Telgártskou slučkou do raja

19.10.2017 8:00 Ing. Martin Potančok

Nápad nakrútiť dokumenty o najkrajších tratiach na strednom Slovensku vznikol už niekedy pred 6 rokmi, keď som začal pravidelne cestovať vlakom do Žiliny na vysokú školu. Železnice ma vždy veľmi fascinovali a hlavne na strednom Slovensku máme, podľa mňa, tri asi najkrajšie trate na Slovensku.

Vtedy som sa rozhodol, že o nich nakrútim dokumenty, aby sa o ich výnimočnosti a histórií dozvedelo čo najviac ľudí. Ako prvý v poradí vznikol dokument "Dvadsaťdva tunelov" o harmaneckej trati, o dva roky neskôr nasledoval "Slovenský Semmering" o kremnickej železnici a tento rok sa mi podarilo túto "trilógiu" uzavrieť dokumentom o trati z Červenej Skaly do Margecian.

Nakrúcanie tohoto filmu bolo zo všetkých troch dokumentov jednoznačne najzložitejšie. Samotná trať začína až v Červenej Skale, čo je od Banskej Bystrice, kde bývam, takmer 100 km a celá trať meria 96 km. Okrem toho tu jazdia štyri vlaky REx za celý deň, z toho prvé dva už okolo ôsmej ráno a nejakých pár osobákov, takže plánovanie natáčania aj popri mojich ostatných povinnostiach bolo veľmi náročné.

Príprava a plánovanie vrátane pátrania v archívoch, zhromažďovania informácií a prípravy scenára trvala vyše dvoch mesiacov. Samotné nakrúcanie priamo na trati približne ďalšie dva mesiace, celkovo to bolo 12 natáčacích dní. Dokonca som neskôr zrátal, že som v priebehu celého nakrúcania najazdil autom až 1700 km

Po skončení som mal celkovo k dispozícií vyše 10 hodín natočeného materiálu, z čoho vybrať 21 minút do dokumentu bola tiež veľmi náročná úloha.

Určite sa chcem za pomoc veľmi poďakovať v prvom rade Múzejno-dokumentačnému centru ŽSR a pánovi Petrovi Kallovi za poskytnutie materiálov z archívov, ďalej pánom Petrovi Dubovskému, Jozefovi Pilkovi a Ľubošovi Svatuškovy zo Železničnej spoločnosti Slovensko. Dokument by pravdepodobne nevznikol ani bez železničného nadšenca a historika pána Dušana Lichnera zo Žiliny či mladého geológa Jakuba Urblíka, doktoranda Ústavu vied o zemi na SAV. No a samozrejme veľké vďaka patrí hercovi Richardovi Sanitrovi zo zvolenského Divadla J.G.T.

Všetky tri trate sú pre mňa niečím výnimočné a nedá sa povedať, ktorú mám najradšej, či ktorá je pre mňa najkrajšia. Každá má svoje čaro a určite sa treba každou z nich previezť aspoň raz :)

A na záver ešte odkaz.

Spomínaný dokumentárny film je možné vidieť tu.

Dĺžka je 20 minút a 45 sekúnd.