Čriepky z „Rušňoparády 2014“

Čím myslím aspoň čiastočne (úmerne tomu, čo som mohol pri krátkej návšteve zaznamenať) priblížiť návštevníkom týchto stránok dianie v košickom depe z tej nešťastne daždivej aprílovej soboty.

Ak by som chcel urobiť úplnú reportáž, musel by som popísať niečo aj o návozných vlakoch, o jazdách historických vlakov v okolí Košíc, o nočnom fotení a o ďalších akciách súvisiacich s touto udalosťou. Ale tieto akcie som nevidel. Pôvodne som aj mal v pláne pozrieť a nafotiť niektoré vlaky prichádzajúce do Košíc. Aj som mal k dispozícii informácie o príchode týchto vlakov. Ale nejako mi to doma nevyšlo, tak som sa len v sobotu vybral do depa pozrieť hlavnú časť programu. Preto vám vo svojej reportáži priblížim len dopoludňajšie dianie v depe v hlavný deň programu - v sobotu 26.4.2014.

Mašinky a ich obdivovatelia čakajú na zahájenie programu © Ondrej Krajňák

Ako som už spomenul, počasie nebolo najlepšie. Ťažké oblaky nad Košicami neveštili nič dobrého. Vyzbrojil som sa aj parazólom. A neľutoval som. Práve, keď sa začala prehliadka rušňov na točni, sa spustil dážď rôznej premenlivej intenzity. Chvíľami to bol až lejak. Do Košíc som pricestoval ráno, krátko pred deviatou hodinou. Na 1. nástupišti železničnej stanice Košice už čakala pripravená motorová jednotka 840 006-5 (snímky 001 a 002 v pripojenej galérii), ktorá kyvadlovým spôsobom v hodinových intervaloch, vozila návštevníkov zo stanice do depa a opačne. Pri vlaku sedela dvojica mladých železničiarov z KDHŽ, ktorá vyberala vstupné 0,50 €.

Vyberanie vstupného na podujatie © Ondrej Krajňák

Vyberanie vstupného je novinkou tejto akcie. Doteraz tomu tak nebolo. Nastúpil som do vlaku a zaujal miesto pri rušňovodičovi. Urobil som si záber z jazdy do depa z pohľadu rušňovodiča (003). Po príchode do depa som odfotil rotundu z rôznych uhlov (006 - 009). Robil som tak v čase, keď tam ešte nebolo veľa ľudí. Potom som sa pobral na prehliadku depa. Videl som prichádzať albatrosa (010), videl som hektora ako prestavuje rýchlikovú súpravu (011), bardotku T 478.1201, ktorá zrejme prišla s albatrosom z Bratislavy (012), a za rotundou odstavený zvolenský motoráčik M 131.1053 s vlečkou BDlm 6-2083 (013, 014).

Odstavený zvolenský „hurvínek“ s prívesom © Ondrej Krajňák

Vozeň Da 6-5030 Klubu železničných modelárov Vrútky (015, 016) stál vedľa rotundy. Tak ako každý rok, aj tento rok a na tom istom mieste, stál vozeň Klubu železničných modelárov z Komárna. Ten bol ale tak obliehaný, hlavne deťmi, že som nemal odvahu sa tlačiť dnu. V podstate som už tú modelovú železnicu videl v minulosti niekoľko krát. V nákladnom vozni boli vystavené modely pána Nováka. Kto nepozná tieto pekné umelecké diela, tak len pripomeniem, že pán Novák vyrába modely rušňov z rôzneho kovového odpadu. Je to krásna robota. Nie sú to pojazdné stroje, ale výstavné napodobeniny lokomotív. Ale krásne (021 - 023).

Modely pána Nováka sú svojské © Ondrej Krajňák

Vystavená bola i stará hasičská striekačka (024). Pri predajných stoloch sa dali kúpiť rôzne predmety so železničnou tematikou. Pre deti to boli rozprávkové knihy, omaľovánky, skladačky puzle či pexesá. Aj dospelí šotouši si tu mohli kadečo kúpiť (025 - 027). A neďaleko premávala po koľajovej spleti, len na tento účel zostrojenej, aj oslávenkyňa Katka a vozila deti (019, 020). Tie sa vozili aj na akumulátorovom rušni 199 411-0 (030). Pre tých najmenších tu bola zriadená aj mini ZOO s niekoľkými domácimi zvieratkami (028). A radosť deťom robili aj malé elektrické autíčka, na ktorých sa mohli povoziť (029). K dispozícii bola i zdravotná služba (031).

Hrdina socialistickej práce © Ondrej Krajňák

Pozornosť návštevníkov upútal muž v starej železničiarskej uniforme, ovešaný rôznymi vyznamenaniami, s červenou zástavou na pleci. Či tie všetky vyznamenania dostal on sám, alebo je len ich zberateľom, som sa nedozvedel. Tá zástava z roku 1958 je pekne zachovaná. Je to pekná retro spomienka na socializmus (032, 033). Pri mojej obchôdzke som stretával veľa známych ľudí, pozdravili sme sa, prehodili niekoľko slov, zaspomínali na minulosť. Jedným z takých známych je aj mnohým členom nášho klubu známy Jano Zádorožný – Terčík. Stretol som ho pri bufete, ako zaháňal smäd čapovanou kofolou (034, 035).

„Terčík“ zaháňa smäd © Ondrej Krajňák

Svoju obchôdzku som ukončil pri hlavnej tribúne. Práve začali ladiť nástroje chlapci a dievčatá z Dychového orchestra mladých. Aj náš kamarát Oliver Dučák – setup si s nimi zahral na svojom saxofóne (36 - 40). Karel.f tam šermoval rukami (038). Myslel som, že on im diriguje, ale on dirigoval svoje inštrumenty, fotoaparát a kameru. Mužovi na obrázku 041, by VLAKY.NET mali dať odmenu za vernosť. Ten človek nechýba snáď na žiadnych akciách so železničnou tematikou. Na záberoch číslo 042 a 043 sú už vidieť prípravy a samotné oficiálne otvorenie akcie. A vtedy práve začalo pršať.

Nad oficiálnym otvorením akcie sa nebo rozplakalo © Ondrej Krajňák

Po krátkych príhovoroch primátora mesta Košice Richarda Rašiho (044) a predsedu Občianskeho združenia Detská železnica Ľubomíra Lehotského (045), sa začala prehliadka vozidiel na točni. Celú prehliadku som fotil pod dáždnikom, čo nebolo vôbec príjemné. Tak aj vyzerajú priložené fotky (046 -085). Plejádu hnacích vozidiel začínala jubilantka Katka a záver patril krásnej mašinke nohab z Maďarska. Treba povedať, že na organizovaní tejto veľkej akcie sa značnou mierou podieľalo aj OZ Detská železnica. Keďže počasie nebolo najlepšie, hneď po skončení prehliadky som sa pobral domov.

Vlak, čo bude prepadnutý ozbrojencami © Ondrej Krajňák

Cestou k bráne z depa som sa ešte zastavil pri skupine vojakov, ktorí sa pripravovali na prepadnutie vlaku vyššie zobrazeného (086 - 088). Na železničnom priecestí pri depe som natrafil na prechádzajúci rýchlik R 814 Domica. A tým sa pre mňa Rušňoparáda skončila. Neskončila však pre ostatných. Večer sa v depe konalo nočné fotenie. Čo som počul od známych, počasie sa už poobede umúdrilo a večerné fotenie sa vydarilo. Rušňoparáda pokračovala aj na druhý deň. V podstate s takmer rovnakým programom, len počasie nebolo rovnaké. V nedeľu už bolo pekne slnečno.

Úvodná snímka: „Katka“ zahajuje s mažoretkami © Ondrej Krajňák