Ako som z „Rušňoparády 2014“ cestoval s „albatrosom“

19.5.2014 8:00 Helmut Böhme

Ako som z „Rušňoparády 2014“ cestoval s „albatrosom“

Najrýchlejší parný rušeň Albatros, pýcha československej železničnej histórie, potiahne vlak naprieč Slovenskom z Bratislavy do Košíc. Cieľom bude Rušňopárada 2014, tradičné rodinné podujatia v metropole východu posledný aprílový víkend. Mimoriadnym vlakom sa môžu zviesť všetci, čo sa chystajú na akciu či už z Bratislavy, Liptovského Mikuláša, Tatier, Popradu alebo zo Spiša.

 
 
 
 
 
 
 
Toto som si prečítal v tlačovej správe, zverejnenej na VLAKY.NET a chcel som byť u toho. Z pracovných dôvodov som však mohol bohužiaľ prísť do Košíc až v nedeľu, a pretože som naposledy išiel vlakom z Prešova, chcel som teraz pri paralelnej jazde z Kostolian nad Hornádom byť vo vlaku z Margecian. Prišiel som vlakom EN Slovakia, a pretože jeho príchod v Košiciach mal byť o 7:41 hod. a odchod parného vlaku už v 7:40 hod., vystúpil som radšej už v Kysaku.
 

422.0108 v Kysaku © Helmut Böhme
 
Moja opatrnosť sa však ukázala ako zbytočná, historický vlak prišiel neskôr - a ani nebol ohlásený staničným rozhlasom. V Margecanoch zo súpravy odstúpil elektrický rušeň a pripravil sa na to, aby cestou naspäť ťahal požiarny vlak.
 

Nezvyčajný dopravný ruch v Margecanoch © Helmut Böhme
 
A hurvínek s prívesným vozňom si urobil ešte výlet do Gelnice.
 

Obiehanie súpravy v Gelnici © Helmut Böhme
 
Ako každý rok, aj tento ma zaujímala najmä paralelná jazda vlakov z Prešova a z Margecian.
 

Vlaky sa v Kostoľanoch nad Hornádom chystajú na súbežnú jazdu © Helmut Böhme
 
Samozrejme som si pozrel aj nedeľňajší program Rušnoparády v košickom depe, kde albatros už čakal na cestu naspäť domov.
 

Rušne v košickej rotunde © Helmut Böhme
 
V pondelok 28. apríla ráno okolo šiestej mal byť odchod. Trochu som si ešte dokumentoval prevádzku na stanici. Rušňovodič motorového vozňa z Turne nad Bodvou asi má dačo proti fotografom, keď mi ukázal natiahnutý prostredník.
 

Aj ty mi môžeš ... © Helmut Böhme
 
Keď sa ešte ani o 6:30 hod. na stanici nič nedialo, išiel som do depa, kde som najprv zazrel, že sa merací vlak pripravuje na dennú prácu.
 

„Krokodýl“ sa chystá do roboty © Helmut Böhme
 
Za výhrevnou som aj našiel svoj vlak s až tromi rušňami všetkých trakcií, vzadu v ležadlovom vozni bolo voľné kupé, kde som sa ustlal a čakal, až sme okolo siedmej vyrukovali.
 

„Trojtrakcijný“ vlak v košickom depe © Helmut Böhme
 
Po odchodu osobného vlaku do Popradu sme sa po 7:30 hod. konečne dali do pohybu, ale už v Kysaku sme zastavili a pokračovali až po príchodu mierne zmeškanej Šíravy. V Margecanoch sme dohonili merací vlak, ktorý sa očividne chystal na trať číslo 173, lebo motorový vozeň práve obchádzal vozeň merací.
 

Momentka z Margecian © Helmut Böhme
 
Náš nezvyčajný vlak bol všade na svojej trase ostro sledovaný fanúšikmi železnice, jej zamestnancami aj ľudom obecným. Aj v Ružomberku, ...
 

Železničiari v Ružomberku © Helmut Böhme
 
… kde bohužiaľ pršalo, preto sa fotografia „drotárov“ veľmi nevydarila.
 

My máme zelenú, MVTV červenú © Helmut Böhme
 
Pred Vrútkami sme odbočili do Martina, kde elektrický rušeň prešiel na koniec vlaku.
 

Meniaca sa zostava vlaku v Martine © Helmut Böhme
 
Na peróne martinskej stanice ma zaujal dosť zvláštny artefakt.
 

Ako si v Martine predstavujú zajačika © Helmut Böhme
 
Potom sme sa vydali po slávnej trati číslo 170 dolu do Banskej Bystrice, kde na staniciach elektrický rušeň vyvolával úsmev na tvári pozerajúcich, keďže nad koľajami žiadne troleje nie sú.
 

Rarita v stanici Harmanec jaskyňa © Helmut Böhme
 
V Banskej Bystrici elektrický rušeň zasa prevzal vedenie, predtým ale odišlo zaujímavé traťovácke vozidlo, ktoré sme potom dobehli v Sliači.
 

DGKu bez žeriava je iba hnacím vozidlom © Helmut Böhme
 
Na našej trase sme pochopiteľne stretávali aj pravidelné vlaky, na čele ktorých sa dali zachytiť niekedy zaujímavé rušne.
 

750.300-6 v stanici Sliač kúpele © Helmut Böhme
 
Vo Zvolene odpočíval aj hosť z Českej republiky.
 

„Plecháč“ ČD a dva stroje domáce © Helmut Böhme
 
Okrem strojov národných železničných dopravcov sme neraz stretli aj nejakého zástupcu z parku vozidiel spoločností nadnárodných alebo súkromných.
 

Odstavené rušne v stanici Žiar nad Hronom © Helmut Böhme
 
Na bratislavskú Hlavnú stanicu sme dorazili nie okolo 17. hodiny, ako bolo avizované, ale o štyri hodiny neskôr. To mi ale tentoraz nevadilo – cieľom bola cesta sama.
 

Snímka z Hlavnej stanice je naozaj iba dokumentačná © Helmut Böhme
 
Po vystúpení z vlaku som si zašiel hore do štýlovej reštaurácie, kde mi čašníčka hovorila, že vyzerám ako čert.
 

Bratislava hlavná stanica má ozaj štýlovú reštauráciu © Helmut Böhme
 
Až potom vo vlaku na záchode som si všimol, ako to myslela – sadze albatrosa mi totiž začiernili celú tvár. Tým vlakom bol Metropol, v ktorom som mal ešte nasledujúce zážitky: V Břeclavi prišli policajti, čo kontrolovali preukazy. Spáč oproti mne sa prejavil ako Ukrajinec, ktorý mal iba cestovný lístok do Kút (Gr), a preto mu sprievodkyňa naúčtovala 25 € za lístok do Schöny (Gr). Hovoril, že cestuje do Anglicka a pritom mal so sebou iba malú tašku. Asi dúfal, že tam ako v rozprávke lietajú pečené husi do úst.
 
Do Prahy sme síce prišli s meškaním, ale pretože som vedel, že výmena rušňa bude chvíľu trvať, kúpil som si v zákazníckom centre lístok Labe-Elbe, lebo v predpredaji sa to nedá, a z jediného nápojového automatu, čo tam na hlavnej stanici majú, kávu za 12 Kč, a vrátil som sa do vlaku, kde sa mňa akési indivíduum niekoľko raz pýtalo, či vlak ozaj ide do Ústí nad Labem. Pri kontrole cestovných lístkov si tykal so sprievodcom, asi tam bol stálym hosťom, a potom tvrdo usnul a ani nereagoval na zvonenie mobilného telefónu. V Ústí nad Labem som ho niekoľko raz potriasol, ale vôbec nereagoval. Na to som naňho upozornil sprievodu, ktorý vyhodil z vlaku najprv dajaké vrecká a potom aj ich majiteľa.
 
Pred Děčínom ešte prišli čierni chlapi, na čo sa vyľakal nemecký turista za mnou a vykladal, že je z Zwickau a že mu v Prahe ukradli tašku, peňaženku a všetky doklady. Asi si myslel, že to je pasová kontrola, ale boli to len esbéeskárii, čo sa mali starať o poriadok a bezpečnosť vo vlaku. V Děčíne som potom z Metropolu vystúpil, lebo Labe-Elbe mi v ňom do Nemecka neplatí, nakupoval a raňajkoval som a pokračoval som prvým osobným vlakom o 6:40 hod. do Nemecka.
 
Ďalšie fotografie:
Videa z jednotlivých úsekov:

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy