Dušičkový výlet na Slovensko

Normálne sme potom prestupovali v staniciach Dresden-Neustadt, Bad Schandau a napokon v Děčíne. Pritom sme si kvôli výluke s jednokoľajovou prevádzkou opakovane postáli pred Dolním Žlebom, takže manželka prisahala, že ma zabije, ak nestihneme rýchlik do Prahy. Oproti zvyklostiam DB sa však v Děčíne čaká. Z tamojšej hlavnej stanice sme odišli s meškaním piatich minút a do Prahy dorazili včas. Tentoraz manželka dokonca ani nehundrala, že sme dostali miestenky do „koženky“ radu B. Z Prahy sme pokračovali RegioJetom, pričom manželka išla rovno do Košíc, zatiaľ čo ja som vystúpil už v Žiline. Pretože v Českej Třebovej akýsi nákladný vlak strhol trolej, meškali sme však 53 minút, takže mi plánovaný prestup na vlak do Bratislavy nevyšiel.

Márne som sa snažil otvoriť aplikáciu „Ideme vlakom“, aby som stornoval bezplatný cestovný lístok na pôvodný spoj, keď som si potreboval zaistiť iný. Pokladnička mi povedala, že má na obrazovke správu, že pre tú reláciu už lístok mám a že ho tiež nemôže zrušiť, pretože som ho kúpil na internete. Nadávajúc som teda na smartfóne vyhľadal stranu národného dopravcu, kde sa mi po niekoľkých pokusoch konečne podarilo lístok zrušiť a dostať nový na nasledujúci vlak, RR 702 s odchodom v čase 4:20 hod., ktorý ma na hlavnú stanicu hlavného mesta už bez problémov doviezol. Odtiaľ som chcel pôvodne ísť oproti poschodovému vlaku RegioJetu na trati Bratislava – Komárno, ale takto som ho mohol iba čakať na mieste.

RegioJet vchádza na Hlavnú stanicu

Potom som v 7:26 hod. išiel vlakom toho istého dopravcu do Kvetoslavova. Oproti nevedomému pokladníkovi na hlavnej stanici mi sprievodkyňa potvrdila, že uznávajú preukazy ZSSK na bezplatnú prepravu. Vlak má na Novom meste štvrťhodinový pobyt, takže som tam mohol zdokumentovať druhý vlak ťahaný motorovou lokomotívou.

Bratislava Nové Mesto

Keby bolo lepšie počasie, hľadal by som v Kvetoslavove zvyšky trate do Šamorína, ale takto som len dokumentoval príchod autobusu odtiaľ a pri tej príležitosti aj výpravnú budovu.

Kvetoslavov

Nasledujúcim vlakom som pokračoval do Komárna, pričom sa v Dunajskej Strede druhý motorový vozeň najprv nedarilo odpojiť a keď sa to konečne podarilo, odmietol prvý pokračovať v ceste. Ako to príslušní zamestnanci riešili, mali sme už 10 minút meškania. V Komárne som bol zdesený, že v stanici okrem dvoch odstavených nákladných vozňov a prípojnému vlaku ZSSK nič nebolo.

Prázdna stanica Komárno

Kedysi to bolo celkom iné, ako som zaznamenal v jednej svojej spomienkovej reportáži. Tak som sa vydal na krátku prechádzku cez Dunaj k maďarskej stanici Komárom, kde je prevádzka podstatne živšia. Z lávky cez koľajisko sa dá dobre fotiť, čomu ostatne prialo aj slnečné počasie,, ktoré tam panovalo. Pobavili ma zamestnanci AWT (resp. PKP Cargo International), ktorí sa istotne už niekoľko hodín zamestnávali tým, že modrou farbou pretierať nápis „Najvyššia rýchlosť 65 km/h“ na vozňoch.

Zátišie AWT v stanici Komárom

Radšej som ale dokumentoval prevádzku s medzinárodným puncom. Pozdravil som zástupcu mojej domoviny ...

Rušeň Nemeckej dráhy

... aj nesmrteľný produkt československého železničného priemyslu.

Maďarský „orchestrión“

Rušeň dopravcu METRANS doviezol kontajnerový vlak z Dunajskej Stredy a ja som ho zachytil na ceste späť. Míňa stroj radu 742, ktorý mal prvý vlak na postrku, ale teraz už nebol potrebný.

Momentka z nákladnej dopravy v stanici Komárom

Po 14. hodine som sa vrátil do Komárna, kde výpravca hlásil, že RegioJet mešká „kvôli zle postavenej výhybke“. Aj tak som ale uskutočnil plánovanú pauzu v Dunajskej Strede.

RegioJet a jeho zákazníci v Dunajskej Strede

Už za tmy som potom pokračoval do Bratislavy, pričom nám v Kvetoslavove prišiel oproti ten poschodový vlak, ktorý som fotil už ráno. Spojom RR 15715 som potom pokračoval do Žiliny, odkiaľ jeho prvé tri vozy pokračovali ako Os 3437 do Liptovského Mikuláše – aj so mnou. Tam mňa aj s ostatnými čakajúcimi na hodinu vyhodili zo staničnej budovy. Išiel som teda do herne oproti na pivo, kde pýtali občiansky preukaz, pretože podľa vyhlášky sú povinní kontrolovať, či náhodou niekto nemá od súdu do podobných zariadení zakázaný prístup. Podozrivý som ale nebol. Potom som sa ešte vydal na nočnú prehliadku mesta. Osem minút po druhej hodine som mal pokračovať LEO Expressom do Košíc. Ten ale meškal 20 minút, takže mi v Košiciach prvá električka na Terasu odišla pred nosom.

Na 1. novembra som si kúpil 24-hodinový lístok MHD. Okrem iného som išiel hore na vyhliadkovú vežu a zosilnenou linkou 33 ku krematóriu na Pamiatku zosnulých. U mostu cez Hornád som poobede filmoval a fotografoval vlaky, pričom majiteľ neďalekého rodinného domu opakovane vyšiel a udivene na mňa kukal.

Čelo nákladného vlaku pod košickým sídliskom Furča ...

... a jeho postrk

Na 2. novembra som si plánoval ďalší výlet, ale pretože celý deň pršalo, ostal som u rodiny a večer sme sa vrátili do Drážďan, pričom pre zmenu RegioJet dorazil do Prahy dokonca s deväťminútovým náskokom a celá spiatočná cesta prebehla bez nejakých rušivých momentov či zaujímavých udalostí. Dušičkový výlet síce neprebiehal celkom podľa mojich zámerov, ale mohol dopadnúť aj horšie. Priviezol som si domov pomerne dosť zaujímavých záberov – tie statické nájdete v samostatných verejných galériách fotografií z trati Bratislava - Komárno a z vychádzky do Maďarska, pohyblivé na zvyčajnom webe v súboroch z juhu Slovenska a z brehu Hornádu.

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský