ZSSK Cargo - Železničná spoločnost Cargo Slovakia, a.s.

Tento tyzden som videl tri maxi nakladne vlaky - 2 az 5 vagonov. Oplati sa to vobec vozit ?

Súkromníci však majú záujem o ucelené vlaky. Tie sú na prepravu najefektívnejšie. ved ani to si slávne Cargo nevedelo ustrážiť! Manažéri.... niekedy neplatí viac hláv viac rozumu, hlavne ked chce každý pre seba hrabať...a robotníci majú holú

aspoň sa majú na čo vyhovárať veľkí topmanažéri

Štátne Cargo nenachádza cestu z krízy
TREND
20.11.2008
Autor: Gabriel Beer

Slovenská železničná doprava vystrašene čaká, ako s ňou zatočí nástup recesie v Európe. Štátom kontrolovaná Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ŽS Cargo) s ďalším poklesom prepravných tokov v jej réžii musí počítať. Firma aj v minulom roku, keď priemysel rástol a optimizmus ekonómov sa zdal nevyčerpateľný, zaznamenala dvojpercentný úbytok prepráv. Aj napriek tomu, že železničné spoločnosti okolitých krajín zaznamenávali nárasty. Spoločnosť, ktorej výkony do značnej miery závisia aj od domáceho hutníckeho priemyslu, musí počítať s vplyvom krízy na tento sektor. Avizovaný útlm výroby v košickom U.S. Steele je len jedna z nepríjemných správ. V súčasnosti sa nik neodváži prognózovať, ako firma v roku 2009 skončí. Jej šéf Matej Augustín dokonca zakázal informovať verejnosť a na spoločnosť uvrhol informačné embargo. Tento krok sa snaží obhájiť tvrdením, že manažéri potrebujú čas na to, aby sa zorientovali v súčasnej ekonomickej situácii a pripravili sa na budúci rok. Optimisticky však na nedávnom stretnutí so zákazníkmi im navrhol rast cien dopravy o tri až päť percent. V závislosti od jednotlivých druhov prepráv. Táto jeho predstava o spolupráci zrejme u najväčších zákazníkov neveľmi pochodí. Práve najväčší zákazníci, slovenské a české huty, ktorí si z celkových ročných prepráv ŽS Cargo – vyše 49 miliónov ton tovaru – objednali prevoz 13,74 mil. ton železnej rudy a ďalšie milióny hotových výrobkov prepravia, avizujú útlm. Už tohtoročný november a december bude pri týchto pre železničiarov strategických prepravách z pohľadu plánov a ich reálneho naplnenia sklamaním. Manažéri štátnych železníc sa pri debatách o ich konkurencieschopnosti ku kamiónom neustále sťažujú na sesterské Železnice SR. Tie majú v správe infraštruktúru a za svoje služby si podľa rovnako štátnych železničných spoločností pýtajú rekordné poplatky. Dokonca najvyššie z okolitých štátov. A tak sa na slovenské koľaje dostanú iba tie prepravy, ktoré sa už trasovaním nijako nedokážu vyhnúť krajine. Napríklad tovar prechádzajúci maďarským územím, trebárs do poľských prístavov, prejde cez Slovensko najkratšou možnou traťou. Vstúpi v Rusovciach a vystúpi v Kútoch, aby rozhodujúcu časť severo-južnej trasy prešla vlaková súprava po konkurenčnom českom území. Dôvodom sú práve privysoké ceny za železničnú dopravu v porovnaní so susednou Českou republikou. Železničiari mohli ešte v období ekonomickej prosperity sledovať aj prepad prepráv dreva i stavebných materiálov. No treba dodať, že ŽS Cargo je odkázaná iba na niekoľko veľkých firiem. Okrem spomínaného košického U.S. Steelu, železiarenských hút na Morave, rafinérie Slovnaft či šalianskeho Dusla je to aj Matador alebo výrobca hliníka v Žiari nad Hronom. Do portfólia sa po novom dostali aj automobilky. No železničiari sami pripúšťajú, že to z pohľadu objemov nie sú dopravy, na ktorých sa dá priveľmi zarábať. Nelichotivý stav tunajšieho nákladného železničného dopravcu viedol vládu k tomu, že si začiatkom tohto roka dala predložiť materiál o vývoji v ŽS Cargo. Hlavným bodom bolo však iba akési posťažovanie sa na vysoký poplatok za dopravnú cestu, na Slovensku je to takmer deväť eur za jeden kilometer, ktorý na tunajšej sieti prejde vlak. V Česku a Rakúsku sa tento poplatok približuje k štyrom eurám. Aj preto by podľa predstáv manažérov ŽS Cargo v prípade zníženia poplatkov ŽSR aspoň na českú úroveň mohli náklady dopravcu klesnúť asi o miliardu korún. Tá prenesená do cien by mohla priniesť viac nákladu na koľaje. Ani po januárovom rokovaní vlády sa však neprijali žiadne konkrétne opatrenia na zmeny v železničnej doprave. Vláda aj manažéri tak ukázali iba bezradnosť nad fungovaním štátnej spoločnosti. Pritom iba v minulom roku ŽS Cargo vykázala stratu 252 milió­nov korún a tržby dosiahli za tri roky samostatnej existencie rekordne nízku úroveň. Iba 15,52 miliardy korún. Žiadny pozitívny obrat v ekonomických ukazovateľoch sa nedá oča

Ivan.ps nájdu sa, ja som končil február 2008 prečo ? Ale s Cargom som bol v triede.

Zdravím. Chcel by som sa spýtať, či sa tu nenachádzajú nejakí rušňovodiči ZSSK Cargo, ktorí v nedávnej minulosti absolvovali kurzy v Strečne???

zapojte sa do prieskumuplatov:http://www.naseplaty.sk

to zavádza prevádzkový disp. podľa potreby, z akýchkoľvek dôvodov. Ide o to, aby bolo v prípade potreby pripravená trasa. Hlavne vtedy, keď sú rôzne traťové a dopravné pomery iné ako na prav. trase.

rk_kn.:
cize vsetky oznacene ako kridlo su vedene podla potreby vlastne.teda raz za rok .V pripade vyluky idu inou trasou.Ale aj tak mi je podozrive ako by viedli vlaky napr. cez C. Skalu keby sa nieco stalo na 180 tke.

ono je to trochu zložitejšie

Cargo je a.s.. Vzťah k štátu je len taký, že štát je vlastníkom akcií. Peniaze na platy a investície musia pochádzať iba z výnosov podnikania Carga. Dotácie na činnosť ako napr. na osobnú dopravu vo verejnom záujme to nie sú. To by konkurencia (napr. LokoRail, BRKS, SŽDS) alebo aj regulačné úrady (PMÚ, Európsky komisia) dávno vyhlásili vojnový stav. To, ako manažment rozhadzuje peniaze je na ňom. Ale rozhadzujú firemné peniaze, ktoré si Cargo musí dáko zarobiť.

Iná situácia je pri osobnej doprave. Dostávajú zmluvný balík peňazí na zabezpečenie činnosti vo verejnom záujme...

Akcionár zodpovedá za záväzky firmy iba do výšky základného imania, teda ak by Cargo skrachovalo, štátu by z akcií ostali iba bezcenné papiere. Aké základné imanie má Cargo neviem, ale je to ďaleko menej ako hodnota jeho majetku...

mám taký dojem, že to sú trasy pre alternatívne Pn vl odklonom, a okrem toho pre rozdelovanie a spájanie ťažkých v lakov, napr. 2 200t zvyknú brať elektriky na rovine , ale do vrcholových staníc horských tratí ako je Čremošné a Krem. Bane to môžu odviesť súčasné dízle len trijmo, prípadne štvormo. A potom v Diviakoch spájať, prípadne rozdeľovať. Krídlo znamená alternatívnu trasu pre Pn vlak po inej trati ako je pôvodná priama trasa.

splinterx Dakujem za podporu... Ono aj tie spolocnosti a.s. su nie prave akciovky... lebo majoritnym akcionarom je ministerstvo dopravy. Tak nemoze sa povedat,ze TOP MANAGMENT je plateny z firmy...ale od statu??? Ale ja im nezavidim,nech maju korunky,ale nech daju aj ludom zarobit... a nie len povinnosti prihadzovat- odburavaju tzv.poplatky za sluzby,ktore si spolocnosti uctuju medzi sebou a to je ich produkt cinnosti ako si naplnit vrecka. Keby boli MANAGERI plateni podla toho kolko zabezpecia prepravy,tak by sa aj snazili. Ale kedze maju fixne platy,tak naco by sa namahali...radsaj prihodi kseft niekomu s kamionom a s toho mu este kvapne nieco do vrecka... Bohuzial my to tu nevyriesime nepohneme s tym. V auguste citas doslova o hospodarskom zazraku spolocnosti, no a v oktobri je uz krizovy stav... no co len za tym asi tak moze byt ?

anakonda, poopravím Ťa, cargo nie je štátna príspevková organizácia, teda nedostáva dotácie, teda topmanažment dostáva platy z peňazí firmy, to, že tam manažujú asi len opadávanie farby z rušňov je iná vec...

ale inak s Tebou súhlasím

Vazeni kolegovia, jedine odstranenie tzv. TOP MANAGMENTU pomoze. Vsak je nenormalne,aby sa bez chrbtovej kosti dokazali s pohrdanim na nas pozerat ! Co si to vlastne dovolujeme k nim...?! Vsak oni chudaci musia tvrdo driet za tych zhruba 50000 a viac mesacne... Clenovia predstavenstiev ZSSK ZSR a CARGO beru svoje tazko zarobene peniazky od statu a popri tom si z pozicii TOP MANAGERA skromne pomaha svojej firmicke... Tunel ako svet, bohuzial neda sa dokazat,ked firmicka funguje na ine meno.Vsak sa nic nedeje,vsetko je v ramci zakona a legislativy,ktoru si predtym v parlamente osuhlasili... Rozbit taky kolos podnik ako bolo CSD,to je priam na Nobelovu cenu... pripravili si poriadne. Ked si odkrojite z velkeho kusu,tak to zbadat. Ale ked si potroske z mensich kuskov kazdy uchmatne,tak to si nikto nevsimne a neda sa priamo urcit,ci ten alebo ten to uchmatol...

preco su tieto nasledovne vlaky vedene do Diviakov,co je tam?Zeby tam stali nakladiaky z Horehronia na Prievidzu,napr.ten z Kostolian do Diviakov.?A posledny do Cremosneho- stoji tam koli postrku?Od tohto nie je ani vedeny spatny vlak .

Pn 53010 pp ziar nad Hronom (14:40) - Kremnica - (20:23) Diviaky
VT, krídlo k 53030 T 1550 ton, 400 m, 60%, r=5%, 2 postrky
Pn 53011 pp Diviaky (13:35) - Kremnica - (17:38) ziar nad Hronom
Pn 53020 pp Diviaky (14:38) - (18:53) Zemianske Kostožany
Pn 50761 pp Diviaky (03:51) - (04:42) Kremnické Bane
Pn 50763 pp Diviaky (05:58) - Kremnické Bane - (08:54) Zvolen n.st.
zátaz od 45767 z Kremnických Baní 2200 ton
Pn 50767 pp Diviaky (04:07) - (04:39) Čremosné

festo, vďaka

momentálne som v poslednom ročníku, o rok už asi budem v práci

Ten rating by bol veľmi zaujímavý...Prajem Ti veľa úspechov.......

A klebety: tie sú všade, mám to odskúšané

súhlasím, že treba mať pracovné návyky, ale o to sa musí čiastočne postarať aj zamestnávateľ vhodným systémom odmeňovania a atmosféry v kolektíve. Keď sa o mne v robote nebudú šíriť klebety a budem zarábať napr. 20000Sk, tak budem chodiť do roboty inak naladený ako keď budem ohováraný a plat 10000Sk...vtedy sa o nadšení veľmi nedá hovoriť

čo sa týka vysokých škôl, u nás akútne chýba nejaké hodnotenie kvality vzdelania, vybavenia a uplatnenia absolventov...absolventi školy s vyšším ratingom by potom boli cennejší než absolventi školy s nižším ratingom...

prepáč, ak si tým myslel mňa, dojem si urob aký chceš, ja som študent FEI STU odbor mikroelektronika a tá hádam patrí k tomu lepšiemu, čo je u nás, narozdiel od napr. súkromných škôl, ktoré si držia študentov, ktorí nemusia vedieť ani narátať do 10, ale kým platia tisícky mesačne...

súhlasím, že treba rozoznávať Ing. od Ing., ale štúdium vš rozhodne nie je ľahké (aspoň tu u nás) a dve tretiny prvákov ho nedokončia...nemôžeš porovnávať technickú a právnickú školu

nevravím, že chcem hneď zarábať 40 000Sk v hrubom, ale keď by som mal zarábať s mojím vzdelaním 10 000 v hrubom, tak som zbytočne si ničil nervy 5 rokov škole, keď som mohol medzitým zarábať...

Ako som písal, bolo to pred niekoľkými rokmi. I keď aj dnes v bankovom sektore o ktorom si všetci stále myslia, že sú tam najväčšie platy robia vysokoškoláci za 15000 - 16000 v hrubom. Ale niekde začať treba aj za menej. A hlavne u mladých je potreba aj získať ,, pracovný návyk´´. čo sa javí ako veľký problém - hold lenivosť moja neopúšťaj ma ......na škole je všetko super spím si do koľkej chcem, potom je to horšie a ako som písal reálny život je o inom....

PS: A ak si vysokoškolák a myslíš, že keď vyštuduješ, budeš zarábať viac a budeš niečo viac, aby si nebol v budúcnosti sklamaný, dnes má VŠ hocikto, najmä, keď sa titul dá ľahko kúpiť a ako padla úroveň VŠ školstva za posledných 5 rokov - nekomentujem.....Dnes sa pozerá na tvoje schopnosti, prácu a čo dokážeš urobiť a až potom či si Ing. a podľa toho Ťa aj ohodnotím. Teda samozrejme ako kde. Iné je to v súkromnom sektore a iné v prehnitých štátnych podnikoch . Môžeš si slobodne vybrať kde chceš skončiť...