Z Drážďan do Košíc a späť na krízový spôsob

Na tú jedinú koľaj pustili niekoľko vlakov z Pardubíc a potom nás ešte prebehol Leo Express. Tak mi v Olomouci ostal len čas pred prestupom na Ex 127 do Púchova kúpiť v nádražnej predajni Relay časopisy. Ten expres za normálnych okolností začína v Prahe, ale pre nedostatok cestujúcich kvôli korone bola jeho relácia skrátená na úsek Olomouc – Púchov. K našej „veľké radosti“ nasledovali ďalšie výluky u Proseníc a z Hraníc na Morave do Vsetína.

Momentka zo Vsetína

V Púchove našťastie rýchlik do Košíc čakal, asi aj preto, že ešte nedorazil rýchlik do Bratislavy. Prvý raz sme sa tak zviezli po novej trati cez Nosickú priehradu a do Košíc sme dorazili s desaťminútovým meškaním. Napodiv mi tu manželka, rozmazaná z MHD v Drážďanoch, prvý raz nadávala, a to nie preto, že musela 13 hodín sedieť vo vlakoch, ale pretože električka č. 6 večer ide iba každých 20 minút.

Okrem toho sa počas tej dlhej cesty bála, že ju na hraniciach vyťahujú žandári s dotazom, prečo cestuje, keď má podľa vlád troch štátov, cez ktoré sme išli, sedieť doma. Nič také sa ale ani tam ani späť nestalo a v Košiciach som nevidel policajtov, ktorí by kontrolovali úradné naradenia. Len pred Kauflandom stál „čierny šerif“ a od 9 do 11 hod. odháňal ľudí, ktorí nepatrili medzi dôchodcov.

Ja som v tých podmienkach veľa priestoru na svoje zvyčajné reportérske aktivity nemal. Ale aj tak došlo na moje obľúbené električky, ktoré ma nakoniec po značnú časť života živili. Nakukol som aj do ich domova.

Vozovňa DPMK

O víkende som vidiel iba električky Vario Lf, zatiaľ čo vo všedných dňoch chodili aj staršie, ako som zachytil formou pohyblivých obrázkov. Vlaky som fotil iba raz odpoludnie za Ťahanovcami.

„Dvojička“ s nákladným vlakom za zastávkou Ťahanovce

Pendolino snáď ani raz nedorazí včas …

Manipulačný vlak asi na ceste do Malej Lodiny pre náklad dreva

Aj odtiaľ som si priviezol aspoň dokumentačné video. Pritom som si všimol, že ŽSR medzitým úplne zasypali starý tunel vo smere z Kysaku, na druhej strane je ale ešte otvorený.

Späť sme išli 4. novembra v 7:45 hod. RegioJetom. Vyrovnal som sa aj s tým, že potravu treba objednať smartfónom cez príslušnú aplikáciu, zatiaľ čo mladík za mnou bedákal, že mu to nefunguje. O zábavu celého veľkopriestorového vagónu sa staral asi 50-ročný muž, ktorí pristúpil v Olomouci. Stewardka ho prosila, aby svoje nekonečné telefonické rozhovory viedol trochu tichšie. Asi to bol stavbyvedúci, pretože stále dohadoval termíny na podpísanie zmlúv . Potom volal známym, že jeho manželka ja psychopatka, lebo ho pred niekoľkými dni mlátila a zobrala mu peňaženku, tak že musel isť 1,5 km pešo na stanicu metra a že sa preto chce presťahovať z Prahy do Přerova k matke. Zo žiaľu si otvoril plechovku piva a keď vlak išiel cez výhybku, plechovka spadla a obsah sa mu vylieval na nohavice.

V Prahe som si zašiel kúpiť časopis Dráha, manželka medzitým strážila batožinu a potom nakúpila potravu a časopisy. Ja som potom zistil, že bankoví lupiči mi chceli za vyzdvihnutie peniazi z bankomatu účtovať poplatok 125 Kč, nakoniec som ale oproti Masarykovho nádraží v pasáži našiel bankomat, ktorý tak neučinil. O 17:32 hod. sme sa vydali zasa ČD railjetom na posledný úsek cesty a bez problémov dorazili domov. A doviezli si aj ďalšie fotografie, ktoré nájdete na zvyčajnom webe.

Úvodná snímka: Fotografovať cez neotvárateľné okno vlaku za veľa nestojí ...
(zobraz veľkú)

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský