ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
A ešte jedna vec, odkiaľ si nabral, že Liptovský Mikuláš je zmodernizovaný ? Okrem toho, že sa tam konečne dostaval barák a opravili nástupištné hrany (rovnako ako v Ružomberku) sa tam predsa nič nedeje. A už vôbec nič, čo by súviselo s modernizáciou alebo koridorizáciou. Bohužiaľ.
Neviem, odkiaľ máš informácie, ale mystifikuješ! To, čo mi povie projektant a zhotoviteľ ja považujem za písmo sväté. Napíšem to ešte raz: výhybky č. 11,12, 14, 21, 26 a 27 sú objstranné "ypsilonky", tvoria tzv.vidličky a tak každá jazda proti hrotu je jazdou do odbočky. Rýchlosť je už len otázkou príslušného zabezpečenia. To bude v zmysle T100 5.stupeň - rýchlosť 200 km/hod, konštrukčne sú na 120 km/hod. a reálne vzhľadom na traťové rýchlosti - na žilinskej strane 120, na košickej 80 km/hod. Neviem čo už k tomu dodať.
362.001:
Dobrému výpravcovi stačí jedna príslušne zabezpečená voľná koľaj, alebo dve ako máme teraz v Poprade. Ak niekto potrebuje stále 4 voľné dopravné koľaje, nech sa ide hrať na simulátor a namiesto seba do stanice posadí cvičenú opicu...
Dúfam, že som sa niekoho nedotkol, ale ja to naozaj vnímam takto. A to som v takejto staničke jeden čas pracoval.
Vihorlat: Este nezabudaj na jednu vec: Sucastou koridorizacie ma byt aj dispecerske riadenie. A dispecer si to uz potom hadam len nejako rozdiriguje ... Cifer neni stanicou, kde by sa mali robit nejake divoke dopravne kusy, a ani tie intenzity preprav uz nie su to co byvali ... a aj za sucasneho stavu existuje telefon, dispecer a ustny otvor ... neb sa kuknes do cestaku, zavolas si dispecerovi, ako vypada situacia za tym (potazmo kuknes do PISu) a na zaklade toho si uz len nejako vyberes, kam ten vlak postavis ...
Velké množství stanic na DB,OBB,SBB ap. vypadá podobně jako Cífer, hustota provozu často mnohem hustší. Problémy v provozu to nedělá.
Třeba dvoukolejka Munchen-Regensburg nemá žádnou nácestnou stanici s víc jak třemi kolejemi, stavět vlakové cesty se dá ze správného směru většinou jen do dvou- hlavní a předjízdné.
U SŽDC takováto zde tolik žádaná varibilita většinou je. Realita je taková, že se často v provozu musí vlaky honit odbočkou přes jinak málo využívané předjízdné koleje a spojky. Typicky zastavující Os nebo kratší náklady mimo špičku ato kvůli zachování šuntové citlivosti kolejových obvodů. Například na trati 090, kde je přitom doprava hustší než u Cíferu.
Pokud se ptáte na to kde se boudou odstavovat náklady a kde majster bude jíst, tak od toho jsou snad uzly. V Leopoldově a Trnavě (například) jsou kolejiště dimenzovaná bohatě.
Obrazok (vizualizacia) v tomto fore ukazuje aj napojenie nastupist na prechodovu halu NAD kolajiskom.
Aktualne fotografie ukazuju, ze sa stavaju PODCHODY, t.j. spojenie nastupist POD kolajiskom.
Ako to vlastne ma byt? Ma sa riesit aj napojenie na prechodovu halu alebo budeme chodit "ako u k.k.tov na dvore" z TEZky celou halou do podzemia, aby sme zas vysli hore na nastupiste? Kde je logika?
Tyka sa to nejako etap vystavby?
Od Vydrníka je vzhľadom na oblúk pred stanicou traťová rýchlosť 80, výhybky na tomto zhlaví č.11, 14 budú pre 100 do odbočky a výhybky č.8 a 12 pre rýchlosť 60 do odbočky. Naviac nebude návestená rýchlosť 50 na ostatné koľaje okrem 12-ej, lebo vraj to nikto od objednávateľa nežiadal. Takže tak.
Z pohľadu výpravcu:
Mám 4 koľaje. Prvú a druhú ako hlavné, potrebujem na tranzit. Tretiu a štvrtú s nástupišťami pre zastavujúce vlaky osobnej dopravy. Je úplne normálne, že počas dňa chodia striedavo zastavujúce aj prechodiace vlaky. Takáto 4-koľajná stanica mi je teda totálne na nič, pretože vždy potrebujem voľné všetky 4 koľaje. (nehovoriac o tom, že na zhlaviach mám iba jednoduché spojky) Často zatiaľ vzniká situácia, keď potrebujem z rôznych dôvodov zastaviť nákladný vlak (hlásenie poruchy, nejaký ten nezbytný posun, pauza na jedenie, výmena rušňovodičov na osi...)
Kde ho teraz ale dám, keď neviem, kedy sa mu podarí odísť a potrebujem všetky 4 koľaje. Skôr či neskôr príde nejaký rýchlik aj osobný.
Tak ten náklad nechám na hlavnej, aby mi ostal perón a rýchliky pôjdu odbočkou.
A manipuláky?
Z toho mi evidentne vychádza, že koridory s nákladnou dopravou, výlukami a mimoriadnosťami vôbec nepočítajú.
Z pohľadu rušňovodiča:
Idem s meškajúcim osobákom, dusím 120, na predzvesti naraz očakávajte 60 alebo 80, brzdím, upravujem ku vchodu rýchlosť na tú 60-ku alebo 80-ku, vhompáľam sa pomaly do stanice, idem ďalej 60-kou a na peróne začnem brzdiť. V porovnaní s odvažnejším vjazdom do stanice, keď na zhlaví excenticky perónovanej stanice dusím v pohode ešte 120, mám minimálne takú minútku-dve v čudu. To isté teraz platí pre rozjazd. Priemerne zdatný peršing s 4-5 vozovým osobným už na odchodovom zhlaví tu stovku dosiahne. Takto musí ale cupkať iba 60 alebo 80, rozbiehať sa začne až sa stanicou. Toto je to sľúbené koridorové zrýchlenie dopravy? No fuj!
J0HnZ:ked rusnovodic vleti do stanice a ma problem ubrzdit
Tak prepáč, ale čo je to za rušňovodiča, ktorý_má_problém_ubrzdiť!? Čo taký na mašine robí, Iste, stať sa to za určitých okolností môže, potom je ale vždy bezpečnejšie, keď na priamej - hlavnej koľaji trhne o niekoľko desiatok metrov perón, ako by mal zabudnúť zabrzdiť do odbočky. Z prvého prípadu chválabohu ešte nešťastie nevzniklo, zato z druhého tu už bola kopa v Jesenskom (754.017) aj v Brodku (163.072).
Súhlasím s Vihorlatom: Na zástavky sa už zázračná Ž 11-tka nevzťahuje?
A potom ten ostrý kontrast odrazu superbezpezpečnej žst.Poprad-Tatry s ostatnými, nie tak dávno modernizovanými žst, ako napr. Lipt.Mikuláš, kde sa stále ešte cez koľaje prebehuje.
J0HnZ: Nemôžeš sa na to pozerať tak krčovito. V staniciach s ostrovným nástupišťom (napr. na koridoroch ČD) nie je ten perón o nič užší ako na zastávkach. To nie je o šírke perónu, je to o bezpečnej vzdialenosti od koľaje ohraničenej čiarou. Žltú čiaru namaľovať nie je problém a pri najhoršom, aj pri každom prechode klinutím na myš vyhlásiť prechodu vlaku. Elektronichá tetka s vľúdnym hlasom nahratá v počítači papať nepýta.
Či sa už ľudia motať budú, alebo nie, tomu nezabrániš. Ako píše Vihorlat, všetko je o disciplíne a vlastnej uvedomelosti. Predsa keď vidím, že prechodí 120-kou expres, nepokúšam sa doň nastúpiť iba preto, že ho omylom zahlásili ako zastavujúci rýchlik. Aj na prichádzajúci vlak sa musí čakať za čiarou, kým nezastaví, či nie? Tak potom?
Ak nejaký párik považuje za najromantickejšie miesto vyznania lásky plochu medzi hranou nástupišťa a žltou čiarou, môžeš ich upozorniť, vyhnať, poslať na nich osožákov ale rozhodnutiu aj tak nezabrániš. A čo potom, ak by sa rozhodli bozkávať trebars na priebežnej koľaji?
A nakoniec samovrahovia. Čakám, že si veľkorysá Ž 11 vezme na svedomie aj ich, pretože nemáme dobre zabezpečené a oplotené trate.
Resume: Nástupište s podchodom pri priebežnej koľaji s bezpečnostnou čiarou považujem za maximálne postačujúce riešenie. (aspoň pre vozeniachtivé živočíchy chodiace po dvoch, ktoré sú oprávnenými držiteľmi občianského preukazu)