VÚC a železnica

konosch, regionálna doprava by podľa mňa nemala prejsť pod VÚC a už vonkoncom nie v pripravovanej podobe, tá stav nielenže nezlepší, ale ho na dlhé obdobie ešte aj skonzervuje.
Výhrady:
- zlé plošné rozčlenenie VÚC (ignorovanie spádovosti a prirodzených regiónov)
- plánovaný schizofrenizmus objednávania výkonov - Os v rámci kraji (kraj) a Os cez viacero krajov (štát)

Cestu by som skôr videl v založení spoločnosti koordinujúcu verejnú dopravu (ako napr. KORDIS v JMK), ale na celoštátnej úrovni, kde by mali zastúpenie jednak regióny a súčasne ministerstvo. Cieľom by bol jednotný prístup k verejnej doprave v celej republike...

Ja som za to aby na Slovensku regionalne a lokalne zeleznice v osobnej doprave presli pod VUC ale za podmienky ze to budu viest ludia fundovani,aktivni a zapaleni pre zeleznicnu dopravu, schopni lakat cestujucich na tento druh dopravy a vytvarat im taku siet vlakov v sucinnosti s autobusovu dopravou aby cestujuci bol vcas, komfortne a efektivne dopraveny do prace, za oddychom a skolou, dalsou podmienkou je jednoznacny sposob financovania tejto dopravy, otvoreny trh a aj voci inym záujemcom o prevadzkovanie dopravy na drahe a prepracovany sposob kontroly zo strany statu so zameranim sa na preferovanie zeleznicnej dopravy...idealnym a funkcnzm prikladom takehoto sposobu fungovania regionalnej zel.dopravy je liberecky kraj v CR,kde samosprava nuti dopravcu zvysovat kvalitu dopravy, znizovat naklady na dopravu a spravcu infrastruktury nuti tak nepriamo zvysovat aj rychlost dopravy

Na Orave dobre ale pomaly......uz niekolko rokov sa drista o tom aka je pomala železnična osobna doprava na Orave, tratová rýchlost 50 km/h , nebezpečne úseky s padajúcimi skalami 20km/h, klesajúci pocet cestujúcich naproti tomu nove mot.jednotky schopne sviezej akcelerácie a jazdy...ZSR ako správca infrastruktúry vo veci pomalých jazd na nebezpecnych usekoch nerobi nic-len odhrabáva napadane, tam kde nie je padanie skal je neuveritelna patdesiatka a poslednou novinkou je ze tieto "rychle" úseky si cestujuci spestri tridsiatkami a dvadsiatkami na nechránenych priecestiach....ma toto nieco spolocne s 21.storocim?...turisticky atraktivny region, moderne motorove jednotky, nakladna doprava takmer ziadna ale na kazdej vyhybni 2-ja dopravny zamestnanci v dvoch-troch turnusoch, samovratne vymeny, rychlostna návestna sustava...a my vozime cestujucich patdesiatkou????...koho je toto hanba..kde je teraz Chupek a jeho stavadlovy domcek v Or. Podzamku-urcite tam jazdil vlakom na dovolenky, kde a co robi samosprava a obce-neustale sa stazujuce na preplnenu cestnu dopravu a kamiony

Predsedovia vyšších územných celkov neodporúčajú uskutočniť navrhovaný presun kompetencií pri regionálnych železniciach na samosprávne kraje. Na stretnutí SK 8 v Žiline rokovali najviac práve o tomto bode. Predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár označil za zásadný problém financovanie.
„Dodnes nie je povedané, akým spôsobom by bola táto kompetencia financovaná v prípade, že by prešla na samosprávne kraje. Tieto zobrali na seba podiel napríklad pri zákone o sociálnych službách, ktoré poskytujeme bez toho, aby sme dostali finančné prostriedky. Zvládať v súčasnej situácii dostať ešte aj tento druh dopravy, to už naozaj nie je prijateľné,“ povedal po stretnutí Juraj Blanár. Z ôsmich slovenských županov sa na žilinskom stretnutí zúčastnili piati a spoločne odmietli návrh prenosu kompetencií pre lokálne železničné trate. Túto informáciu chcú posunúť aj ďalej, to znamená Vláde Slovenskej republiky. „V tejto dobe, aj vzhľadom na situáciu, ktorá je vo financovaní, neodporúčame v krátkej dobe tento prenos uskutočniť. O tom, aký je stav v týchto rokovaniach mienime informovať aj premiéra. Vo vláde sa bude o ňom rokovať na jeseň,“ dodal Juraj Blanár. Na pracovnom rokovaní Združenia SK 8 v Žiline bolo v utorok 23. júna prítomných päť predsedov samosprávnych krajov. Chýbali košický, banskobystrický a trnavský župan. Okrem zákona o dráhach sa zaoberali operatívnymi vecami, zákonom o cestnej doprave, ako aj problematikou cestovného ruchu, ktorý považujú v tejto dobe za veľmi postihnutý recesiou a krízou.

http://www.doprava.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=227&Itemid=1

Rečí o budovaní IDS na Slovensku, teda konkrétne v Bratislave a Košiciach sa narobilo už strašne veľa, ale fyzicky sa nerobí nič. Kompetentní zaspali.
Čo tak sa pozrieť k susedom, napr. veľmi dobre fungujúci IDS na južnej Morave v okolí Brna? Bez tohoto nie je možné zatraktívniť verejnú dopravu.

Současným důležitým tématem se v sousedním Slovensku stává integrace železniční osobní dopravy, její podpora a preference v rámci dopravních systémů ve dvou největších slovenských městech - Bratislavě a Košicích.
Hlavním úkolem je propojení železničních koridorů na území města Bratislavy a podpora výstavby infrastruktury pro integrovaný dopravní systém kolejové osobní dopravy. Ten má být zaměřen na mobilitu handicapovaných cestujících a preferenci městské, příměstské a regionální železniční osobní dopravy. Kompaktní působení železniční a kolejové městské dopravy ve slovenském hlavním městě společně s dalšími dvěma projekty - napojením letiště M. R. Štefánika na železniční síť a elektrizací železniční tratě Devínská Nová Ves-Marchegg (ÖBB), ovlivní zásadním způsobem možnosti pohybu a přepravy cestujících v celém bratislavském regionu a přilehlých oblastech.
Šanci by měly dostat i východoslovenské Košice, kde nově projektovaný integrovaný dopravní systém dostal podporu z evropského Regionálního operačního programu (ROP). Cílem projektu je propojit kolejový systém slovenských železnic (ŽSR) a Dopravního podniku města Košic (DPMK) za účelem přímého výkonu veřejné osobní dopravy na území města Košic a v přilehlém regionu. Do úvahy by mohl přicházet, díky stejnému rozchodu kolejí na železnici i u městské tramvaje, tzv. systém TramTrain, který spojuje výhody tramvaje i vlaku.

(Železničář)

Dávam do pozornosti anketu, ktorá práve prebieha na stránke http://www.imhd.sk/ba/ . Prispieť hlasom môžete i vy (najlepšie za návrh č.1 ).

Izolovanú štvrť má s mestom spojiť podchod

Korzár, 10.08.2007, Autor: Lýdia VEREŠČAKOVÁ

Železnice SR robia geologický a banský prieskum • Úrovňovému priechodu bráni legislatíva Trebišov - Obyvatelia Trebišova, ktorí žijú v mestskej štvrti izolovanej od zvyšku mesta železničnými koľajami, si musia na riešenie počkať. Spojiť túto časť s mestom priechodom cez koľaje neumožňuje legislatíva. Na problém na zastupiteľstve opätovne upozornil poslanec Miroslav Halapin (SDKÚ-DS). Podľa primátora Vladimíra Anďala mesto vidí šancu na rýchlejšie riešenie v druhej alternatíve - predĺžiť podchod od železničnej stanice k perónom až na druhú stranu.
Asi 1 200 Trebišovčanov, ktorí žijú alebo pracujú v tejto časti mesta, každodenne rieši dilemu. Cez koľajnice neexistuje priechod. Majú možnosť obísť trať cez nadjazd alebo výpadovkou okolo mesta. V oboch prípadoch to znamená poriadnu obchádzku. Ani nadjazd pre peších nie je ideálny - ani po rekonštrukcii chodník nie je oplotený. Kedysi ľudia používali podchod za stanicou, ním sa do mesta dostávali zamestnanci Vagónky. Dnes je nefunkčný, zaplavila ho voda.
Väčšina ľudí to preto rieši inak - nelegálne prechádajú cez koľaje. Železničná polícia ich za to pokutuje. Počas krátkeho monitoringu toto „riešenie” použilo asi 20 ľudí - peši, na bicykloch, individuálne aj v skupinkách. V obytných domoch a bytovkách tu žije asi 600 ľudí, rovnaký počet pracuje v tunajších firmách alebo v kasárňach. Ak nemajú autá, majú smolu, buď obchádzka, alebo pokuta.
Riešením chronického problému, ktorý obyvateľov trápi minimálne 20 rokov, sa už mesto zaoberalo. Poslanec Mikuláš Kopka (Smer-SD) pripúšťa, že napriek intenzívnym rokovaniam je termín definitívneho riešenia stále neznámy: „Koľajisko patrí Železniciam SR. Rokovali sme o možnosti úrovňového priechodu. Bránia tomu predpisy, ktoré neumožňujú, aby bol v blízkosti návestidiel. Potrebovali sme výnimku.”
Dodáva, že spolu so železničiarmi a odborníkmi aj vytypovali miesto, kde je koľajisko najužšie: „Presne to, ktoré teraz ľudia používajú nezákonne. Ako sa zistilo, je nemožné, aby sa dal vstup skoordinovať s dopravou na oboch typoch tratí - široko - aj úzkorozchodnej. Vec sa dostala až na úroveň generálneho riaditeľa ŽSR. Napokon to zablokovali negatívne stanoviská odborníkov kvôli technickým a bezpečnostným bariéram.”
Kopka pripúšťa, že zaujímavé bolo aj riešenie výťahmi, ktoré pred voľbami navrhol súčasný primátor mesta Vladimír Anďal. V praxi je však nevhodné, začiatkom mája to pre KORZÁR ppriznal aj sám primátor. Na riešenie však po voľbách tlačili občania, keď spísali petíciu. Mesto opäť iniciovalo rokovania so ŽSR. Navrhlo ŽSR spojiť rekonštrukciu stanice s prepojením na izolovanú štvrť. Chce, aby sa podchod k vlakovým nástupištiam predĺžil popod trať na druhú stranu. Hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková to síce potvrdila, ale pripustila, že tento rok to určite nebude: „Je zaradený do etapy do roku 2010.”
Podľa primátora mesta sa veci trochu pohli. V reakcii na interpeláciu Miroslava Halapina uviedol, že Železnice SR robia v tejto časti koľajiska banský a geologický prieskum. Tento rok doň investujú asi 5 miliónov korún: „Na budúci rok do toho ŽSR chcú vložiť 17 miliónov korún. My by sme sa k investícii mali časom pridať. Treba vykúpiť pozemky na druhej strane a urobiť bezbariérový vstup do podchodu.”
Odhadovaných 2,5 milióna korún na tento účel musí mesto naplánovať v rozpočte na rok 2008: „Iné riešenia sú legislatívne dlhšie, ale nie sú vylúčené. Ešte raz s tým môžeme ísť do komisie Národnej rady SR a získať na ministerstve výnimku.”
Kopka dodáva, že k „výnimkovému” priechodu cez koľaje existuje aj projektová dokumentácia. Mesto do nej investovalo 200-tisíc korún.

Rasťo Už nepíšeš čo máš nakreslené.Aj keď mi je to v podstate jedno vlak 5810 máš aj ty nakreslený do NZ.Vlak 5054 odchádza dávno pred vlakom 5810,vlak5046 jazdí iba v x,tak na ten záves zostáva až vlak5048 o 23.20

JurajKanis, ide len o to, ze by nebolo od veci, keby sa zeleznice dohodli s VUC na ciastocnom spolufinancovani prevadzky. Vsade vo svete je osobna doprava stratova. Druha vec je ze ZSSK nevie/nechce vyuzit moznosti reklamy ktore sa jej naskytaju prostrednictvom skrin rusnov...peniaze z reklamy sice nevyrobia zisk, ale rozhodne by mohli aspon ciastocne znizit straty, resp zlepsit hospodarenie.

JurajKanis:Nemas pravdu,ze je to to posledne co nam ostalo :-) a problem sa da vyriesit aj inac ako predajom

Na zelazniciach je uz taky bordel ze sa na to nemozem pozerat!Ako moze takato obrovska spolocnost byt financovana VUC???Nezmysel!!!!!!Dalsi dalsi novy ludia co to budu riadit,dalsie zbytocne vyhodene peniaze!!!!!!Ved si len zoberme vsetky 3 spolocnosti (ZSR,Cargo,Zeleznicna spolocnost)su statne a maju samostatne vedenie 3 generalnych riaditelov,3dozorne rady,3uctovnictva!!!!!Su to sta tisice vyhodene na ich platy!!!!!!!!!!A teraz znovu treba novych riaditelov????!!!!Zeleznice na slovensku potrebuju personalnu rekonstrukciju!!!!!!!Ved si zoberme Nemecko ,Rakusko ich spolocnosti su v milonovych ziskoch!!Ved predajme zeleznice ako vsetko a za rok budu vykazovat zisky!!!!!!!Ako Plynarne,Elektrarne a podobne!!!!!!!!Ved je to to posledne co nam ostalo!!!!!!

Zámčan, to tvoje tvrdenie si odporovalo, v prvej vete mi kladieš otázku, že ako inak chcem ten motor viezť, pridal som obrázok a je to. A žiaden vlak do NZ potiahnuť netreba, motor pojde do NZ na závese vlaku 5054 zo Šurian.
Áno bratislavský kraji je pomer cestujúcich a tržieb na 1 vl.km. najvyšší na Slovensku, tak je logické, že by sa tu vlaky rušiť nemali.

Braňo, ešte jeden detail, zoberme si modelovú situáciu, ide Os vlak zo stanice A do stanice B, pričom /AB/=100 km. A kvôli tomu, že na nejakej 20km relácii je potrebná kapacitne väčšia súprava vezie sa táto súprava zbytočne aj ďalším 80 km. Príkladov je opäť veľké množstvo.

Jedna lastovicka jar nerobi, aj ked na slovenske pomery by sa to dalo povazovat uz aj za leto .

27.2.2007 - Bratislava - PRAVDA
Vlaky v Bratislavskom kraji by sa rušiť nemali.
Udalosti

Na území Bratislavského kraja by nemalo v najbližšom období dôjsť k rušeniu vlakových tratí. Dohodli sa tak na včerajšom stretnutí bratislavský župan Vladimír Bajan a generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko Milan Chúpek.
Obe strany sa chcú v budúcnosti pravidelne stretávať a vzájomne sa informovať o potrebách regiónu a možnostiach vylepšenia železničnej prevádzky.

Autor: (sp)

Rasťo
Veď s tým moraveckým motorom som napísal to isté čo máš ty nakreslené.Jedine cez deň dostať motor na závese do ZM a nedelný 5810 potiahnuť do NZ keď sa budeme baviť o tom ako zlikvidovať Sv jazdu.Prečo sa mám dáť vysmiať keď som napísal to čo máš ty nakreslené.

Vcera som sa viezol autobusom z Trencianskej Teplej do Nemsovej za jednou kraskou .....autobus bol natrieskany tak, ze keby sa dalo stat na stanovistiach, aj tak by sa tam nikto nepohol. Naozaj neexistuje ziadna ochota na nejaku dohodu medzi ZSSK a VUC? Verim tomu, ze by sa v pohode uzivili potom na niektorych vlakoch aj velke motory. Nehovoriac o tom, ze cesta z Horneho Srnia do Trencina (napriklad) trva vlakom ovela kratsie ako autobusom.

"inak si vedla bez ohladu nato čo hovoria štatistiky,kde sa berie priemer"

Ak nerozumiem matematike zo základnej školy, ešte to neznamená, že táto neplatí. Čísla nepustia, priemer 68 ľudí na vlak totiž rozmenený na drobné znamená, že na jeden vlak so 150 cestujúcimi pripadajú tri vlaky so 40 cestujúcimi, ktoré jeden bus v pohode nahradí a ešte si aj všetci sadnú... A táto nepríjemná skutočnosť sa netýka len regionálnych tratí, ako sa všetci tvária, ale drvivej väčšiny tratí s doteraz fungujúcou osobnou dopravou a aj časti diaľkových vlakov - stačí sa občas nejakými vlakmi odviezť a presvedčiť sa. Nehovoriac už o tom, že vďaka kampani ZSSK "Necestujte vlakom" sa v posledných rokoch úspešne darí priemernú obsadenosť vlakov ešte viac znižovať...

Zámčan, no tak trošku rozumu a nie rétoriku typu inak sa to nedá. A prosím ťa, nenechaj sa vysmiať s tým moraveckým motorom, prikladám obeh tých dvoch motorov s vlastnou alternatívnou úpravou, kde bez výrazných zásahov nie je žiaden Sv vlak potrebný. Ja vždy keď niečo skritizujem, tak vždy len preto lebo viem, že je možné spraviť výhodnejšie riešenie. Čiže nikdy nenadám na to, čo sa vylepšiť nedá, slangovo sa tomu hovorí, že "si nekydám do vlastných úst."

-> sprevádzanie vlakov bez vlakovej čaty nie je najvhodnejšie riešenie, ale na zefektívnenie dopravy na vybraných je riešením vhodným
-> z vlastnej skúsenosti, väčšina Os vlakov v okolí sa z kapacitného hľadiska dá nahradiť 1-2 autobusmi.

Brano
To snáď nemyslíš vážne že drvivá väčšina spojov by sa dala nahradiť jedným autobusom.Keď myslíš dopravu na regionalnych tratiach tak asi ano,ale inak si vedla bez ohladu nato čo hovoria štatistiky,kde sa berie priemer takže spoj kde sa vezie 10 ludí a spoj kde 150 ti urobí nejaký priemer,len tých 150 ludí odvez jedným autobusom.
Tiež si myslím,že Tvoj spôsob šetrenia ZSSK vymenúva mnoho vecí len si myslím že sa nedajú aplikovať všetky na jednej trati.Zrušenie pokladníčok,zrušenie vl.čiat niečo by sa dalo,ale napr. zrušenie vl.čiat nahradenie označovačmi lístkov by sa dalo praktizovať len na krátkych tratiach,nedokážem si predstaviť že by napr. vlak z KN do BA cez DS išiel bez vl.čaty.Na Slovensku je to tak,že únik tržieb by bol ďaleko väčší ako plat sprievodcu.Čo sa týka opravovania cez Cargo,žial tak sa spoločnosť rozdelila ako sa rozdelila a tento proces neriadila ZSSK,ale mocipáni ktorí potrebovali tučnú províziu z privatizácie.
Rasťo Ten motor v nedelu ako dostaneš naspäť do ZM na ráno na závese akého vlaku.Jedine cez deň ho navážať do zm a nedelný potiahnuť do NZ na vl.5701 závesNijaké z týchto riešení mi neprídu super lacné.Čo sa týka obehov jednoznačne skvalitniť obehy a samozrejme by sa dali využiť aj na tratiach LV-NZ t.j. urobiť obehy NZ-SO-LV-NZ,tým by sa vyriešil problem,ktorý s Braňom spomínate.