25.11.2024 Práve prihlásených 92 užívateľov
V poslednom príbehu sme načali tému neprivesených postrkov a naznačili isté riziká, ktoré so sebou táto technológia môže prinášať. Dnes budeme pokračovať v rozprávaní o rušňoch, voľne pracujúcich na konci vlaku. A pre zvýšenie atraktivity sme pre tento účel dokonca vybrali vlak osobnej prepravy.
6.8.2009 8:00, Bc. Jozef Gulík
I když byl vývoj někdejší řady EM 488.0 poznamenán řadou problémů a její sériová výroba svým opožděným náběhem negativně zasáhla do rozvoje naší příměstské dopravy na počátku sedmdesátých let minulého století, nakonec se nové jednotky úspěšně v provozu prosadily a hrají v něm svou nezastupitelnou roli ještě dnes, po více než třiceti letech.
5.8.2009 8:00, PhDr. Zbyněk Zlinský
Hlavné mesto Portugalska Lisabon je známe svojimi historickými električkami, preháňajucími sa po strmých a úzkych uličkách. Z najnovšej histórie treba spomenúť medzinárodný akt podpísania Lisabonskej zmluvy dňa 13.12.2007 „hlavami“ 27 štátov Európskej únie v Kláštore Jeronýmov. Fatimu poznáme zase ako miesto zjavenia Panny Márie, kam prúdia státisíce pútnikov z celého sveta.
4.8.2009 8:00, František Halčák
V sobotu 8.8.2009 sa do okolia Lučenca opäť na chvíľu vráti čaro železničnej minulosti, keď sa v čele vlakov pravidelne objavovali rušne radu T 466.0 nazývané 'Pilštik' podľa licenčne vyrábaného komôrkového motora francúzskej konštrukcie Pielstick produkovaného v motorárni v Martine.
3.8.2009 12:00, Ing. Peter Kálman
Obnovu koľajového roštu na tratiach ČSD charakterizoval postup so znášaním starých a kladením nových koľajových polí v dĺžkach do 25 metrov. Hoci tento spôsob má svoje výhody, zvyšujúcim sa nárokom na produktivitu prestával na jednej z najzaťaženejších železničných sieti v Európe vyhovovať. Cesta viedla cez obnovovacie stroje, ktoré dokážu v jednom pracovnom cykle kontinuálne vymeniť podvaly i koľajnice súčasne.
3.8.2009 8:00, Peter Bado
Konečně jsme po víkendu ve střední Evropě dorazili na Balkán! Na úvod jsme si dali 1 den v Chorvatsku, abychom si zvykli na reálie bývalé Jugoslávie. Navíc mimo sezónu je Chorvatsko příjemná země a 1000 let společného života s Maďary v Uherském království způsobilo, že lidé jsou tu celkem pohostinní- alespoň v místech, kde nebyli zkaženi masovým turizmem.
2.8.2009 8:00, Jan Přikryl, Aleš Svoboda, Rastislav Štangl
Železničná trať Piešťany – Vrbové má svoje „zlaté“ obdobie dávno za sebou. Posledné desaťročia ju sprevádzajú skôr výkriky o záchranu, než spokojná pieseň úspechu. Jej význam vzniku sa vplyvom napredovania vývoja techniky a spohodlnením ľudí výrazne zmenil. Po železnici sa už nevozia poľnohospodárske produkty z okolitých polí ani tovar z tovární v meste a zásob pre mesto – automobilizmus zvíťazil.
1.8.2009 8:00, Ing. Marko Engler
Turistická železnice z Palmy do Sólleru není jedinou tratí na Mallorce. I když tomu tak relativně nedávno na přechodnou dobu bezmála bylo. Naštěstí autonomní vláda Baleárských ostrovů je tamní železniční dopravě nakloněna více, než kdysi španělská vláda ústřední, takže se rozhodla nejen udržet provoz na už nepatrném zbytku kdysi poměrně rozsáhlé úzkorozchodné sítě, ale dala se také do její obnovy.
31.7.2009 8:00, PhDr. Zbyněk Zlinský
Už viac rokov som sa chystal absolvovať niektoré časti trate Z Nového Mesta nad Váhom do Vrboviec na bicykli. Cez víkend 18. – 19. 7. nastala ideálna chvíľa splniť si sen. Deti v tábore, celotýždenné krásne počasie. Sadol som nad mapu a naplánoval cyklovýlet na trase Myjava – Stará Turá.
30.7.2009 8:00, Ivan Wlachovský
Tento výlet k Jadranskému moru som si naplánoval na leto, keď sa dá okúpať v mori a chodia tam priame kurzové backy. Polovicu cesty prechádza vlak krajom Panónia. Tento názov pochádza ešte z čias, keď toto územie osídlili Rimania. Kraj Panónia prechádza Maďarskom a zachádza až do severozápadného Srbska po vrch Avala a zasahuje aj do okolitých štátov vedľa Maďarska. Ďalšiu časť cesty vlak prechádza cez hornatú časť Srbska a Čiernej Hory.
29.7.2009 8:00, Ivan Schuller
