Putovanie z východu na západ (1)

Jeho príchod do Trebišova je už o 21.00, môj vlak prichádza až o 22.30. Mal som dosť času, preto som si už v Trebišove kúpil cestovný lístok na cestu z Bratislavy do Lázní Bělohrad, aby som nemusel ráno v Bratislave stáť v rade pri pokladni. Sympatická pani za okienkom mala chvíľu problém zadať môj smer cesty, ale nakoniec sa jej to podarilo. Chcem totiž cestovať z Bratislavy do Břeclavi, potom cez Otrokovice a Přerov do Olomouca. Z Olomouca cez Pardubice, Hradec Králové a Ostroměř do Lázní Bělohrad.

„Kúpil“ som si už aj bezplatný cestovný lístok pre cestu späť z Púchova do Košíc, nakoľko v Česku mi bezplatný lístok nevydajú a sprievodcovia vo vlaku za tento úkon vyberajú 3 €. Po vybavení tejto formality som vyšiel na nástupište. Na stanici sa nič nedialo. Urobil som jeden nočný záber len tak z ruky, bez statívu. V šturci stála berta 752 048-1 a pri nástupišti ako vždy starý pantograf. Tentoraz to bol 460 043-2/044-1. O 21.45 došiel z Košíc s päť minútovým meškaním REX 913 Slanec s okuliarnikom 754 073-5 na čele. Šesť klasických vozňov bolo polepených reklamami.

Môj rýchlik R 614 dotiahla o 22.30 dvojica „nových“ okuliarnikov 757 011-2 a 757 004-7. Vystriedal ich peršing 163 107-6. V Košiciach sa bude zase prepriahať, ale to ja už budem spať. Našiel som svoj lôžkový vozeň, ubytoval som sa a zaľahol. V kupé bol so mnou ešte jeden pán, ktorý nastúpil skôr ako ja. Ale aj vystúpil skôr. Celkom dobre som sa vyspal. Zobudil som sa niekde pred Trnavou. Z Trnavy sme odchádzali s päť minútovým meškaním. Asi päť minút sme stáli v Rači a na Hlavné sme došli s meškaním len asi štyri minúty. Zaujímavé. To čakanie v Rači je plánované? Predbehoval nás tam nejaký rýchlik.

Bratislava hl. stanica: „gorila“ odstúpila z môjho vlaku R 614 © Ondrej Krajňák

Vystúpil som a išiel som na začiatok vlaku, aby som videl, aký rušeň nás z Košíc dotiahol. Bola to gorila 350 007-1. Fotil som ju až neskôr, keď už obehovala, lebo som ju na začiatku vlaku už nezastihol. Keď som prišiel na začiatok vlaku, tak už záloha zachádzala na súpravu pre autovagón a prvý lôžkový vozeň k nemu. Mal som dve hodiny času. Tmolil som sa po nástupištiach a fotil vlaky. Laminátka 240 087-7 stála na čele vlaku OS 4605 do Nových Zámkov. Princezná 263 003-6 s vlakom 2007 z Kútov do Leopoldova. Vedľa nej stál Os 4311 RegioJet do Komárna. Bola to motorová jednotka 643 870-8.

Ďalšia princezná 263 010-1 dotiahla vlak Os 2043 z Malaciek a pokračovala s ním do Pezinka. O 7.26 odchádzal ďalší RegioJet do Kvetoslavova ako vlak Os 4313. Bola to motorová jednotka 643 365-9 (VT 643.09). Na opačnom konci stanice som mal šťastie fotiť pekné prasiatko patriace MDS Vajnory. Dve hodiny mi ubehli a môj vlak EC 174 Jan Jesenius z Budapešti do Hamburgu došiel „len“ s päť minútovým meškaním. Týmto vlakom som sa viezol len do Břeclavi. Do Břeclavi už prišiel s desať minútovým meškaním, čo ma veľmi nepotešilo. Za normálnych okolností, ak by prišiel načas, by som mal v Břeclavi na prestup 28 minút.

Uvažoval som, že zájdem do depa a vyfotím si tam stojace historické vozidlá. Meškaním sa však môj čas skrátil, takže som už nikam nešiel a počkal som na ďalší prestup na rýchlik R 805 do Olomouca na prvom nástupišti. Tu som si vyfotil odstavený motorák 854 229-4. R 805 došiel načas, načas sme sa aj pohli. Len z okna vlaku som smutne pozeral na depo, kde stáli rôzne zaujímavé stroje. Snáď inokedy. Cesta do Olomouca bola celkom príjemná. Viezol som sa pekným krajom. Stále som sledoval krajinu za oknom. Na niečo sme čakali v Přerove. Do Olomouca sme došli s miernym, asi štvorminútovým meškaním.

Břeclav: 362 027-5 na čele môjho R 805 do Olomouca © Ondrej Krajňák

Ale sedem minút meškal aj môj ďalší vlak EC 152 Hukvaldy, ktorým som sa presunul z Olomouca do Pardubíc. Na čele tohto vlaku bol rušeň 151 011-4. Do Pardubíc sme došli už „len“ s meškaním päť minút. V Pardubiciach som mal hodinu a pol času. Naobedoval som sa v staničnej reštaurácii. Po výdatnom obede som sa motal po stanici a fotil. Vo vestibule visí nástenka venovaná Janovi Pernerovi. Ako prvé mi padli do oka žralok a panter stojace vedľa seba. Žralok 844 030-7 pôjde ako Os 5369 do Chrudimi, panter 440 008-1 ako Sp 1848 do Jaroměře s odchodom o 14.06. S týmto vlakom sa aj ja odveziem do Hradca Králové.

Už som sedel vo vlaku, keď vedľa prešla Regionova pomaľovaná rozprávkovým motívom. To bol môj posledný záber z Pardubíc. Môj vlak sa pohol načas, o 14.06. V Rosicích nad Labem som videl z okna malé múzeum na stanici. Okrem iného i trolejársky hurvínek tam stál. V Stéblovej sme stáli asi päť minút. Robia sa tam veľké stavebné úpravy trate a nástupišťa. Do Hradca Králové sme prišli s meškaním asi tých päť minút, ktoré sme odstáli v Stéblovej. Vystúpil som z vlaku, pozerám po nástupišti a Zbyňka nevidím. Tak som šiel do podchodu a do vestibulu. Z vestibulu som ho potom zbadal na nástupišti.

Tak som sa vrátil na nástupište a zvítal sa s riaditeľom VLAKY.NET. O našom stretnutí tu Zbyněk už napísal samostatnú reportáž. Nebudem sa teda opakovať. Skutočne ma zaujalo veľké množstvo bicyklov jak pred železničnou, tak aj pred autobusovou stanicou. Úžasná automatická úschovňa bicyklov je svojím spôsobom tiež unikát. To u nás v Košiciach vidieť bicykel v meste je veľmi zriedkavé. Slovač na východe necestuje do zamestnania a za nákupmi bicyklom. Máme predsa autá. A potom hromžíme na zápchy a preplnené parkoviská. Ale taká je naša mentalita.

Hradec Králové: časť parkoviska bicyklov pred hlavnou stanicou © Ondrej Krajňák

Čas uplynul, rozlúčil som sa so Zbyňkom a nastúpil som do motoráčika Os 5514, ktorý tvoril motorový voz 810 058-8 a jeden príves. Kvôli rôznym zmätkom pri obehovaní motoráčika sme odišli s meškaním asi osem minút. V Ostroměři som ešte raz prestupoval. Dnes už naposledy. Obával som sa, že kvôli nášmu meškaniu nestihnem prestup na vlak Os 5715, ktorý prichádza z Chlumca nad Cidlinou, ale moje obavy boli zbytočné. Aj tento vlak meškal. Ešte som naň chvíľu čakal. Tak som do stanice Lázně Bělohrad došiel s desať minútovým meškaním. Tu ma už čakali moji hostitelia, a tak sa moja prvá časť cestovania skončila.

Na druhý deň, v piatok 17.7.2015 som mal v pláne cestovať z Lázní Bělohrad do Starej Paky, potom do Železného Brodu a ďalej do Tanvaldu, Kořenova a Szklarskej Poręby Górnej. Z Poľska som chcel ísť do Liberca a z Liberca do Lázní Bělohrad cez Českú Lípu, Bakov nad Jizerou a Turnov. Výluka na trati 030 zo Starej Paky do Liberca skrížila moje plány. Všetko som musel zmeniť, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a bol som aj rád, že sa to zmenilo, lebo pri pôvodnom pláne by som nič nevidel, iba cestoval. Takto som mal možnosť stráviť takmer hodinu v Tanvalde a hodinu v Kořenove. Liberec navštívim inokedy.

Vycestoval som z Lázní Bělohrad ráno o 6.10 vlakom Sp 1801 do Starej Paky. Vlak bol zložený z motorového vozňa 854 016-3 a riadiaceho vozňa. V Starej Pake som prestúpil na autobus náhradnej dopravy, ktorý ma previezol do Železného Brodu. V autobuse som zaujal miesto hneď vpredu, aby som mohol sledovať cestu týmto pekným krajom. Prechádzali sme úzkymi cestami malebnými dedinkami. Do Železného Brodu sme došli o 7.40. Na stanici som sa dozvedel, že platí výlukový cestovný poriadok a že vlak do Tanvaldu pôjde o 8.35. Bude mať číslo Os 10200. Prešiel som sa po stanici. Vyfotil som vlaky v stanici.

Železný Brod: „RegioSpider“ a „Regionova“ © Ondrej Krajňák

O 9.20 došla Regionova 814 193-9/914 193-8 z Tanvaldu ako vlak Os 10207. Odkiaľsi došiel štadler 840 006-1 prázdny. O 8.35 odchádzal do Tanvaldu ako vlak Os 10200 a ja samozrejme v ňom. Za Železným Brodom pri zastávke Spálov som fotil z okna cez sklo peknú a zaujímavú budovu. Je to zrejme starý mlyn. Do Tanvaldu sme došli o 9.15. Podľa výlukového cestovného poriadku sme meškali asi tri minúty. Ďalší vlak do Kořenova mám o 9.36. Využívam tých pár minút na fotenie historických vozidiel v depe. Rušne T 426.0 sú bez čísla. Myslím si, že ten novo natretý je 001 a ten škaredší je 003. Aj malé prasiatko tam stálo bez čísla.

Snáď mi niekto tie čísla prezradí. Z Liberca prišiel vlak Os 2615, ktorý pokračuje do Kořenova. Vlak bol zložený z vozňov 840 016-0, 840 007-9 a 840 003-8. Neviem, na čo sa čakalo, ale odišli sme o päť minút neskôr. Trať do Kořenova sa mi páčila. Pekná krajina. V Kořenove som mal viac ako hodinu času. Pozrel som si malé múzeum, ktoré sa nachádza hneď v staničnej budove. Prešiel som sa po stanici. Pred starou budovou pruského colného úradu stálo pekné prasiatko Železničnej spoločnosti Tanvald. Starú budovu asi opravujú. Je vidieť, že na niektorých miestach je už nová strecha. Na aké účely sa bude využívať, neviem.

Vedľa stanice sa nachádza v oplotenom areáli malá banská železnica. Pozrel som si aj chátrajúcu budovu bývalej výhrevne, ktorá ešte na sklonku minulého storočia slúžila svojmu účelu. Bolo na čo pozerať a čas rýchlo ubehol. Vlakom 2622 s odchodom o 11.17 som vyrazil na spiatočnú cestu. Cestoval som do Tanvaldu rovnakou trojicou štadlerov, ako z Tanvaldu do Kořenova. V Tanvalde som vystúpil, štadlery pokračovali do Liberca, ja som si počkal na vlak do Železného Brodu, ktorý tvorí motorová jednotka 814 193-9/914 193-8. Túto žltú dvojičku som už dnes v Železnom Brode fotil.

Tanvald: modernizovaná stanica © Ondrej Krajňák

Vlak odchádza o 11.52 podľa výlukového cestovného poriadku. V stanici Velké Hamry sme čakali asi desať minút na križovanie s oproti idúcim vlakom. Meškanie mi nejako nevadilo. Vedel som, že náhradné autobusy čakajú. V Železnom Brode som prestúpil do autobusu, ktorý mal namierené do Turnova. Opäť som si sadol na prvé sedadlo. Hneď v Železnom Brode som mal zážitok, keď kvôli oprave mosta je premávka presmerovaná na náhradný most. Ten je tak úzky, že autobus sa tam vošiel len na tesno. A hneď za mostom v malej uličke bola dopravná nehoda. Prevrátená dodávka. Hasiči, sanitka, polícia. A kopa zvedavcov.

Šofér autobusu mal čo robiť, aby prešiel cez tak zúžený profil. Ale podarilo sa. Z autobusu som videl v Malej Skále tábor vodákov na Jizere. Je to pre mňa zaujímavosť, lebo na Slovensku nie je až tak rozšírená vodácka turistika ako v Českej republike. Celkom sa mi páčil ten presun autobusom. Som cestovateľ, ktorý si rád pozrie krajinu i z okna gumokolesa. Z auta, či autobusu mám pocit lepšej blízkosti, lepšieho spojenia s tou krajinou. Cítim vôňu toho kraja. Som blízko pri ľuďoch, ktorých stretávam. Kdežto vlak rýchlo uteká a je viac vzdialený od ľudí, od detailov toho kraja. Takže pre mňa aj cestovanie po cestách má určité čaro. Došli sme do Turnova a tu som mal dve hodiny času.  

Na stanici som vyfotil motorový vlak s vozňom 854 031-2 na čele. Na konci nástupíšť stáli tri pre mňa zaujímavé rušne. Hlavne stroje 743 sú pre mňa vzácnosťou. Neviem, či ešte chodia s nákladnými vlakmi do Kořenova, ale v niektorej stanici som videl vlečku. Snáď sa tam ešte niečo nakladá. Fotil som aj pracovný vlak a traktor na koľajách. Keď som všetko zdokumentoval, presunul som sa do reštaurácie pred stanicou a dal som si výborný obed. Po dobrom obede som si urobil prechádzku do centra mesta na námestie. Kúpil som si pohľadnicu a vrátil som sa na stanicu. Práve došiel z Prahy rýchlik R 1144 zložený z motorových vozňov.

Turnov: Z Prahy došiel R 1144 © Ondrej Krajňák

Vpredu bol 854 034-6, dva vložené vozne a vzadu pre mňa unikát - motorový vozeň 854 001-5. Vlak 5515, ktorým som sa mal presunúť do Ostroměře, tvorila jednotka 914 007-0/814 007-1. Odišiel z Turnova načas o 15.42, ale zaujímavým spôsobom. Najskôr opačným smerom von zo stanice za návestidlo a potom cez stanicu po vzdialenejšej koľaji. Do Ostroměře sme došli len s miernym, asi dvoj minútovým meškaním. Vlak 5715 do Staré Paky, ktorým som sa do Bělohradu viezol i včera, opäť meškal desať minút. Bol to motorový vozeň 810 539-7. V Bělohrade som končil večer o 17.20 rovnako ako včera. Mám za sebou druhý vydarený cestovateľský deň.

V sobotu 18.7.2015 som nemal na pláne žiadne cestovanie. S domácimi sme sa mali ísť kúpať niekam k vode. Počasie sa trochu pokazilo, bolo zamračené, tak sa rozhodli, že pôjdeme autom do Vrchlabí. Urobíme si automobilový výlet týmto pekným krajom v Podkrkonoší a vo Vrchlabí si vybavia nejakú malú rodinnú záležitosť. Mne sa ten návrh celkom zapáčil, lebo ako som už vyššie písal, rád prechádzam krajinami, kde som ešte nebol, aj autom. Keď sme prechádzali cez Martinice, kamarát sa ma opýtal, či nechcem zájsť na stanicu. Len tak sa pozrieť, aká je tam stanica. Súhlasil som. Prišli sme na stanicu a čo nevidím, na stanici stojí parný vlak.

Vtedy som si spomenul, že som kdesi videl plagát, ktorý oznamoval, že v sobotu 18.7.2015 pôjde parný vlak z Martinic v Krkonoších do Rokytnice nad Jizerou. Potešilo ma, že som čírou náhodou mohol tento vlak vyfotiť. Na konci vlaku bol ako postrk malý rušeň - prasiatko. Vlak odišiel a my tiež. Aj vo Vrchlabí sme zašli na stanicu. Práve došiel z Kunčic nad Labem vlak Os 25722. Bol to jeden malý orchestrión 810 312-9. Uvažoval som, že sa preveziem po tejto, možno najkratšej železničnej trati SŽDC, ale bola sobota, vlak o 15.50 premáva len v pracovné dni a čakať do 16.37 sa nám nechcelo. Vrátili sme sa do Bělohradu a tak sa môj ďalší deň, hoc neželezničný, skončil.

Martinice v Krkonoších: Parný vlak v stanici © Ondrej Krajňák

V nedeľu 19.7.2015 som si naplánoval fotenie vlakov na hlavnom ťahu. Zvolil som si na tento účel Kolín. Z Bělohradu som vycestoval ráno vlakom Sp 1804 s odchodom o 9.48. do Chlumca nad Cidlinou. Vlak bol zložený z riadiaceho vozňa Barbucha a motorového vozňa 854 005-6. Z Chlumca nad Cidlinou som chcel pokračovať do Velkého Oseku rýchlikom R 930 Úpa a z Velkého Oseku do Kolína vlakom Os 5819 s odchodom o 11.01. Vo vlaku mi pani vlakvedúca, ktorá mi vystavovala cestovný lístok povedala, že R 930 Úpa vo Veľkom Oseku nestojí, takže sa do Kolína nedostanem.

Ak by bol pracovný deň, mal by som ešte z Chlumca nad Cidlinou do Veľkého Oseku Sp 1804. Ale bola nedeľa. Nechápem, ako som toto mohol prehliadnuť. Ale stalo sa. Musel som hneď za jazdy meniť plány. Rozhodol som sa v rýchlosti, že pôjdem fotiť do Pardubíc. Kúpil som si teda lístok do Pardubíc cez Chlumec nad Cidlinou a Hradec Králové. Kvôli mojej chybe som cestoval okľukou. Nakoniec je mi jedno, či budem fotiť v Kolíne, alebo v Pardubiciach. Ani v jednom z týchto miest nemám vyhliadnutý vhodný fotoflek. Všetko nechávam na náhodu.

V Chlumci som mal na prestup pár minút, pretože môj rýchlik R 945 do Hradca Králové meškal desať minút, tak som fotil odstavené osobné vlaky. Fotil som aj rýchlik R 930 idúci z Trutnova do Prahy s peršingom 163 072-2 na čele. Môj rýchlik došiel a odviezol som sa ním do Hradca Králové. Aj tu mám na prestup len pár minút. Nastupujem do pantera 440 011-5, ktorý o 11.08 odchádza do Pardubíc ako vlak Os 6237. Do Pardubíc prichádzame len s miernym meškaním. V Pardubiciach som chvíľu chodil po stanici. Odfotil som ČD railjet 72 nie najvhodnejšie osvetlený, v diaľke idúci nákladný vlak a odstaveného červeného hektora.

Pardubice: ČD railjet 75 „Franz Schubert“ na ceste z Prahy do Grazu © Ondrej Krajňák

Aj som vliezol do koľajiska, aby som si ho sfotil zo správneho uhla, aby nebol v protisvetle, ale tam práve stál stĺp. Neviem, prečo tú mašinku tak blbo zaparkovali. Vyliezol som na cestný nadjazd, že budem fotiť z nadjazdu, ale nepáčilo sa mi to. Tu by som mohol fotiť vlaky len z jedného smeru. A slnko už bolo na nesprávnom mieste. Zliezol som dole a zašiel som za viadukt pred stanicu. Tu môžem fotiť vlaky idúce z oboch smerov. Slnko som mal takmer za chrbtom. Pobudol som tu asi osemdesiat minút a v galérii vidíte, čo sa mi tam podarilo nafotiť. Slnko sa pohybuje. Vlastne zem sa točí, preto je osvetlenie niektorých vlakov zlé.

Mohol som ostať aj dlhšie, ale bolo veľmi horúco. Teploty vysoko nad 30° C. Radšej som sa pobral do stanice do chládku. Vlakom R 1266 o 15.00 som opustil toto krajské mesto a odviezol som sa ním do Starej Paky. Vlak tvoril motorový voz 843 014-2, tri vložené vozne a vzadu 843 013-4. V Starej Pake som mal hodinu času. Odfotil som to, čo bolo na stanici a pobral som sa do neďalekej krčmy sa schladiť a doplniť vypotené tekutiny. Po dobrom a príjemnom občerstvení som sa vrátil na stanicu a vlakom Sp 1812 s pravidelným odchodom o 17.30 sa veziem do Bělohradu. Čakalo sa na nejaký zmeškaný prípoj, takže odchádzame o desať minút neskôr. Vlak tvorí riadiaci voz Andílek a vzadu 854 017-1. O 18.00 sa končí môj ďalší cestovateľský deň.

V pondelok 20.7.2015 sa končí môj pobyt v Lázních Bělohrad. Presúvam sa do Prahy. Ráno o siedmej odchádzam od známych na stanicu. Vlakom Sp 1802 s odchodom o 7.48 sa veziem do Chlumca nad Cidlinou. Opäť spojené dva veľké motoráky. Vpredu riadiaci voz Kozlík, vzadu 854 213-6. V stanici Smidary ma pobavila ceduľka na stene výpravnej budovy, ktorá oznamuje, že zo strechy padá sneh. A vonku je 38° C. Do Chlumca nad Cidlinou sme prišli takmer načas. Hneď som mal prípoj do Prahy. Bol to R 932 zložený z klasickej súpravy. Na čele bol peršing 163 062-3. Sedím si pri okne a sledujem krajinu.

Úsek Převýšov – Choťovice, 30.7.2015: stále neodstránené pozostatky vykoľajenia zo dňa
14.9.2014 © PhDr. Zbyněk Zlinský

Tuším hneď za Převýšovom to bolo, vedľa trate, na poli, prevrátené vagóny Wap. Asi päť vagónov. Tá nehoda musela byť už veľmi dávno. A nejako ich zabudli odstrániť. Snáď mi niekto pripomenie tú nehodu. Do Prahy sme dorazili snáď načas, ani som to nejako nesledoval. Možno len malé meškanie sme mali. Príbuzní, u ktorých mám byť ubytovaný, budú doma až podvečer. Okrem toho, aj keby boli doma, nechcelo by sa mi kvôli môjmu ťažkému báglu s výbavou na desať dní, cestovať metrom do Vysočan a späť na stanicu, strčil som preto batožinu do úschovne a pobral som sa na Václavské námestie.

Cieľom bola reštaurácia Výtopna, v ktorej malé vláčiky rozvážajú pivo. Ktosi mi povedal, že tam pivo nevypijem, lebo je drahé. Nie je to pravda. Krušovice čapujú za 27 Kč a priamo na Václavskom námestí to nie je vysoká cena. Posedel som si pri dobrom pive a vrátil som sa na stanicu. Keďže mám dosť času do večera, rozhodol som sa urobiť si jeden výlet do pekného kraja. Ale o tom až v druhom diele. Moju reportáž som sa totiž rozhodol rozdeliť do dvoch častí, aby to nebolo veľmi dlhé čítanie a aby tých fotiek v galérii nebolo veľa. Takže na budúce popíšem, kam som to cestoval.

Úvodná snímka: Vlak Os 2612 do Liberca v žst. Tanvald © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský