Elektronika na modelovom koľajisku
Ako sledujem elektronika sa vyskytuje vo viacerých rubrikách, preto by bolo dobre využiť tuto. Na stránkach internetu sa vyskytuje množstvo rôzných schém, ktoré sú funkčné ale aj dosť chybných. Mohli by sa tu uverňovať, také zapojenia, ktoré sú odskušané a sú funkčné ( prípadne odkazy na ne ), a tak ušetriť aj finančné prostriedky.
- Využívanie logik pre analog alebo DDC napr. rýchlostná sústava, stavanie vlak. ciest, autoblok ap.
Lietadla napr. AN 2,Morava,Turbolet,Brigadir,Blanik,Osa a 2-3 vrtulniky napr. Mi2,Mi4, Mi8,aj dake do muzea ..Avia,Letov atd.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/837650/
Mozno by som mal napisat mozno clanok, ale skusme to najprv takto:
Na roznych záhranicnych forach sa objavila diskusia, ako dalej s elektronikou pre modelovu zeleznicu. Jedni navrhuju WIFI riadenie kazdeho tazneho vozidla, ini pozaduju RFID chipy (ako v bankovych kartách) na identifikáciu modelu.
Nedávno som vypocul poldnovu prednasku zástupcov priemyslu a modelárov (BDEF - nemecky zväz) o buducnosti a som bol mierne prekvapeny, ako tito pani nemali ani potuchy o elektronike, o com mali hovorit. Niektori snivali o komplexnych systemoch ako napr v MiWuLe ci v Loxx-e, druhi zase spochybnovali moznosti DCC a naznacili ine riesenia, aby "oslovili mladez, ktora vidi svet uz len cez telefon a tablet, pripadne cez okuliare virtualnej reality (VR)".
Co si myslite vy o tom, co chyba vám najviac z modernych modelov, co by ste vedeli vyuzit pre vlastne kolajisko?
Na roznych záhranicnych forach sa objavila diskusia, ako dalej s elektronikou pre modelovu zeleznicu. Jedni navrhuju WIFI riadenie kazdeho tazneho vozidla, ini pozaduju RFID chipy (ako v bankovych kartách) na identifikáciu modelu.
Nedávno som vypocul poldnovu prednasku zástupcov priemyslu a modelárov (BDEF - nemecky zväz) o buducnosti a som bol mierne prekvapeny, ako tito pani nemali ani potuchy o elektronike, o com mali hovorit. Niektori snivali o komplexnych systemoch ako napr v MiWuLe ci v Loxx-e, druhi zase spochybnovali moznosti DCC a naznacili ine riesenia, aby "oslovili mladez, ktora vidi svet uz len cez telefon a tablet, pripadne cez okuliare virtualnej reality (VR)".
Co si myslite vy o tom, co chyba vám najviac z modernych modelov, co by ste vedeli vyuzit pre vlastne kolajisko?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/837642/
Jednu zaujimavu anglicku knizku som nasiel pre zaciatocnikov, ktori chcu doplnit kolajisko s animáciou ( pohyb roznych doplnkov) a maju chut a plany hlbsie vniknut do sveta mikroprocesorov a ich aplikácie.
Kniha vyuziva dnes uz velmi lacnu Arduino platformu a ku kazdemu projektu poda kompletnu informaciu vcetne mechanickej a elektronickej stavby.
Zaiste su s podobnymi projektami plne WEB strany (zdarma), avsak v knizke je vsetko na jednom mieste od hardware cez program a na mechanicke prevedenie.
Pouzita anglictina je velmi jednoducha a vhodna aj pre zaciatocnikov tak v jazyku ako aj v elektronike.
Cena knihy hlavne v elektronickom formate je zanedbatelna ( v porovnani napr beznymi casopismi) a obsahuje asi dvadsat projektov s detailnym popisom.
Kniha vyuziva dnes uz velmi lacnu Arduino platformu a ku kazdemu projektu poda kompletnu informaciu vcetne mechanickej a elektronickej stavby.
Zaiste su s podobnymi projektami plne WEB strany (zdarma), avsak v knizke je vsetko na jednom mieste od hardware cez program a na mechanicke prevedenie.
Pouzita anglictina je velmi jednoducha a vhodna aj pre zaciatocnikov tak v jazyku ako aj v elektronike.
Cena knihy hlavne v elektronickom formate je zanedbatelna ( v porovnani napr beznymi casopismi) a obsahuje asi dvadsat projektov s detailnym popisom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/822583/
Samozrejme, len málokedy zacnem jazdenie s cistenim. Staci drgnut do kolajiska a vsetko ide ako hodinky.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800646/
Ak by aj nieco oxidovalo (aj ked v to az tak neverim, stare plechove kolajnice uz nepouziva snad nik), tak sa to pri tom cisteni oderie...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800579/
Najcastejsou pricinou "zmiznutia vagona" byva ten prach.
Po vycisteni (izopropyl alebo tech. benzin) byva po probleme. Masinam treba cistit kolecka, s vagonmi je to tazsie... Ale pri dokladnom cisteni su problem minimalne.
Po vycisteni (izopropyl alebo tech. benzin) byva po probleme. Masinam treba cistit kolecka, s vagonmi je to tazsie... Ale pri dokladnom cisteni su problem minimalne.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800578/
Ondro
Teoria je jedna vec prac je druha. Prave preto je KO tak urobeny, aby kompenzoval tie prakticke nedostatky, tzn reaguje okamzite a odpadne velmi oneskorene. Jazdim v TT uz roky tak a nemam problemy. Je radost sa na to pozerat ked po zapnuti KO ako pekne indikuju obsadene kolaje (teraz mám ich asi 30 na kolajisku).
Jediny problem co sa obcas objavi, ze niekedy po zapnuti kolajiska odstaveny osamely vagon (nie vagony!!!!) nema kontakt a vtedy KO ho nevidi. Zial to sa stava aj s viacnápravovym vagonom dokonca aj s osvetlenim. Po dlhsom odstaveni nema dobry kontakt, ale staci ked okolo neho prejde vlak a vánok trochu potrasie vagon a uz je vsetko OK. Tie vagony su tak lahucke, ze mozno podni trochu zaoxiduje kolaj alebo prach ich "zdvihne" a preto nemaju kontakt. Akonáhle sa pohnu (staci klepnut na bok kolajiska) vsetko sa napravi.
Teoria je jedna vec prac je druha. Prave preto je KO tak urobeny, aby kompenzoval tie prakticke nedostatky, tzn reaguje okamzite a odpadne velmi oneskorene. Jazdim v TT uz roky tak a nemam problemy. Je radost sa na to pozerat ked po zapnuti KO ako pekne indikuju obsadene kolaje (teraz mám ich asi 30 na kolajisku).
Jediny problem co sa obcas objavi, ze niekedy po zapnuti kolajiska odstaveny osamely vagon (nie vagony!!!!) nema kontakt a vtedy KO ho nevidi. Zial to sa stava aj s viacnápravovym vagonom dokonca aj s osvetlenim. Po dlhsom odstaveni nema dobry kontakt, ale staci ked okolo neho prejde vlak a vánok trochu potrasie vagon a uz je vsetko OK. Tie vagony su tak lahucke, ze mozno podni trochu zaoxiduje kolaj alebo prach ich "zdvihne" a preto nemaju kontakt. Akonáhle sa pohnu (staci klepnut na bok kolajiska) vsetko sa napravi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800562/
Cmelak: Pokial ta jedna naprava ma dobry kontakt s kolajnicami, mas pravdu.
Zober si realne kolajisko - necistota (prach) na kolajniciach je kruta realita.
To, ze kolaje (tak ako v realnom svete) nie su idealne rovne a pocas jazdy za stava, ze naprava nema kratkodobo (a niekedy aj dlhodobo) kontakt s kolajnicou, je tiez realita.
Zaklad je cistit, cistit, cistit. Staci niekolko hodin jazdenia, ale aj niekolko hodin, ked je kolajisko trebars v takej telocvicni a skus si prejst prstom po kolajniciach (najlepsi je na to biely papier alebo nejaka handricka).
Potom ti bude jasne, preco je jedna naprava nepostacujuca.
Opat v H0 je vaha vozidla a tym padom pritlak na kolajnicu vacsi a tym padom kontakt spolahlivejsi. V TT je to uz cosi horsie, v N ta necistota hra uz znacnu rolu. Nielen vagony a kolajove obvody s tym maju problem, uz aj masiny, ktore maju vacsiu hmotnost na napravu.
Domace (prakticky laboratorne) podmienky nemozno porovnavat s kolajiskami vystavnymi ci modulovkou. A hlavne, ak sa kolajisko ovlada z PC, kde dolezitu ulohu zohrava fungujuca signalizacia obsadenia kolajoveho obvodu, spolahlivost je navysost dolezita.
Mikinko: Co sa tyka ovladania kolajiska z PC - pokial to PC pomaha vypravcovi stavat vlakove cesty a starat sa o navestidla, o nic nikto nepride, roboty v takej stanici je stale dost - posun, nakladka, vykladka, telefonovanie, pre tych zazratejsich dopravny dennik a plnenie GVD.... A masinfirovia su zatial "na ruku". (To mam teraz na mysli modulovku, kde sa hra na "realnu" dopravu...)
Prudove snimace som osobne zatial neriesil. Kedze stanicu nevlastnim a so zavorami som sa zatial dostal iba do fazy prototypova doska s nutnostou odladenia zvukovej casti, kolajove obvody na mna este len cakaju.
S vyrobkom LDT som spokojny nebol - prilis velky spad napatia na 2 diodach (aby fungoval optoclen). Zaroven, v momente, ked su prepojene 2 susedne kolajove obvody napravou, lokomotivou, vyhrava v signalizacii ten kolajovy obvod, ktory ma mensie prahove napatie diod a tym padom v jednom obvode signalizacia zmizne, zatial co v druhom KO je obsadenie signalizovane.
Pokial masina zostane stat krizom cez oba signalizovane useky, je signalizacia nespolahliva. Uz dlhsie uvazujem, ako by tento problem bol riesitelny, ale pre chronicky nedostatok casu som sa k tomu nedostal a asi ani tak skoro nedostanem.
Zober si realne kolajisko - necistota (prach) na kolajniciach je kruta realita.
To, ze kolaje (tak ako v realnom svete) nie su idealne rovne a pocas jazdy za stava, ze naprava nema kratkodobo (a niekedy aj dlhodobo) kontakt s kolajnicou, je tiez realita.
Zaklad je cistit, cistit, cistit. Staci niekolko hodin jazdenia, ale aj niekolko hodin, ked je kolajisko trebars v takej telocvicni a skus si prejst prstom po kolajniciach (najlepsi je na to biely papier alebo nejaka handricka).
Potom ti bude jasne, preco je jedna naprava nepostacujuca.
Opat v H0 je vaha vozidla a tym padom pritlak na kolajnicu vacsi a tym padom kontakt spolahlivejsi. V TT je to uz cosi horsie, v N ta necistota hra uz znacnu rolu. Nielen vagony a kolajove obvody s tym maju problem, uz aj masiny, ktore maju vacsiu hmotnost na napravu.
Domace (prakticky laboratorne) podmienky nemozno porovnavat s kolajiskami vystavnymi ci modulovkou. A hlavne, ak sa kolajisko ovlada z PC, kde dolezitu ulohu zohrava fungujuca signalizacia obsadenia kolajoveho obvodu, spolahlivost je navysost dolezita.
Mikinko: Co sa tyka ovladania kolajiska z PC - pokial to PC pomaha vypravcovi stavat vlakove cesty a starat sa o navestidla, o nic nikto nepride, roboty v takej stanici je stale dost - posun, nakladka, vykladka, telefonovanie, pre tych zazratejsich dopravny dennik a plnenie GVD.... A masinfirovia su zatial "na ruku". (To mam teraz na mysli modulovku, kde sa hra na "realnu" dopravu...)
Prudove snimace som osobne zatial neriesil. Kedze stanicu nevlastnim a so zavorami som sa zatial dostal iba do fazy prototypova doska s nutnostou odladenia zvukovej casti, kolajove obvody na mna este len cakaju.
S vyrobkom LDT som spokojny nebol - prilis velky spad napatia na 2 diodach (aby fungoval optoclen). Zaroven, v momente, ked su prepojene 2 susedne kolajove obvody napravou, lokomotivou, vyhrava v signalizacii ten kolajovy obvod, ktory ma mensie prahove napatie diod a tym padom v jednom obvode signalizacia zmizne, zatial co v druhom KO je obsadenie signalizovane.
Pokial masina zostane stat krizom cez oba signalizovane useky, je signalizacia nespolahliva. Uz dlhsie uvazujem, ako by tento problem bol riesitelny, ale pre chronicky nedostatok casu som sa k tomu nedostal a asi ani tak skoro nedostanem.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800551/
cmelak, ondro: Inak, ked uz sme pri tom ... ja mam prudove snimace od p. Toufara (Brno) - klasika cez optoclen a potom komparator (S88 priamo cez optoclen a komparator len na indikaciu LED). Ale par mi ich chyba a kontakt na p. Toufara uz nemam - potrebujem len cca 2 plosaky. Ale to neviem, ci este kdesi zozeniem a leptat sa mi to kvoli dvom kusom neplati. Tak by som vas poprosil, ak mate tip na dobry prudovy snimac co sa Vam osvedcil.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800495/
Ondro
Treba pouzivat solidny KO potom aj jenda náprava ti staci. Moj KO reaguje za <40 ms a odpadne za 3-5 sekundy, tzn ze aj kratky kontakt kolesa bude zaregistrovany a odpadne ak ha 2-3 sekundy nedotkne sa opät ( co je takmer vylucene).
Treba pouzivat solidny KO potom aj jenda náprava ti staci. Moj KO reaguje za <40 ms a odpadne za 3-5 sekundy, tzn ze aj kratky kontakt kolesa bude zaregistrovany a odpadne ak ha 2-3 sekundy nedotkne sa opät ( co je takmer vylucene).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800493/
mikinko: ale ked to mam robit na 100 voznoch
Mne hovor..... A ja to robim na vsetkych osiach. Dovod - spolahlivost, kedze KO pouzivame naostro.
Vzdy to robim niekolko vecerov, trebars skupinu 5 - 10 vozov a lezi to cely tyzden u mna na stole..... Po veceroch popatlam a potom zas rok necinim nic take.
Mne hovor..... A ja to robim na vsetkych osiach. Dovod - spolahlivost, kedze KO pouzivame naostro.
Vzdy to robim niekolko vecerov, trebars skupinu 5 - 10 vozov a lezi to cely tyzden u mna na stole..... Po veceroch popatlam a potom zas rok necinim nic take.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800484/
to ondro : Tak jasne, niektore stvorosaky (ale je ich minimum) maju dvojkolesia ulozene v kovovej koliske a tam by to moc neslo .... tam sa da ale priamo pouzit ten odpor medzi podvozkami.
Co sa tyka umiestnenia na kazdu napravu - jasne, je to spolahlivejsie, ale ked to mam robit na 100 voznoch .... :-) Zatial len po jednom a ak vyjde čas, tak potom podoplnam .... :-)
čo sa tyka obsadenia kolaji - aktualne to velmi nevyuzivame, ale ak mam cas pisem si program, ktory bude fungovat ako na zeleznici - teda kontrola obsadenia useku a nasledne moznost svavania vlakovej cesty. Automatizovanu prevadzku vobec neuvazujem ... automatizovanou prevadzkou by som totiz zrusil hlavny zmysel toho, preco kolajisko staviame .... a to je zajazdit si s vlakmi :-) :-) :-)
P.S: Hej, v HO to ide v pohode ... este aj velkost odporu presne sedi na tu velkost plastoveho izolacneho kruzku na naprave ... :-) Ale v N by som to teda asi nechcel robit :-)
Co sa tyka umiestnenia na kazdu napravu - jasne, je to spolahlivejsie, ale ked to mam robit na 100 voznoch .... :-) Zatial len po jednom a ak vyjde čas, tak potom podoplnam .... :-)
čo sa tyka obsadenia kolaji - aktualne to velmi nevyuzivame, ale ak mam cas pisem si program, ktory bude fungovat ako na zeleznici - teda kontrola obsadenia useku a nasledne moznost svavania vlakovej cesty. Automatizovanu prevadzku vobec neuvazujem ... automatizovanou prevadzkou by som totiz zrusil hlavny zmysel toho, preco kolajisko staviame .... a to je zajazdit si s vlakmi :-) :-) :-)
P.S: Hej, v HO to ide v pohode ... este aj velkost odporu presne sedi na tu velkost plastoveho izolacneho kruzku na naprave ... :-) Ale v N by som to teda asi nechcel robit :-)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800477/
mikinko: Pozor - niektore vozy maju loziska vylisovane do plechu, ak tam otocis napravu kazdu inak, mozes vyrobit skrat. Aj s tym som sa stretol.
Jedna odporova naprava na vagon - moze stacit, ak sa furt cistia kolajnice
a sem-tam aj tie kolecka. Inak strata kontaktu nemusi byt prijemna zalezitost.
Hlavne u 2-oseho vagona nie je zaruka, ze prave ta odporova naprava bude mat kontakt. Tam by som osadzal obe napravy s odporom.
U 4-oseho by som osadil odporovou napravou bud jeden cely podozok, alebo v kazdom podvozku jednu.
Je otazka, do akej miery je shutovanie vyuzivane. Ak to mam mat zmysel, podla mna je dolezite hrat na spolahlivost a nie na efekt.
Hlavne na automatizovanim kolajisku sa moze prihodit to, co sa prihodilo aj na velkej zeleznici - strata shuntu - vlak zmizne z trate a nasledne sa usek uvolni.
V H0 je vyhoda, ze ten najmensi SMD odpor sa da na napravu prilepit. V TT a hlavne v N to uz tak jednoduche nie je. Tato metoda vsak prinasa 100% reprodukovatelne vysledky.
Jedna odporova naprava na vagon - moze stacit, ak sa furt cistia kolajnice
a sem-tam aj tie kolecka. Inak strata kontaktu nemusi byt prijemna zalezitost.
Hlavne u 2-oseho vagona nie je zaruka, ze prave ta odporova naprava bude mat kontakt. Tam by som osadzal obe napravy s odporom.
U 4-oseho by som osadil odporovou napravou bud jeden cely podozok, alebo v kazdom podvozku jednu.
Je otazka, do akej miery je shutovanie vyuzivane. Ak to mam mat zmysel, podla mna je dolezite hrat na spolahlivost a nie na efekt.
Hlavne na automatizovanim kolajisku sa moze prihodit to, co sa prihodilo aj na velkej zeleznici - strata shuntu - vlak zmizne z trate a nasledne sa usek uvolni.
V H0 je vyhoda, ze ten najmensi SMD odpor sa da na napravu prilepit. V TT a hlavne v N to uz tak jednoduche nie je. Tato metoda vsak prinasa 100% reprodukovatelne vysledky.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800469/
fuuu, sorry, za preklepy, pisane narychlo .... :-) Hlavne ten "podvosok" .... :-)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800450/
Ja som skusal a celkom sa mi osvedcilo riesenie, co pisal Cmelak - SMD odpor prilepit beznym sekundakom (na ten plastovy medzikus na jednom koiesku napravy). A na prepojenie potom pouzit nie odporovy lak, ale vodivu pastu (ktora sa pouziva na opravy plosnych spojov. Testovane na prudovych snimacoch p. Toufara + klasika S88 UHB a funguje ako ma ....
Pajkovanie by som rozhodne neodporucal - jednak je to prplacka a jednak riziko znicenia, poskodenia napravy je privysoke.
P.S. Ako psominal Ondro - v H0 sa daju kupit hotove napravy - ale ta cena stoji za to. Vybac tymi napravami vsetky vozne a mas za to dalsie kolajisko .... :-)
P.P.S. A inak - davam zatial len jednu napravu na dvojosy vozen, resp. len jednu napravu z podvoska na stvorosom .... zasa taku preciznost na modeli aby som to daval na uplne kazdu napravu clovek nepotrebuje.
P.P.P.S. Este plnujem vyskusat jednu moznost - a tou je otocenie naprav tak, ze jedna bude vodivo spojena s jednou kolajnicou, druha s druhou, medzi nimi zberny pliesok s odporom ... Vysledok by mal byt ten isty a netreba na napravy nic davat .... len to som este prakticky neskusal, je to len v plane .... Ale z principu by to fungovat malo ....
Pajkovanie by som rozhodne neodporucal - jednak je to prplacka a jednak riziko znicenia, poskodenia napravy je privysoke.
P.S. Ako psominal Ondro - v H0 sa daju kupit hotove napravy - ale ta cena stoji za to. Vybac tymi napravami vsetky vozne a mas za to dalsie kolajisko .... :-)
P.P.S. A inak - davam zatial len jednu napravu na dvojosy vozen, resp. len jednu napravu z podvoska na stvorosom .... zasa taku preciznost na modeli aby som to daval na uplne kazdu napravu clovek nepotrebuje.
P.P.P.S. Este plnujem vyskusat jednu moznost - a tou je otocenie naprav tak, ze jedna bude vodivo spojena s jednou kolajnicou, druha s druhou, medzi nimi zberny pliesok s odporom ... Vysledok by mal byt ten isty a netreba na napravy nic davat .... len to som este prakticky neskusal, je to len v plane .... Ale z principu by to fungovat malo ....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800449/
vladdo: SMD odpor opatrne prilepit a vodivym lakom vodivo spojit s kovovymi castami napravy. Pouzivam lak od Uhlenbrock.
Pozor, laky z GME a pod. obsahuju rozpustadla, ktore leptaju umele hmoty.
Odporucam vyskusat, ci lak nelepta izolacnu vlozku na naprave.
Patlat odporovy lak je "zabava". Exaktne vysledky som nikdy nedosiahol, takze to bolo patlanie do nemoty. Zaklad je lak dobre vysusit a potom merat, schnutim meni odpor a zhorenu napravu a poskodeny voz som tiez zazil.
V H0 sa daju kupit odporove napravy.
Kazdopadne "zarucene dobre", "jednoduche" a lacne riesenia byvaju cestou do pekiel. Radsej sa vydat cestou overenou, aj ked je drahsia, pracnejsia a nesnazit sa za kazdu cenu setrit haliere.
Najlepsie si to s niekym, kto v tom ma prax, vyskusat.
Pozor, laky z GME a pod. obsahuju rozpustadla, ktore leptaju umele hmoty.
Odporucam vyskusat, ci lak nelepta izolacnu vlozku na naprave.
Patlat odporovy lak je "zabava". Exaktne vysledky som nikdy nedosiahol, takze to bolo patlanie do nemoty. Zaklad je lak dobre vysusit a potom merat, schnutim meni odpor a zhorenu napravu a poskodeny voz som tiez zazil.
V H0 sa daju kupit odporove napravy.
Kazdopadne "zarucene dobre", "jednoduche" a lacne riesenia byvaju cestou do pekiel. Radsej sa vydat cestou overenou, aj ked je drahsia, pracnejsia a nesnazit sa za kazdu cenu setrit haliere.
Najlepsie si to s niekym, kto v tom ma prax, vyskusat.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800443/
SMD odpor lepit rychlolepidlom - a potom odporovym lakom urobit spojenia. Vzdy treba trochu rozmyslat kam lepit ten odpor a vyuzit kovove casti nápravy na elektricke spojenia ( podla typu náprav).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800432/
Cmelak:
skusal som spravit odporove napravy, s tym ze som letoval smd odpory. Letovanie nie je moc dobre, aj s kyselinou treba to poriadne prehriat aby chytilo.
Ty si spominal ze lepis ich odporovym lakom, drzi to dobre?
Ondro spominal ze nanasa len samotny lak, ze je to zabava, tam sa da odpor urcit hrubkou nateru laku?
skusal som spravit odporove napravy, s tym ze som letoval smd odpory. Letovanie nie je moc dobre, aj s kyselinou treba to poriadne prehriat aby chytilo.
Ty si spominal ze lepis ich odporovym lakom, drzi to dobre?
Ondro spominal ze nanasa len samotny lak, ze je to zabava, tam sa da odpor urcit hrubkou nateru laku?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/800419/
Tie motorceky su vsade velmi citlive na mechaniicke zatazenie a na cistotu. Staci mierny prach a je uz koniec.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/799698/
Este raz som to vsetko resetoval a po jednom zapajal niektore vyhybky sa prebrali ale 2 este vrcia a sem tam prehodia. Ja som mal to kolajisko 3 mesiace vo zvislej polohe ci sa to tam nejako zaseklo a teraz ked s tym robim sa tie vyhybky rozbiehaju ale nechapem to . Dokonca po jednej som poklepal a rozbehla sa ale na niektore to neplatilo. Ze by ta mechanika bola taka citliva?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/799686/
