prešove nasadzované na staničný posun dva "veterány": 725.035 a 055, a to ešte okolo roku 1994.

725.070 v pracovnom nasadení so súpravou "sypákov" na trati Štúrovo - Čata, konkrétne v úseku Kamenný Most nad Hronom - Kamenín, vyfotografovaná 2. júla 2001. (snímka autor)

Vzhľadom k tomu, aké nedostatky dostali Karkulky do vienka už pri svojom zrode, akú nelichotivú povesť požívali a s akou radosťou sa ich ČSD zbavovali, je obdivuhodné ako dlho a húževnato dokázali niektoré z nich niesť svoj "kríž". Vďačiť za to môžu hlavne ľuďom, ktorí sa o ne vzorne starali. Za pozornosť stojí z tohto pohľadu bývalá „štátna“ T 444.0037 na vlečke Kalcit Gombasek, ktorá bola nahradená novším strojom T 448.0 až začiatkom tohto roka, ale aj levická 725.070 v majetku ŽSR, ktorá slúži pri výlukach dodnes. Okrem toho je snáď stále (aspoň sezónne) prevádzkovaná aj jedna zo 725-tiek na vlečke Teplárne Martin. 

Ako muzeálne exempláre sú zachované T 444.0055 v Prievidzi a T 444.0060 v Bratislave.