Zabudnuté lokálky VIII: Prípojné miestne železnice na južnej Morave

17.3.2017 8:00 Michal Čellár

Na konci 19. storočia postavila spoločnosť KFNB na svojej odbočnej trati Břeclav - Brno dve krátke miestne železnice do miest Židlochovice a Pohořelice, ktoré hlavná trať obišla o pár kilometrov, z dôvodu napojenia miestnych cukrovarov na železničnú sieť. Na začiatku 20. storočia zas boli postavené dve krátke miestne železnice do Lednice a Koryčan, ktoré slúžili pre odvoz výrobkov z miestnych továrni.

V priebehu rokov bola postupne na všetkých tratiach zastavená osobná doprava a dnes je možné cestovať na poslednej z nich počas leta historickým vlakom do srdca Lednicko-valtického areálu.

I. Cukrovarské lokálky postavené spoločnosťou KFNB na odbočnej trati Břeclav - Brno

Pri zrode Severní dráhy cisára Ferdinanda (k.k. privilegierte Kaiser Ferdinands-Nordbahn, skratka KFNB) stála myšlienka profesora viedenskej polytechniky Franza Riepla postaviť železnicu z Viedne cez ostravskú uhoľnú panvu k soľným dolom v Haliči. V ceste výstavby železnice ale stál cisár František I., ktorý železnici neprial. Až po jeho smrti bola podaná koncesia, ktorá bola dňa 4. marca 1835 schválená jeho nástupcom, cisárom Ferdinandom I. a preto z vďaky bola nová železničná spoločnosť pomenovaná práve po ňom.

V roku 1839 bol otvorený prvý úsek Viedeň - Břeclav s odbočkou do Brna. V roku 1886 vypršala spoločnosti koncesia, ktorá bola následne predĺžená s podmienkou, že musí postaviť viaceré miestne železnice na vlastné náklady (Dráha moravskoslezských měst a 10 miestnych železníc). Po ukončení výstavby týchto železničných tratí postavila KFNB ešte na odbočnej trati Břeclav - Brno dve krátke miestne železnice z vlastnej iniciatívy k cukrovarom v mestách Židlochovice a Pohořelice.

17.08.2015 - Pohořelice, výpravná budova od mesta, pohľad smer Vranovice © Michal Čellár

Místní dráha Hrušovany u Brna - Židlochovice

V meste Židlochovice sa v 19. storočí nachádzal veľký cukrovar firmy Robert & comp. Majitelia chceli získať železničné spojenie pre cukrovar, ale železničná trať Břeclav - Brno minula mesto o jeden kilometer. Miestna železnica Hrušovany u Brna - Židlochovice bola vybudovaná na základe koncesie udelenej dňa 20. januára 1895 spoločnosti KFNB. Trať s dĺžkou 2,7 km bola otvorená už 17. septembra toho istého roku a prevádzku na trati od začiatku zabezpečovala spoločnosť KFNB. Dňa 1. januára 1906 bola spoločnosť KFNB znárodnená a tým prevádzku na trati prezvali Cisársko-kráľovské rakúske štátne dráhy (kaiserlich-königliche Staatsbahnen, skratka KkStB) a neskôr ČSD. Pre zvoz cukrovej repy z okolia do cukrovaru začala na začiatku 20. storočia výstavba siete úzkorozchodných železníc s rozchodom 760 mm, ktorá postupne dosiahla najväčšiu dĺžku 20,4 km.

01.08.2015 - Hrušovany u Brna, výpravná budova, pohľad zo smeru Brno hl.n. © Michal Čellár

Po druhej svetovej vojne dosiahla osobná doprava na trati svoj vrchol, keď na trati premávalo až 16 párov osobných vlakov. V roku 1956 bola zrušená sieť úzkorozchodných železnicí v okolí mesta Židlochovice. Postupne objem osobnej dopravy na trati klesal a cestujúci zároveň prechádzali na priame autobusové linky Židlochovice - Brno. Osobná doprava na trati bola nakoniec zastavená so zavedením platnosti grafikonu dňa 2. 6. 1979. Následne ešte trať dlhé roky slúžila ako vlečka, ale v súčasnosti už po trati nepremávajú ani nákladne vlaky a tak pomaly zarastá v tráve. Do niekoľkých rokov má prebehnúť rekonštrukcia a elektrifikácia trate a následne zavedenie priamych vlakov Židlochovice - Brno hl.n.

Schematický plán železničnej trate Hrušovany u Brna - Židlochovice © Michal Čellár

Miestna železnica začína v stanici Hrušovany u Brna, ktorá sa nachádza v 125,833 km (pôvodná kilometráž z čias výstavby trate od Viedne) dvojkoľajnej elektrifikovanej trate č. 250 Kúty - Brno hl.n. - Havlíčkův Brod. Počas modernizácie trate, ako súčasti I. koridoru, bolo v stanici vybudované nové ostrovné nástupište a upravené koľajisko. V strede sa nachádza staničná budova postavená v rokoch 1871-1872 v romantickom slohu podľa návrh architekta Theodora Hoffmanna na mieste pôvodnej budovy zastávky, ktorá sa, až na predĺženie severného krídla, zachovala v pôvodnej podobe dodnes. Miestna železnica sa oddeľuje ľavotočivým oblúkom na zhlaví smer Vranovice (Břeclav) a tu začína úsek, ktorý pomaly zarastá trávou a náletovými drevinami.

01.08.2015 - Úsek Hrušovany u Brna - Židlochovice, teleso trate pri záhradkárskej osade, smer Židlochovice © Michal Čellár

Postupne naberá kolmý smer vzhľadom ku hlavnej trati a prechádza popri záhradkárskej osade až na koniec obce, kde sa nachádza priecestie s miestnou komunikáciu, most cez riečku Šatava a nové priecestie obchvatu obce Hrušovany u Brna. Za obcou pokračuje trať rovno cez polia až na začiatok mesta Židlochovice, kde miernym ľavotočivým oblúkom vchádza do opustenej koncovej stanice Židlochovice v 2,200 km trate. Koľajisko stanice je dlhodobo nevyužívané a kvôli tomu je celé zarastené v tráve.

V strede opusteného koľajiska sa nachádza pôvodná výpravná budova postavená podľa typového výkresu KFNB ako budova IV. triedy a v súčasnosti slúži na bývanie. V minulosti zo stanice ešte pokračovala ďalej do areálu cukrovaru vlečka, z ktorej sa dodnes už nezachovali žiadne stopy. Samotný areál cukrovaru je v súčasnosti chránený ako kultúrna pamiatka a postupne prebieha jeho rekonštrukcia, aby po skončení prác mohol slúžiť na spoločenské účely.

01.08.2015 - Židlochovice, výpravná budova, pohľad zo smeru Hrušovany u Brna © Michal Čellár

Místní dráha Vranovice - Pohořelice

V roku 1861 predložila spoločnosť Rakúska spoločnosť štátnej železnici (k. k. privilegierte österreichische Staatseisenbahn-Gesellschaft, skratka StEG) žiadosť o koncesiu na výstavbu „Verbindungbahn“ (prepojovaciu železnicu) na trase Wien - Groß-Enzersdorf - Laa a.d. Thaya - Pohořelice - Brno. Vďaka protestom konkurenčnej KFNB, že by nová trať z časti viedla v blízkosti jej trati Břeclav - Brno, sa projekt neuskutočnil. Nakoniec bola dňa 18. októbra 1861 vydaná koncesia spoločnosti StEG pre výstavbu trate po zmenenej trase cez Moravský Krumlov. Tým bola výstavba trate do mesta Pohořelice na dlhé roky odložená. Nakoniec trať postavila až KFNB ako odbočnú miestnu železnicu k cukrovaru, ktorá bola otvorená dňa 17. septembra 1895. Prevádzku na trati, rovnako ako na miestnej železnici Hrušovany u Brna - Židlochovice, zabezpečovala spoločnosť KFNB, a to až do znárodnenia v roku 1906.

17.08.2015 - Úsek Přibice - Velký Dvůr, trať prechádza mostom cez rieku Jihlava, smer Pohořelice © Michal Čellár

Po obsadení pohraničných oblastí Československa (Sudety) sa úsek trate od 4,5 km po konečnú stanicu Pohořelice v rokoch 1938 až 1945 dočasne ocitol na území Nemeckej ríše.

V roku 1996 bola otvorená nová rýchlostná cesta R52 (v súčasnosti D52), ktorá sa stala hlavnou konkurenciu železnice pre cestovanie z mesta Pohořelice do centra regiónu a krajského mesta Brno. V posledných rokoch premávali po trati osobné vlaky iba počas pracovných dní až do zmeny GVD na konci roku 2008, kedy krajské zastupiteľstvo rozhodlo, že už pri ďalšom rozvoji integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja (skratka IDS JMK) s traťou nepočíta a vlaky budú nahradené autobusmi. Posledný pravidelný osobný vlak prešiel po trati v piatok 12. decembra 2008, vedený motorovým vozňom 810 358-5 ČD. O dva dni neskôr, v nedeľu, prišiel po trati zvláštny rozlúčkový vlak na čele s parnou lokomotívou 475.101. Následne bola v roku 2012 miestna železnica úradne zmenená na vlečku.

Schematický plán železničnej trate Vranovice - Pohořelice © Michal Čellár

Železničná stanica Vranovice sa nachádza v 117,902 km dvojkoľajnej elektrifikovanej trate č. 250 Břeclav - Brno hl.n. - Havlíčkův Brod. Dodnes sa tu nachádza pôvodná staničná budova, navrhnutá architektom Jünglich ako jednoduchá prízemná budova s valbovou strechou a piatimi okennými osami, ktorá bola pravdepodobne v 60. rokoch 19. storočia na obe strany symetricky predlžená. Pre miestnu železnicu bolo postavené nové koľajisko s krytou čakárňou, ktoré bolo prístupné od staničnej budovy po železnej lávke.

Počas prestavby stanice v rámci modernizácie I. koridoru bola čakáreň miestnej železnice zbúraná a železná lávka nahradená podchodom. Na zhlaví miestneho nádražia smer Pohořelice sa zachovala pôvodná výhrevňa miestnej železnice, ktorá dnes slúži pre potreby SŽDC. Tu sa nachádza koľajové prepojenie na hlavnú trať a za ním sa miestna železnica ľavotočivým oblúkom vzďaľuje od hlavnej trate a následne sa kľukatí po okraji obce, popri miestnom poľnohospodárskom družstve.

17.08.2015 - Vranovice (místní nádraží), koľajisko stanice smer Pohořelice © Michal Čellár

Na konci obce nasleduje mimoúrovňové kríženie s cestou č. 381 a následne miernym oblúkom sa pripojí ku ceste a rovnobežne s ňou pokračuje k obci Přibice. Na okraji obce sa v 3,214 km trate nachádza rovnomenná zastávka, ktorú tvorí prefabrikovaná nástupná hrana a uzamknutá a schátraná budova zastávky. Následne trať pravotočivým oblúkom klesá po úbočí do údolia rieky Slatinka.

V strede údolia trať cez oceľový most prekonáva rieku Jihlava a následne miernymi oblúkmi cez ďalší most ponad miestny potok prichádza k niekdajšej zastávke Pohořelice Dvůr v 5,715 km trate. Dodnes sa zachovala pôvodná budova zastávky postavená spoločnosťou KFNB, ktorá v súčasnosti, po miernej úprave, slúži ako rodinný dom. Za pôvodnou zastávkou pokračuje trať pravotočivým oblúkom popri miestnej časti mesta Pohořelice Velký Dvůr až k rovnomennej zastávke približne v 6,300 km trate. Zastávku dnes tvorí prefabrikovaná nástupná hrana a oceľový prístrešok.

17.08.2015 - Velký Dvůr, priestor zastávky zo smeru Pohořelice © Michal Čellár

Po priecestí za zastávkou trať začína stúpať na mimoúrovňové kríženie s diaľnicou D52 (E461), ktorú prekonáva pomocou oceľového plnostenného mostu s dolnou mostovkou. Po následnom klesaní sa pravotočivým oblúkom dostáva k novovybudovanej priemyselnej štvrti na okraji mesta Pohořelice. Nasledujúcim 600 m dlhým rovným úsekom vchádza trať do mesta Pohořelice a rovnobežne s cestou až k poslednému oblúku tesne pred stanicou, kde sa oddeľuje nepoužívaná vlečka a samotná trať pokračuje miernym pravotočivým oblúkom a o pár metrov začína koľajisko konečnej stanici Pohořelice v 8,472 km trate.

V súčasnosti je koľajisko stanice tvorené 4 koľajami s tým, že najvzdialenejšia koľaj od staničnej budovy sa používa pre odstavovanie vozňov na nakládku železného šrotu. V strede koľajiska sa zachovala pôvodná staničná budova postavená podľa typového výkresu KFNB ako budova IV. triedy a dnes slúži na bývanie. Zo zhlavia smerom ku koncu trate pokračovala v minulosti vlečka do cukrovaru, ktorá viedla pozdĺž ulice Šumická cez mesto.

17.08.2015 - Pohořelice, zhlavie smer koniec trate © Michal Čellár

II. Miestne železnice postavené pre odvoz výrobkov z miestnych továrni na začiatku 20. storočia

V roku 1884 bola spustená prevádzka parnej električky v Brne spoločnosťou Brünner Dampf-Tramway (Brnenská parná tramvaj) založená staviteľom Wilhelmem von Lindheimem. O dva roky neskôr bola spoločnosť premenovaná na Brünner Local-Eisenbahn-Gesellschaft (skratka BLEG, Brnenská spoločnosť miestnych dráh), kvôli plánom zaviesť v meste i nákladnú dopravu. Na začiatku 20. storočia postavila spoločnosť miestne železnice Kyjov - Mutěnice a Boří les - Lednice.

Markrabstvo moravské podporovalo výstavbu miestnych železníc troma spôsobmi: preberaním kmeňových akcii za nominálnu cenu (najčastejšie 20 000 K za km železnice), pôžičkami a subvenciami. Celkovo podporilo výstavbu 148 km miestnych železníc, väčšinou krátkych odbočiek alebo spojok. Najviac odbočiek bolo postavených od hlavných tratí StEG, medzi nimi aj trať Nemotice - Koryčany, ktorá odbočovala z trate Českomoravská transverzální dráha v úseku Brno - Veselí nad Moravou.

17.08.2015 - Úsek Nemotice - Koryčany, teleso trate s mostom ponad miestny potok v obci Nemotice, smer Koryčany © Michal Čellár

Místní dráha (Břeclav) - Boří les - Lednice

Prvá trať, ktorá bola postavená popri Lednicko-valtickom areáli, bola železničná trať Břeclav - Hrušovany nad Jevišovkou, vybudovaná spoločnosťou k.k. privilegierte Lundenburg-Nikolsburg-Grußbacher Eisenbahn (c.k. privilegované spoločnosti Dráhy Břeclav - Mikulov - Hrušovany nad Jevišovkou) s tým, že prevádzka na trati začala dňa 31. decembra 1972. V roku 1890 bola vybudovaná vlečka zo stanice Boří les do závodu na výrobu tehál v Poštornej.

O ďalších desať rokov bola táto vlečka využitá ako začiatok 9,312 km dlhej miestnej železnice do Lednice, ktorú postavila BLEG. Aby spoločnosť postavila trať, musela sa správa Lednicko-valtického areálu zaručiť, že na prepravu po trati ročne naloží 4000 nákladných vagónov. Keby to nesplnila, tak by platila pokutu vo výške 16 vtedajších korún za každý vagón. Trať bola otvorená dňa 17. novembra 1901 a prevádzku na trati zabezpečovala spoločnosť KFNB na účet vlastníka.

01.08.2015 - Boří les, výpravná budova, pohľad zo smeru Lednice © Michal Čellár

Po znárodnení KFNB prevzala prevádzku na trati KkStB a neskôr po zániku Rakúska-Uhorska ČSD. V roku 1938, po zabratí pohraničia ČSR, sa trať ocitla na území Nemecka a prevádzku na trati prevzali Deutsche Reichsbahn, až nakoniec bola v roku 1945 trať zoštátnená. Pravidelná osobná doprava na trati bola zastavená 28. septembra 1980. Tá síce bola o 7 rokov neskôr obnovená, ale už 1. júna 1991 každodenná osobná doprava opäť skončila.

V nasledujúcich rokoch premávali vlaky iba počas prázdnin, resp. dní pracovného pokoja, napr. v roku 2003 len v období od 19. apríla do 28. septembra. Od roku 2004 začali na trati premávať počas letných mesiacov historické motorové vlaky. V roku 2006 sa vrátila počas leta prevádzka pravidelných osobných vlakov bez historických súprav, ktorá bola o rok neskôr zas nahradená historickým motorovým vozňom a následne od roku 2009, po zaradení oblasti Břeclavska do IDS JMK, začal platiť osobitný taríf (tzv. globálna cena).

Schematický plán železničnej trate Boří Les - Lednice © Michal Čellár

Miestna železnica dnes začína na okraji priemyselnej časti mesta Břeclav v stanici Boří Les, ktorá leží v 86,044 km trate Břeclav - Hrušovany nad Jevišovkou - Znojmo. Na zhlaví smer Břeclav sa oddeľuje vlečka do priemyselného podniku, ktorý je postavený rovnobežne so stanicou. Samotné koľajisko stanice tvoria dve koľaje a v strede sa nachádza pôvodná staničná budova a objekt WC.

Samotná miestna železnica sa oddeľuje pravotočivým oblúkom za priecestím za zhlavím smer Valtice. Po rovnom úseku medzi lesom a poľom sa na začiatku miestnej časti Poštorná pripája ku trati nepoužívaná vlečka z keramických závodov. Rovnobežne s traťou sa tu nachádza opustené koľajisko závodu s nakladacou rampou, ktoré pomaly zarastá v náletových drevinách.

01.08.2015 - Úsek Boří les - Poštorná, opustené koľajisko vlečky pred stanicou Poštorná, smer Lednica © Michal Čellár

Po miernom oblúku prichádza trať do stanice Poštorná v 2,004 km trate. V strede koľajiska sa nachádza pôvodná staničná budova postavená podľa typového výkresu miestnych železníc 16/H s fasádou z miestnej mozaiky a zrekonštruovanou verandou. V súčasnosti je budova uzavretá pre cestujúcich, ale ďalšie poschodia slúži na bývanie. Vedľa staničnej budovy smerom na Boří les sa nachádza opustený pôvodný objekt WC. Samotné koľajisko stanice dnes tvoria tri koľaje.

Po opustení stanice cez priecestie trať pokračuje po okraji mesta Břeclav do zastávky Charvátská Nová Ves v 3,243 km trate, ktorá sa nachádza na okraji lesa. Zastávku v súčasnosti tvorí iba vyšliapana plocha na okraji lesa s označením začiatku a konca zastávky.

01.08.2015 - Poštorná, staničná budova, pohľad zo smeru Boří les © Michal Čellár

Následne sa trať kľukatí s tým, že na jednej strane sa nachádza les a na druhej pole, až po začiatok Lednicko-valtického areálu. Tu sa naľavo nachádza empírová stavba hospodárskych budov Nový Dvůr a v diaľke leží Chrám tří Grácií. Za týmito stavbami vchádza trať na hrádzu medzi Hlohoveckým a Prostředním rybníkom, kde sa nachádza zastávka Lednice rybníky v 7,433 km trate. V súčasnosti je priestor zastávky tvorený betónovými kvádrami, medzi ktorými je nasypaný štrk a tabuľa na okraji rybníka s názvom zastávky. Za rybníkmi nasleduje rovný úsek až na okraj Lednice a tu ľavotočivým oblúkom vchádza do konečnej stanice Lednice v 9,312 km trate.

01.08.2015 - Lednice, staničný sklad, pohľad zo smeru koniec trate © Michal Čellár

Na začiatku koľajiska sa nachádzajú stopy po odstránenej vlečke z areálu továrne. Tu bolo koľajisko stanice rozšírené o jednu koľaj oproti pôvodnému stavu a skoro dvojnásobne predĺžené. Na zhlaví pôvodného koľajiska smer Poštovná sa zachoval pôvodný drevený staniční sklad s nakladacou rampou, ktoré dnes slúžia ako priestor predajne stavebného materiálu. Vedľa sa nachádza pôvodná staničná budova z čias výstavby trate, ktorej vonkajšiu fasádu tvorí opäť keramická mozaika.

Pred pár rokmi prebehla rekonštrukcia stanice a dnes je vzorne opravená, ale v súčasnosti už neslúži zamestnancom železníc, keďže doprava na trati je riadená podľa predpisu D3 zo stanice Boří Les, ale jednu miestnosť používa vlaková čata počas prestávky. Ďalšia časť prízemia slúži ako obchod a druhé poschodie je obývané.

01.08.2015 - Lednice, staničná budova, pohľad zo smeru koniec trate © Michal Čellár

V roku 2015 premávali na trati historické vlaky ČD počas voľných dní od 1. mája do 28. septembra. Na spojoch sa striedali motorové vozne M 131.1 a M 262 s tým, že niektoré spoje boli rozšírené o prípojný vagón BDlm. Vo vybrané dni mali byť motorové vozne nahradené vlakom ťahaným parnou lokomotívou a historickými osobnými vagónmi, ale z dôvodu sucha a tým možnosti vzniku požiaru alebo poruchy parnej lokomotívy bola časť z nich nahradená rôznymi motorovými lokomotívami.

V obdobnom rozsahu bola organizovaná doprava na trati i v roku 2016 a je plánovaná i v tomto roku. Vo vlakoch nie je možné cestovať na bežný tarif ČD ani na cestovné doklady IDS JMK, ale je potrebné si zakúpiť cestovné doklady za osobitnú cenu (tzv. globálna cena).

01.08.2015 - Boří Les, M 262 018 ČD v stanici ako osobný vlak Břeclav - Lednice © Michal Čellár

Místní dráha Nemotice - Koryčany

V 60. rokoch 19. storočia vznikol projekt transverzálnej železnice z Brna cez Moravu do údolia Váhu. Jedna varianta navrhoval viesť trať cez pohorie Chřiby k Uherskému Hradišti a ďalšia cez mestá Kyjov, Bzenec a Ostroh. Pri obidvoch variantách sa počítalo s výstavbou odbočiek do miest Ždárnice a Koryčany. Dňa 13. septembra 1882 získal barón Oskar Lazarini koncesiu pre výstavbu trate Moravský Písek - Kyjov, ktorá bola otvorená 20. júla 1884. V tom istom roku trať kúpila spoločnosť StEG, ktorá ju začlenila do budovanej vlárske železnici.

Pravidelná doprava na úseku Brno - Uherský Brod začala dňa 10. októbra 1887. V roku 1890 bol vypracovaný návrh na výstavbu miestnej železnice Nemotice - Koryčany - Zdounky - Hulín, avšak pre malý záujem budúcich prepravcov sa projekt neuskutočnil.

Nakoniec sa o výstavby svojpomocnej miestnej trati z Nemotic do Koryčan najviac zaslúžil majiteľ koryčanského veľkostatku Ludvík Wittgenstein. Koncesia na stavbu Místní dráhy Nemotice - Koryčany bola udelená ministerstvom železníc dňa 21. apríla 1906 s tým, že Markrabstvo moravské stavbu podporilo prevzatím kmeňových akcií vo výške 51 000 K.

Trať bola otvorená 1. júna 1908, ale dlhé roky po nej premávali len nákladné vlaky pre potreby veľkostatku a nábytkárskej firmy Thonet-Mundus. Prevádzku na trati prevzali štátne dráhy na účet vlastníka. Obce pozdĺž trate mali záujem o zavedenie osobnej dopravy, ale majiteľ trate to odmietal kvôli vysokým nákladom. Nakoniec bola na trati spustená osobná doprava až v roku 1920 troma pármi vlakov denne. Počas hospodárskej krízy bola osobná doprava na trati 1. augusta 1932 zrušená a o dva dni neskôr nahradená autobusovou linkou ČSD Koryčany - Kyjov. Ešte predtým bola kvôli nezhodám medzi poštou a majiteľom trate dňa 1. februára 1932 obnovená poštová preprava na trase Nemotice - Koryčany.

17.08.2015 - Koryčany, výhrevňa na konci trate s opustenou vlečkou do miestneho závodu, pohlaď zo smeru Nemotice © Michal Čellár

Dňa 23. septembra 1938 kvôli septembrovej mobilizácii boli ČSD zrušené obidve autobusové linky a autobusy dané k dispozícii vojenskej správe. V dôsledku tohto došlo k obnoveniu osobnej dopravy, ale v dôsledku Mníchovskej dohody boli 18. októbra toho istého roku obnovené obidve autobusové linky a tým zároveň osobné vlaky znova zrušené. V dôsledku nedostatku pohonoch hmôt počas 2. svetovej vojny boli autobusové linky zrušené a nahradené osobnými vlakmi od 30. júna 1942.

Pred koncom vojny bola 17. apríla 1945 zastavená všetka doprava a už na druhý deň obsadila nemecká armáda stanicu Koryčany a v miestnom zámku zriadila poľnú nemocnicu. Nemci plánovali vypraviť lazaretný vlak do stanice Slavkov u Brna, ale dozorca stanice ich presvedčil, že miestna lokomotíva má malý výkon. Tým bola zachránená súprava od dôsledkov konca 2. svetovej vojny a hneď po jej skončení mohla byť použitá pre povojnovú obnovu tratí v okolí, ktorá sa začala 7. mája, kedy bol vypravený prvý služobný vlak na obhliadku trate a od 10. mája do 31. júla premávala na dvoch pároch osobných vlakov na trase Koryčany - Kyjov a späť.

Po 2. svetovej vojne bolo celé panstvo spolu zo železničnou traťou zoštátnené (v niektorých zdrojoch sa uvádza nesprávny dátum zoštátnenia trate k 1. januáru 1925). K poslednému zastaveniu osobnej dopravy došlo pri zmene GVD 1979/1980 v nedeľu 1. júna 1980, ale dodnes trať slúži nákladnej doprave a príležitostnej osobnej doprave.

Železničná stanica Nemotice sa nachádza v 47,740 km dvojkoľajnej neelektrifikovanej trate SŽDC-340 Brno hl.n. - Veselí nad Moravou v údolí Nemotického potoka. Pred zhlavím smer Nesovice (Brno hl.n.) sa nachádza súčasná dvojpodlažná staničná budova, postavená po 2. svetovej vojne. Miestna železnica sa oddeľuje najvzdialenejšou koľajou od staničnej budovy, pravotočivým oblúkom na zhlaví smer Nesovice (Brno hl.n.).

Kvôli ujdeniu súpravy na miestnej železnici dňa 5. februára 1980, pri ktorej zahynul staničný robotník Rudolf Daněk, bola na koľaji, kam je zaústená miestna železnica z Koryčian, postavená nová odvratná koľaj. Miestna železnica teda opúšťa stanicu pravotočivým oblúkom, až nakoniec pokračuje kolmo od trati Brno hl.n. - Veselí nad Moravou.

Po opustení stanice trať pokračuje po okraji obce Nemotice a následne sa ku trati priblíži riečka Kyjovka a tu začína obec po obidvoch stranách trate. Pred 0,9 km prechádza trať mostom cez miestny potok a následne popri ihrisku ku ďalším pár domom, potom prechádza trať mostom ponad riečku Kyjovka a po pravej strane údolia pokračuje cez polia ku obci Mouchnice.

Tu sa na začiatku obce v 2,570 km v miernom ľavotočivom oblúku nachádzala zastávka Mouchnice, pôvodne do roku 1924 nákladisko-zastávka s jednou manipulačnou koľajou. V roku 1949 bola na náklady obce postavená budova zastávky, ktorá bola pred pár rokmi odstránená. Cez obec vedie traťtakmer priamo a na malom úseku aj rovnobežne s riečkou Kyjovka.

Za obcou Mouchnice pokračuje trať skoro rovno popri riečke Kyjovka až do konečnej stanice Koryčany v 4,816 km trate. Na začiatku koľajiska zo smeru Nemotice sa oddeľuje vlečka do miestneho závodu na spracovanie dreva. Približne v strede 3-koľajnej stanice sa nachádza opustený staničný sklad s odstránenou nakladacou rampou a za ním kedysi stála dnes už odstránená staničná budova. Vedľa pozostatkov staničnej budovy sa na zhlaví smer koniec trate nachádza druhá nakladacia rampa.

Po ukončení koľajiska stanice pokračuje trať cez nechránené priecestie a za ním sa oddeľuje koľaj do pôvodnej výhrevne, ktorá bola v rokoch 1968 - 1969 predlžená o tri metre z dôvodu odstavovania motorových vozňov. V súčasnosti ju využíva Klub přátel kolejových vozidel - KPKV Brno ku deponovaniu svojich historických vozidiel, napr. parnej lokomotívy 213.901. Popri výhrevni pokračuje nepoužívaná koľaj vlečky do areálu nábytkárskeho podniku (dnes Koryna nábytek a.s.).