Našlo sa v archíve - z rokov deväťdesiatych

Do výberu som ale zaradil i niekoľko fotiek s našimi mašinami spoza hraníc.

Prvý „úlet“ je do roku 1988, kedy sme ako deti boli v tábore na Ružbažskej Míľave. Neďaleko kempu vedie trať Porad – Plaveč so zastávkou Forbasy, odkiaľ sme vlakmi, ak sa dobre pamätám najmä 820-tkami, vyrážali na výlety do okolia. Napriek tomu, že do predchádzajúceho dielu som fotky z tohto obdobia nezaradil, predsa len myslím, že pomaranč a (malý?) hektor na moste ponad Poprad majú s odstupom času čosi do seba ...

„Malý(?) hektor“ na moste cez Poprad pri Forbasoch © Peter Bado

Druhý „úlet“ je do roku 2002, kedy som ešte fotil na „klasiku“ a tak v podstate uzatváram túto kapitolu. Česko vtedy zasiahli rozsiahle povodne a ja som vďaka tomu zažil „superodklonovú“ jazdu rýchliku z Frankfurtu nad Mohanom, ktorý býval obyčajne vedený z Norimberka do Prahy cez Cheb. Niekoľko dní v roku bol však plánovane odklonený cez Domažlice, čo bol i tento prípad. Pretože ale trať z Domažlíc do Plzne bola pre veľkú vodu nepoužiteľná, nasledoval ďalší odklon cez Klatovy. Náznak ďalšieho problému sa objavil, tuším, v Zdiciach, kde nám eso vymenili za dvojicu kocúrov.

Netradičný pohľad na inak frekventovanú stanicu v Beroune © Peter Bado

V Beroune sa to „vysvetlilo“ – celá stanica bez prúdu, ani návestidlá nesvietili. Hlavná trať na Prahu bola pod vodou, a tak sme sa vydali skratkou cez Rudnú u Prahy. Pohľad do údolia Berounky, kde miesto riečky tiekol Dunaj, bol všeoospravedlňujúci. Približne 10 vozňový rýchlik dával 742-kám poriadne zabrať a rýchlosť sa pohybovala okolo 30 km/h. Prvé križovanie nastalo vo Vráži u Berouna, kde už čakal osobák. Keďže sme však boli dlhší ako stanica, museli sme potiahnuť a uvoľniť mu námedzník.

Križovanie odklonových rýchlikov vo Vráži u Berouna © Peter Bado

Potom sme sa vrátili späť a čakali na protiidúci rýchlik. Ten sa našťastie do stanice vošiel, a tak sme v pohode vykrižovali. Zaujímavejšie to bolo pri ďalšom križovaní v Prahe-Řeporyjích, kde oproti idúci rýchlik po zastavení obsadzoval naše odchodové zhlavie. Výpravca bol „nadšený“, ale poradil si – opačný rýchlik nechal zájsť na vtedy ešte existujúcu vlečku a my sme mohli pokračovať. Na „hlavák“ sme dorazili s niekoľkohodinovým meškaním, no vzhľadom k okolnostiam i to bol úspech.

Pohľad z vlaku na Berounku, obyčajne niekoľkonásobne menšiu © Peter Bado

Fotky z 90. rokov, ako už bolo spomenuté i v prvej časti, vznikali najmä vďaka systematickému jazdeniu po celej sieti bývalých ČSD. Okrem labutích piesni viacerých vozidiel a tratí bolo toto obdobie spájané, aspoň z môjho pohľadu, i s určitou nádejou. Ako na ČD, tak i na ŽSR sa začali objavovať prvé modernizácie rušňov i vozňov, pričom na Slovensku bola z tohto pohľadu najzaujímavejšia výstava Žel-Rail, ktorá mala vďaka množstvu noviniek nepomerne vyššiu úroveň ako dnes.

Keď sa ešte verilo, že „Tatranský orol“ vyletí © Peter Bado

Staršia generácia si isto zaspomína, mladšia možno nájde niečo nepoznané, všetci snáď ale prepáčia tradične nižšiu kvalitu archívnych fotografií.

Úvodná snímka: Pred Zwardoňom dňa 30.12.1998 © Peter Bado