Rendez 2014 mojimi očami

A samozrejme vo fotogalérii aj so svojimi fotkami z tohto krásneho podujatia. Už v komentári k m@jovej reportáži som spomenul, že možno aj ja niečo pripravím. Tak je to tu.

Ja som bol v Bratislave len na jeden deň. V sobotu 14. júna. Bol som len v depe. Nefotil som žiadne traťové zábery z nostalgických jázd, ktorých bolo v Bratislave niekoľko. Na to som mal málo času. Zaujímalo ma hlavne depo a vozidlá v ňom. Do Bratislavy som pricestoval z nášho ďalekého východu v sobotu ráno rýchlikom R 614. Bol som dohodnutý s kolegom štb, že sa stretneme vo vestibule stanice pred pol deviatou a potom spolu pocestujeme mestskou dopravou do miesta konania tejto významnej akcie. Mal som dobré dve hodiny času, tak som si najskôr urobil pohodlie na lavičke na peróne a pojedol som niečo z vlastných zásob. Dve hodiny som potom špacíroval po nástupištiach a fotil mašinky (foto 001 - 013).

Viem, že niektorí dôslední šotouši si píšu i to, k akému vlaku je zapriahnutý rušeň, ktorý práve fotografujú. Nech mi to prepáčia, ale nemal som čas a ani chuť nosiť v ruke notes a písať tieto podrobnosti. Preto v galérii nepíšem o týchto skutočnostiach. Dohodnutá hodina sa priblížila a priblížil sa i môj kamarát z Galanty. Premiestnili sme sa na zastávku MHD a autobusom, potom električkou a zase autobusom sme sa dostali do blízkosti depa Bratislava východné. Uličkou medzi záhradkami ma Marek viedol k vchodu do múzea MDC. Bolo ešte málo ľudí, preto sme sa ponáhľali. Chceli sme si pohodlne pofotiť mašinky, kým nie sú ovešané zvedavými návštevníkmi. Aj sa nám to podarilo. Počasie nám prialo. Slniečko svietilo.

477 013 © Ondrej Krajňák

Hneď prvý mi padol do oka rušeň T 211 0823 (014). Len čo som si toto prasiatko vyfotil, priblížil sa po vedľajšej koľaji parný rušeň TIVc 4296 (015). Neviem, čím kúrili do tohto stroja, ale z komína mu striekal olej. Celí sme boli čierni od oleja. Jak tvár, tak i šaty. Mali sme problém to umyť. Obďaleč upútal moju pozornosť motorový vlak zoradený z motorových vozňov M 262 004 + 020 186-3 + M 262 007 (016). Krásna súprava. Aj pomaranč T 679 019 zaujal moju pozornosť (017). Je to krásny stroj. Legenda stredoslovenských tratí. S Marekom (alias štb) sme si na chvíľu sadli a prebrali náš ďalší koníček – zápalkové škatuľky. Potom sme sa vybrali už každý svojou cestou za ďalšími úlovkami. Chodil som po depe a fotil všetko okolo seba. Aj modrý papagáj (018).

Za rušňom 310 097 stál ešte jeden podobný, ale bez tabuliek s číslom (19 - 21). Iba v kabíne bolo napísané UIC označenie 990 051-5. Zaujala ma aj parná snehová fréza. Veľmi zaujímavý stroj (022 – 024). Zastavil som sa na chvíľu aj pri parnom rušni 464 008, ktorý došiel do Bratislavy až z výtopny Hradec Králové (025). Ako vidieť na fotke 026, kuriča im zastupuje žena v bielom tričku. Niektoré stroje som fotil opakovane ešte raz (027 - 031). Na moju pamäťovú kartu sa dostal i krásny sergej s laminátkou v pôvodnom nátere (032, 033). Fotil som aj pomaranč T 678 016 (034). Pri tomto stroji sa trochu zastavím a zaspomínam si na rok 1998, kedy tento stroj strávil niekoľko týždňov v depe Haniska pri Košiciach a dokonca nejaký čas pobudol i v depe VSŽ.

T 678 016 © Ondrej Krajňák

Neskôr, v roku 2001 som ho fotil v Prešove. Prikladám i tieto dva zábery (035, 036). Hneď vedľa spomínaného pomaranča stál motorový vozeň M 131 1538, zvaný Ľubka, ktorý došiel až z východu republiky z KHKV Haniska pri Košiciach (037). V jeho interiéri sa nachádza galéria. Tento motorový vozeň zrekonštruovali nadšenci tohto klubu. Do prevádzkyschopného stavu ho dostali po veľkom úsilí. Keď ho získali, bola to len kopa šrotu. A dielo sa podarilo. Tým som mal zdokumentované všetko, čo v tom čase v depe na koľajniciach stálo. Rozhodol som sa teda zájsť ku vzdialenejším koľajam a vyfotiť si odstavené vraky. Cestou som však narazil na malú galériu motorových vozidiel – veteránov. Veľmi pekné mašinky. Motocykle, traktory i stará Volga (038 - 050).

Dúfam, že to nebude niekomu vadiť, že do reportáže o vlakoch som zaradil aj cestné vozidlá. Nemôžem napísať že gumokola, lebo jedno z tých cestných vozidiel malo kolesá kovové bez pneumatík. Medzi členmi nášho klubu je minimálne jeden nadšenec, ktorý auto uprednostňuje pred vlakmi. Takže urobím radosť aspoň jemu. Po zdokumentovaní cestných veteránov som sa dostal k odstavnej koľaji, kde stál parný rušeň radu 555.3, starý osobný vagón a ešte jeden parný rušeň, zrejme radu 331,0 (051 - 053). Na inom mieste stáli ďalšie vraky. Medzi nimi aj 387 013, 555.3 a jeden menší rušeň. Označenie som nenašiel (054 - 058). Na stanici, mimo depa, za plotom z môjho pohľadu, stál odstavený vrak parného rušňa, ale neviem aký typ to je. Myslím, že odborníci, alebo znalci miestnych pomerov to prezradia (059, 060).

Vrak parného rušňa © Ondrej Krajňák

Stáli tam aj iné pekné vozidlá. Napríklad lôžkový vozeň (061), pancierový vojenský vagón (062), alebo malý uhliak (063). Stará motorová drezina (064) vozila návštevníkov po depe. Vyhliadkové jazdy. A bolo dosť záujemcov o zvezenie. Urobil som si prestávku na občerstvenie. Sadol som si k bufetu, ktorých tam bolo niekoľko a sledoval premávku malého vláčika, ktorý na úzkych koľajničkách vozil ľudí (065-069) Je to neskutočne krásna hračka. Malé parné rušne so skutočným parným pohonom ťahajú vagóny s ľuďmi. Obdivuhodné diela. Všade okolo vyhrávala z reproduktorov hudba. Preto mi nejako ušlo hlásenie rozhlasu, ktorý oznamoval, že po stanici prejde nákladný vlak ťahaný dvomi parnými rušňami. V čele vlaku bol rušeň 556 036 a za ním 555 3008.

Tieto štokre sú naše najsilnejšie parné rušne. No a keďže som toto hlásenie nepočul, mohol som ich fotiť len spoza plota, ktorým je stanica od depa oddelená (070). Po tejto občerstvovacej prestávke som sa zase pobral do koľajiska. Začali prichádzať návozné historické vlaky s účastníkmi. Podarilo sa mi sfotiť šľachtičnú 475 196 (071 - 073). Ďalší vlak dotiahol albatros 498 104 (074 - 077). Ďalší vlak do stanice zasúval tlačením dnes už historický hektor T 458 1141 (078 - 081). Potešili ma štokre, ktoré pred chvíľou ťahali okolo nás nákladný vlak, že už sú v depe. Tak som si ich tiež vyfotil (082 - 086). Okolo poludnia začal vyhrávať C. a k. dychový komorný orchester (087 - 090), čo značilo, že sa blíži oficiálne otvorenie dňa a prehliadka rušňov na točni (091).

C. a k. dychový komorný orchester © Ondrej Krajňák

Ja som však prehliadku rušňov nemienil sledovať, pretože okolo točne sa začalo tlačiť veľmi veľa ľudí a mňa takéto fotografovanie nebaví. Čo som potreboval, to som mal zachytené a tak som sa rozhodol, že sa poberiem preč. Pri točni stál pekný krytý nákladný vozeň (092). Ešte raz som odfotil prasiatko, tisovský parný rušeň TIVc 4296 a pekne dymiace štokre (093 - 095). Pred točňou sa už zoraďovali jednotlivé stroje. Usporiadatelia postavili zátarasy, od ktorých mohli diváci sledovať rušňoparádu na točni. Ja som točňu obišiel a z opačnej strany sa mi podarilo dostať k rušňom stojacim v rade. Veľmi som túžil odfofiť arpáda, ktorý prišiel z Maďarska len predpoludním. Podarilo sa mi to (096).

Po tejto trofeji som sa už pobral k východu z Rendezu, odkiaľ premával motorový vlak na hlavnú stanicu. Cestou k bráne som stretol ešte niekoľko pekných strojov, páčila sa mi najmä bardotka z Prievidze v retro nátere (097 - 102). Motorový vlak bol zložený z motorových vozňov M 131 1053 + Clm + Cdlm + M 131 1125 (103 - 105). Motorový vozeň M 131 1053 je zo Zvolena a motorový vozeň M 131 1153 je z KHKV Haniska pri Košiciach. Celú sobotu pendlovali medzi východným a hlavnou stanicou. Staré mašinky ale nesklamali. Vidno, že sa o nich starajú. Nastúpil som do motoráku, zvítal som sa s kamarátmi z nášho klubu KHKV a pokojnou jazdou sme sa vybrali k hlavnej stanici. Do odchodu môjho vlaku R 611 Považan o 15.55 som mal času dosť.

Kontrast starého a nového © Ondrej Krajňák

V bufete som sa občerstvil a ešte som urobil niekoľko záberov po stanici (106 - 113). Náš rýchlik mal na čele rušeň 362 008-5 (112). Odišli sme z hlavnej stanice načas. Ale ďaleko sme nedošli. V stanici Bratislava-Rača náš vlak zastavil. Po chvíli začali ľudia vystupovať, tak som vystúpil i ja. Na peróne už bolo dosť veľa ľudí. Šiel som pomaly k rušňu. Tu som sa dozvedel, že sa pokazil, čakáme na náhradný (114,115). Kým prišiel náhradný rušeňa kým rušne vymenili, ubehlo 75 minút. Náš pokazený rušeň 362 008-5 pritom odstúpil sám, vlastnou silou. Také veľké meškanie ma netešilo. Pravidelný príchod môjho vlaku do Košíc je o 21.58 a o 22.50 mám ďalší vlak REX 915 do Trebišova. Ak ho nestihnem, bude problém.

Už som aj volal manželke, aby sa pripravila na to, že príde pre mňa až do Košíc, namiesto do Trebišova. Cesta po výmene rušňa potom ubiehala pokojne. Meškanie sa ešte trochu aj zvýšilo. Manželka ale zavolala pred naším príchodom do Košíc, na stanicu, či bude REX 915 čakať. Ochotná pani jej do telefónu povedala, že bude čakať, aj keby sme meškali dve hodiny. Takže žiadna dráma sa nekonala. Ešte nás aj pustili v Košiciach do stanice k tretiemu nástupišťu tak, aby REX 915 sme mali hneď na vedľajšej koľaji. Takže som po prestúpení v pohode pokračoval v ceste do Trebišova, kde ma už čakala manželka. Vlaky cez našu dedinu zatiaľ nepremávajú, tak sa musíme voziť aj autom.

Úvodná snímka: Vagón pancierového vlaku © Ondrej Krajňák