ZSSK Cargo - Železničná spoločnost Cargo Slovakia, a.s.

ad demo štátny železničný podnik na Slovensku a štátny železničný podnik v Rakúsku nie je to isté. ÖBB patria v nákladnej doprave medzi európsku špičku.

Je absolútne jedno kto tento "bordel"kúpi,akurát je smutné to,že dennodene miznú HDV,stráca sa resp.znehodnocujesa majetok,s tým že možno "MY"ostane nejaké miestečko v kancelárii ,bolo by načase aby s takýmitmo už urobil niekto konečne poriadok od 1990,nedokázali nič len kradnúť!POZOR nehádžem všetkých do jedného vreca,ale viem o prípadoch skvelých a vzdelaných ľudí,ktorý museli odísť DOBROVOLNE-NASILU,len kvôli tomu že mali o niečo záujem ,akosi sa rýchlo znehonocuje majetok tejto spoločnosti a poniektorý si myslia,ja nič ja muzikant prašule sa sypú-POHODA ešte aby celému managmentu CARGA nebolo viac ako horúco. Už len konzorcium ktoré má zaujem o kúpu by malo mať záujem o to či vôbec v tej firme to čo má byť po finančnej a materiálnej stránke je OK

OeBB Cargo kupi slovenske Cargo a potom si ulohy vymenia...ale aj tak to je naozaj zaujimave, ked jeden statny podnik kupi iny statny podnik

nick: RCA konkretne zadlzena nie je ;) tej sa dari nadmieru dobre. pravidelne zvysuje podiel na doprave. v rakusku ma cargo na zeleznici podiel asi 35%, co je jedna z najvyssich hodnot pomedzi starou EU 15.

minuly rok v ramci strednej europy vsetky carga zaznamenali pokles 1-5% na vykonoch, len RCA isli o 5%.

miliardove dlhy (v euro) ma OeBB oenv infrastrukturbau, betrieb a brenner gmbh ;)

a oebb cargo sa tiez planuje privatizovat, ale nie teraz, kedze v reichu su volby ;)

tak vyzera to, ze cargo sa uz ozaj nepreda...

Nejsilnější slovenská opoziční strana, Směr-sociální demokracie, nehodlá s premiérem Mikulášem Dzurindou jednat o případném dokončení privatizace státních podílů v některých podnicích. Novinářům to dnes řekl předseda strany Robert Fico. Právě na schůzce s opozicí se mělo definitivně rozhodnout například o ukončení rozběhnutého tendru na prodej železničního dopravce ZSSK Cargo. V případě pokračování privatizace chce Směr podat návrh na odvolání menšinové vlády.

(Aktuálně.cz)

Rubrika: Správy SITA
Konzorcium s Pentou je ochotné zvýšiť cenu za ZSSK Cargo
Podľa hovorcu ministra dopravy Tomáša Šarlušku je divný a neštandardný postup, ak chce konzorcium CCE meniť ponuku vzápätí po jej podaní
[10.2.2006 18:37]


BRATISLAVA 10. februára (SITA) - Konzorcium Cargo Central Europe (CCE), ktorého členom je aj Penta Investments Limited, je nespokojné s procesom výberového konania a hodnotením ponúk pri predaji Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo). "Konzorcium vyjadruje silný nesúhlas s procesom hodnotenia, v ktorom sa u konzorcia CCE nebrala do úvahy vyššia z dvoch ponúknutých cien, teda cena s podmienkami," uviedla hovorkyňa Penta Andrea Straková s tým, že list s vyjadrením svojho nesúhlasu zaslalo konzorcium v piatok členom vlády. Konzorcium v danom liste prezentuje ochotu zvýšiť kúpnu cenu. "Konzorcium CCE je ochotné výrazne zvýšiť kúpnu cenu ponúknutú dňa 31. januára 2006 v privatizácii na sumu, ktorá bude rozhodne vyššia ako medializovaná ponuka konzorcia zloženého zo spoločností Rail Cargo Austria a J&T," uvádza sa v liste adresovanom premiérovi Mikulášovi Dzurindovi.

Konzorcium poslalo poradcovi list s avízom o ochote zvýšiť ponúkanú cenu 6. februára, ešte pred vyhodnotením ponúk. Konzorcium v ňom vyjadrilo podľa Strakovej ochotu zvýšiť svoju ponuku oproti kúpnej zmluve bez zmien, a to buď priamo alebo v prípadnom druhom kole tendra, za predpokladu, že hodnotená bude nižšia z dvoch ponúk konzorcia. "Sme sklamaní z neférového postupu vyhodnocovania ponúk a žiadame zverejnenie necenových kritérií, pri ktorých sa pravdepodobne znevýhodnilo konzorcium CCE oproti konzorciu Rail Cargo Austria a J&T," uviedol zástupca konzorcia CCE Marek Ondrejka. Konzorcium totiž očakávalo "živé" rokovania, ktorých výsledkom by bola vzájomná dohoda o finálnom znení zmluvy a tomu prislúchajúca úprava ceny. "Bol normálne vyhlásený tender a záujemcovia podali záväzné ponuky. Je to divný a neštandardný postup, chcieť meniť ponuku vzápätí po jej podaní," skonštatoval pre agentúru SITA hovorca a poradca ministra dopravy Tomáš Šarluška.

Pri hodnotení ponúk výberovou komisiou sa brala u konzorcia CCE nepodmienená cena, pretože podmienky konzorcia boli podľa komisie pre štát nesplniteľné. Toto tvrdenie však konzorcium odmieta a tvrdí, že v liste z 2. februára 2006 vyjadrilo ochotu o nich rokovať, dokonca niektoré aj vypustiť. "Ochota kompetentných rokovať o týchto podmienkach by určite viedla k vyššiemu príjmu z privatizácie pre štátny rozpočet," uviedla Straková. List sa však nestretol podľa nej so žiadnou reakciou zo strany poradcu, ani výberovej komisie. Rozhodovanie výberovej komisie podľa rôznych typov cien predstavuje podľa Šarlušku štandardný postup. "Niektoré podmienky konzorcia CCE totiž predstavovali problém, preto sa brala do úvah nepodmienená cena," zdôraznil Šarluška.

Konzorcium zároveň žiada zverejniť hodnotenie necenových kritérií. "Konzorcium je presvedčené, že má ako jediné z uchádzačov predpoklady na to, aby dosiahlo maximálny možný počet. CCE je zložené zo 100-percentných súkromných spoločností s preukázanými reštrukturalizačnými skúsenosťami," uvádza konzorcium v liste premiérovi.

Konzorcium CCE ponúklo nepodmienenú cenu vo výške 12,4 mld. Sk a nepodmienenú cenu 16,7 mld. Sk. Konkurenčné konzorcium s rakúskym Rail Cargo Austria, ktoré zároveň výberová komisia odporučila ministrovi dopravy dať vláde schváliť ako preferovaného investora, ponúklo nepodmienenú cenu 13,1 mld. Sk a podmienenú 13,8 mld. Sk. Tretí konzorcium, spájajúce maďarské železnice MÁV a skupinu Slavia Capital, podalo len nepodmienenú cenu na úrovni 7,6 mld. Sk.

Napriek úniku informácií bude tender pokračovať. Najbližšie k víťazstvu v súťaži o lukratívny majetok majú konzorciá, kde sú skupiny Penta a J&TBRATISLAVA - Rovnako ako pri privatizácii letísk sú po úniku informácií z výberovej komisie známe aj cenové ponuky záujemcov o kúpu Železničnej spoločnosti Cargo. Podľa internetovej stránky týždenníka Trend sú ponuky rozdelené na nepodmienenú cenu bez úprav a cenu navrhnutú s úpravami. Pohybujú sa od 7,6 do 16,7 miliardy korún.

Ministerstvo dopravy chcelo pôvodne za 100 percent akcií nákladného železničného prepravcu získať 15 až 20 miliárd korún. V tomto intervale je len jediná ponuka konzorcia Cargo Central Europe, ale aj tá je viazaná na dodatočné podmienky.

Z reakcií oslovených členov privatizačnej komisie sa dá usúdiť, že zverejnené informácie o výške cenových ponúk zodpovedajú skutočnosti.

Člen výberovej komisie a štátny tajomník ministerstva dopravy Ján Kotuľa hovorí, že únik informácií včera na zasadnutí komisie kritizoval. Pripustil, že k nemu mohlo dôjsť preto, lebo niektorý z uchádzačov chce zabrániť tomu, aby sa s číslami dodatočne manipulovalo.

Ďalší člen komisie, poslanec Smeru Ľubomír Vážny, hovorí, že únik je "vysoko nekorektný", ale nie je dôvodom na zrušenie tendra. "O to väčší dôraz treba klásť na výber členov komisie," povedal. Z komisie Vážny nezamýšľa odísť ako jeho stranícky kolega Maroš Kondrót, ktorý pred časom na protest opustil výberovú komisiu na kupca letísk. "Preto som tam išiel, aby som tam zostal," povedal Vážny.

Výberovým kritériom s najvyššou "váhou" (85 percent) je ponúknutá cena. Zvyšných 15 percent zavážia odbornosť a skúsenosti uchádzačov.

Cena navrhnutá s úpravami je podľa Trendu viazaná na splnenie niektorých podmienok. Napríklad na zníženie poplatku štátnej spoločnosti za použitie železničnej cesty, ktorý u nás patrí k najvyšším v Európe. Vtedy by boli záujemcovia ochotní ponúknuť za Cargo viac, lebo by sa zvýšila výnosnosť firmy.

(http://ekonomika.sme.sk/c/2576126/Z-komisie-opat-unikli-ponuky-tentoraz-za-Cargo.html )

Tesný rozdiel v ponukách na Cargo
Scenár s dodatočnými ponukami sa môže zopakovať


[3.2.2006, eTrend/Gabriel Beer]



Ponuky, ktoré si výberová komisia našla v obálkach troch záujemcov o sto percent Železničnej spoločnosti (ŽS) Cargo, a.s., Bratislava, museli byť pre ňu sklamaním.

Podľa neoficiálnych informácií ani jeden uchádzač nedal nepodmienečnú ponuku vo výške, ktorá by bola v ministerstvom očakávanom rozpätí pätnásť až dvadsať miliárd korún.

Sklamaním bol už nízky konečný počet uchádzačov o slovenského železničného dopravcu. Ponuky dali iba traja z ôsmich, ktorí postúpili do užšieho výberu a preštudovali si ekonomiku nákladných železníc v dataroomoch.

Rovnako ako pri letiskách, vložili do obálok najvyšší prísľub dve zoskupenia, ktorých členmi sú domáce investičné skupiny J&T a Penta. Maďarské železnice so Sláviou Capital zaostali ďaleko v úzadí.

V železničnom tendri mali uchádzači možnosť dať dve ponuky. Nielen takzvanú nepodmienečnú, ale aj takú, ktorá by vyjadrovala cenu v prípade navrhovaných úprav privatizačných podmienok.

Ide najmä o varianty, ktoré sa vzťahujú na situáciu pri zníženej taxe za používanie železničnej dopravnej cesty. Poplatky, ktoré z nej inkasujú štátne Železnice SR, patria k najvyšším v krajinách nielen strednej Európy, ale aj v porovnaní so západoeurópskymi krajinami.

Dôvod, pre ktorý sa pod rôznymi zámienkami niekoľkokrát odkladala uzávierka tendra, bolo pritom očakávanie, že Úrad pre reguláciu železničnej dopravy predstaví nový vzorec na výpočet ceny za dopravnú cestu. To sa však dosiaľ nepodarilo, a tak ceny záujemcov sú patrične nižšie, respektíve podmienené.

Pri hodnotení privatizácie komisiou bude mať až 85-percentnú váhu priama platba za akcie ŽS Cargo. Ponuky dvoch uchádzačov, ktoré bude mať pri rozhodovaní k dispozícii výberová komisia, sú však extrémne blízke.

Je preto vysoko pravdepodobné, že komisia, respektíve vláda siahne po metóde, ktorá sa osvedčila pri boji o dve najväčšie slovenské letiská. Po novom kole s dodatočnou cenou v zalepených obálkach, ktoré vygenerovalo neočakávane vysokú cenu za letiská.

Výberová komisia zasadne v piatok. Hovorca ministerstva dopravy zatiaľ očakávané ceny pri predaji Carga komentovať nechcel.

Ponuky na kúpu akcií ŽS Cargo
(mld. Sk)
Nepodmienečná cena bez úprav Navrhnutá cena s úpravami
Rail Cargo Austria AG, J&T Finance Group, a.s. Rail Cargo Austria AG, J&T Finance Group, a.s. 13,1 13,8
Cargo Central Europe Rail World Holding LLC, Penta Investment Limited, MID Europa Partners LLP 12,4 16,7
Carpatian Cargo MÁV ZRt., Slávia Capital Group, a.s. 7,6 n
PRAMEŇ: Informácia TRENDU

http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=62501

Hoci sa ministerstvá dopravy a financií dohodli, že peniaze z predaja nákladnej železničnej dopravy použijú na oddlženie ostatných železničných firiem, tieto peniaze na celé oddlženie nepostačia.

Ako Železniciam SR (ŽSR), tak Železničnej spoločnosti Slovensko zodpovednej za osobnú dopravu nejaké dlhy zostanú. Celkový súčet dlhov ŽSR a Železničnej spoločnosti Slovensko sa totiž blíži 40 miliardám korún, zatiaľ čo z predaja nákladného Carga štát očakáva 15 až 20 miliárd, teda prinajlepšom polovicu.
"S úplným oddlžením nepočítame. Skôr je prioritnejšie vyškrtanie úverov stratovej osobnej dopravy," hovorí štátny tajomník ministerstva dopravy Ján Kotuľa. Osobná doprava, Železničná spoločnosť Slovensko má dnes dlhy za viac ako 4,5 miliardy korún.

Ak by štát získal celých 20 miliárd, na oddlženie ŽSR by tak zostalo ešte 15,5 miliardy. Táto firma, ktorá bola v minulosti zaťažená netransparentným hospodárením a peniaze jej dlhoval aj samotný štát, dnes ešte eviduje celkovú "sekeru" 34,1 miliardy korún.

Hovorkyňa spoločnosti Nela Blašková predpokladá, že sa oddlžovanie dotkne predovšetkým pôžičiek, za ktoré sa v minulosti zaručil štát. Predtým, ako minister financií Ivan Mikloš poskytovanie takýchto štátnych záruk zrušil, veľká časť garantovaných dlhov ŽSR prešla do štátneho dlhu. V pôžičkách železníc však stále zostali takéto úvery za takmer 21,7 miliardy.

Hoci Železničná spoločnosť Slovensko po predaji Carga počíta s úplným vyškrtaním svojho 4,5-miliardového dlhu, zadlžovať sa neprestáva. Štátny tajomník Ján Kotuľa však hovorí: firma sa ani zďaleka nezadlžuje tak divoko ako v minulosti.

Hovorca spoločnosti Miloš Čikovský pripustil, že firma vlani čerpala pôžičky za 690 miliónov korún. "Veľká časť úverov ide na prevádzku osobnej dopravy, ale investovali sme aj do Tatranských elektrických železníc," dodal.

V rezorte dopravy dnes nie je nikto, kto by hodnotil, či si pôžičky berú oprávnene. O menších úveroch podľa hovorcu ministerstva dopravy Tomáša Šarlušku rozhodujú manažéri železničných firiem, väčšie musí ako akcionár schváliť minister dopravy.

Znamená to, že Železničná spoločnosť Slovensko sa zrejme bude zadlžovať aj potom, ako ju štát zbaví dlhov. "Osobná doprava nie je bez dlhov nikde vo svete," uzatvára Čikovský. Bez záväzkov nie sú ani železnice v bohatých krajinách, ako je Izrael či Kuvajt, kde je železničná sieť veľmi riedka.

(http://ekonomika.sme.sk/c/2574638/Predaj-Carga-zeleznice-uplne-neoddlzi.html )

ad rk_kn

pocas monarchie nebola ziadna chyba, ved kto by staval vychodno-zapadnu magistralu v tazsich podmienkach, ked cca 50-80 km juznejsie nie je ziadny kopec ani ina prekazka. Vtedy centrum bolo Budapest a ak sa pozries na mapu odtial viedli takmer lucovito trate na kazdy smer. Ani obyvatelstvo ani priemysel nevyzadovali extra radialne spojenia. KBD urobila to nutne spojenie co tato oblast vobec vyzadovala.
Po rozpade monarchie sa vsetko zmenilo, a vtedy sa mala zacat vystavba pre Slovensko takej dolezitej magistrály.
Dnes je uz to opat neaktualna, ved hranice uz takmer nie su (a za chvilocku uz vobec nebudu) a sukromnemu dopravcovi bude ta trasa vyhodnejsia, ktora je spolahlivejsia a lacnejsia. Este chvilu bude rozna statna byrokracia stazovat dopravu, ale po prechodnom case aj oni na to pridu, ze nemozu uspiet a zdrazia a znemoznuju rozvoj - potom pekne po tichu prestanu existovat......

rk_kn, k histórii južného ťahu:

Ešte pri vzniku ČSR pri vyjadnávaní nových hraníc s Maďarskom ČSR požadovala trať Šahy - B.Ďarmoty - Lučenec, nakoniec je dostalo Maďarsko a ČSR mali právo na peážnu dopravu. Nakoniec bola trať prerušená. V sedemdesiatych rokoch boli úvahy o výstavbe južného ťahu po trase Mužla - Kamenín - Šahy - Lučenec -... Samozrejme, že nič sa nerealizovalo. A keď už robiť nejaký nový južný ťah (aj keď v súčasnosti je to sci-fi), tak určite novostavba minimálne Lučenec - R.Sobota - Tornaľa....

A problém tranzitu cez Slovensko by som nehľadal v dopravcovi, ale v neúmerne vysokom poplatkom za dopravnú cestu. A po privatizácii sa obávam, že sa nevyrieši nič, len sa bude šetriť.

Kolega Garin to správne vystihol, najmä v poslednom odstavci predošlého príspevku. Myslím, že bolo veľkou chybou, ešte počas monarchie. keď sa tvorili základy žel. siete na našom území, že po vybudovaní K-B dráhy sa nepokračovalo aj južným smerom, a hlavne, že sa nespojili priamejšou traťou Levice - Lučenec. Keď si pozriete mapu MÁV, tak č. 1 je trať z Wiedne do Budapešti, a ďalej na východ do Záhoňu. Bolo veľkou chybou, že ani počas éry ČSD sa nevenovala náležitá pozornosť južnému ťahu , a nevybudovala sa kvalitnejšia a elektrifikovaná trať, podobne ako je trať 180 a 190.
A mohli by sme sa , najmä v nákl. doprave vyhnúť náročným trať. pomerom najmä pod Tatrami a okolo Strečna a Žiliny. Okrem toho, skrátila by sa vzdialenosť medzi Košicami, Haniskou a Čiernou do dunajských prístavov Bratislava, Komárno, Štúrovo. To nám teraz robí veľkú nevýhodu v porovnaní s MÁV!

Primárnou témou privatizácie ŽSCS je zabezpečenie rastu nákladnej dopravy, najmä tranzitnej, v smere Východ - Západ - Východ. Slovensku hrozí, že väčšina tranzitu pôjde severnou trasou cez Poľsko, res. južnou, cez Maďarsko (čo sa už z veľkej časti deje).

Kľúčovú rolu zohráva v stredoeurópskej zóne Rakúsko a Maďarsko. Prípadná privatizácia iným, ako rakúskym alebo maďarským záujemcom posilní južnú vetvu tranzitnej línie, ktorá, míňa Slovensko prakticky len pár kilometrov od jeho južných hraníc (Záhony, Komárom, Hegyeshalom).

Prípadná privatizácia rakúskym záujemcom môže vytvoriť vhodné podmienky aj na prísum financií z európskych fondov na modernizáciu infraštruktúry ŽSR (sčasti aj kvôli prechodnosti moderných HDV na naše koľaje).

ad vladdo: Od privatizace se nákladní drážní doprava v GB zvýšila (asi jako v jedné z mála zemí v Evropě).

Jinak potenciál nákladní dopravy se odvíjí od existence průmyslových podniků a nikoliv od velikosti měst.

Porovnávať Slovensko a Anglicko je čudné a ešte čudnejšie je porovnávať nákladné vlaky s počtom obyvateľov. To pasuje na osobné vlaky pri nákladných je vhodnejšie porovnávať priemysel a funkčné podniky.

jeden priklad privatizacie GB:Hlavna trat bristol(400 000 obyvatelov,pri mori)-londyn 4 !!!!! nakladne vlaky za den,na hlavnej trati,depo pre nakladne lokomotivy-asi 5 !!!!!! lokomotiv.Pritom je to mesto ako BA,londyn ako 20 krat BA.Zeleznice tam privatizovali davnejsie,ale aj tak 4 vlaky za den.Cize doprava v tej casti 0 bodov

tak snad to dostanu rakusaci, lebo s MAV ani tymi amikmi by to dobre nedopadlo.

Tri záväzné ponuky na Cargo Slovakia


[31.1.2006, eTREND]



V utorok 31. januára 2006 do 12.00 h boli odovzdané do podateľne Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR štyri obálky. Tri z nich obsahovali konečné záväzné ponuky na kúpu 100 percent akcií Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Ponuku predložili konzorciá:
Cargo Central Europe- (Rail World Holding LLC, Penta Investments Limited, MID Europa Parters LLP)


Carpatian Cargo, s.r.o.- (MÁV ZRt., Slávia Capital Group, a.s.)


Rail Cargo Austria AG a J&T Finance Group, a.s.

Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Pokopovič vymenoval výberovú komisiu pre výber preferovaného investora na prevod 100% majektovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. v zložení:
Mikuláš Kačaljak, zástupca MDPT SR - predseda komisie
Ján Kotuľa, zástupca MDPT SR
Pavol Kužma, zástupca MDPT SR
Zuzana Kokavcová, zástupkyňa MDPT SR
Anna Bubeníková, FNM SR
Jakub Wiedermann, MH SR
Vladimír Podstránsky, MF SR
Stanislav Janiš, poslanec NR SR
Ľubomír Vážny, poslanec NR SR

(Podľa tlačovej správy MDPT SR)

Rubrika: Správy SITA
Ak štát nepredá ZSSK Cargo, firma stratí na hodnote
Umelé naťahovanie privatizačného procesu by podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľ. Palčáka firme neprospelo a mal by sa preto dokončiť čo najskôr
[20.1.2006 16:42]


BRATISLAVA 20. januára (SITA) - Ak by vláda SR nestihla vybrať nového majiteľa 100-percentého balíka akcií Železničnej spoločnosti ZSSK Cargo, a.s. (ZSSK Cargo) do koalíciou odporúčaného termínu 31. marca 2006, štát by mohol prísť o časť z predpokladaných privatizačných príjmov.

Tie minister dopravy Pavol Prokopovič očakáva na úrovni 15 mld. Sk až 20 mld. Sk. Firma totiž podľa oslovených odborníkov stráca trhové podiely a už v budúcom roku jej budú konkurovať na základe voľného vstupu na trh aj dopravcovia z okolitých krajín.

“Každým týždňom ZSSK Cargo stráca objem prepravy, a tým pádom aj na hodnote," tvrdí predseda predstavenstva Bratislavskej regionálnej koľajovej spoločnosti, a.s. (BRKS) Roman Filistein, ktorá je najväčším alternatívnym dopravcom na Slovensku.

Ešte pred privatizáciou ZSSK Cargo je však potrebné zabezpečiť vzťah firmy s osobným dopravcom Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s., keďže potom už pôjde o vzťah súkromného a štátneho subjektu, myslí si generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD) Ľubomír Palčák. Termín privatizácie stanovený na volebný rok nie je podľa neho úplne na mieste.
"Ak sa už však proces začal, umelé naťahovanie by mu neprospelo a mal by sa dokončiť čo najskôr," dodal Palčák. Podľa Vladimíra Goceliaka zo Slovenskej železničnej dopravnej spoločnosti, a.s., ďalšieho alternatívneho dopravcu, záleží aj na tom, ako bude postavená privatizačná zmluva.
"Napríklad do akej miery bude privatizér zaviazaný pokryť dopravnú obslužnosť územia na menej využitých tratiach, či bude ochotný spolupracovať s alternatívnymi dopravcami, čo terajšie ZSSK Cargo odmieta, či sa bude meniť cenový výmer za využívanie dopravnej cesty a podobne," argumentuje Goceliak.
"Predaj ZSSK Cargo nezmení v strednodobom výhľade nič na tom, že počas liberalizácie začnú na trhu železničnej dopravy pôsobiť a získavať trhové podiely ďalší dopravcovia.

Predpokladám, že v priebehu ďalších 5 až 10 rokov môžu až 30 % trhu získať nové železničné spoločnosti," povedal pre agentúru SITA Gerhard Eibinger z rakúskej LTE Logistik- und Transport-GmbH, ktorá na Slovensku pôsobí prostredníctvom firmy LTE Logistik a Transport Slovakia, s.r.o.

Len v samotnom roku 2006 sa môže podľa Romana Filisteina z BRKS zvýšiť podiel alternatívnych dopravcov na slovenskom trhu železničnej prepravy z približne 1,5 % až na 10 %. "Dobre pripravená privatizácia ale môže výrazne zvrátiť negatívne hospodárske výsledky ZSSK Cargo, najmä ak sa pre ňu stane rozhodujúcim ukazovateľom zisk a nie udržiavanie trhového podielu za každú cenu," povedal Filistein.

Aj keď má ZSSK Cargo spracovaný aj strategický plán na obdobie rokov 2005 až 2007 s výhľadom do roku 2010, veľmi dôležitá však bude podľa hovorcu firmy Miloša Čikovského predstava nového akcionára. V súčasnosti uplatňuje spoločnosť tzv. udržiavací variant, ktorý sa zakladá na tvorbe vlastných investičných zdrojov len prostredníctvom odpisov a získavaní cudzích zdrojov cez úvery.
"Prínos nového akcionára by sa mal prejaviť predovšetkým v získaní a využití nových prepravných príležitostí a následne aj vo zvýšenej tvorbe hospodárskeho zisku, ktorého časť by mohla smerovať na technicko-technologický rozvoj firmy," vysvetlil Čikovský.

Výber investora, ktorý získa 100-percentný balík akcií ZSSK Cargo sa podľa ministra dopravy Pavla Prokopoviča ukončí do konca marca 2006. "Záujemcovia môžu podávať svoje ponuky do 31. januára, takže nám zostávajú ešte dva mesiace na to, aby bol proces vyhodnotený a návrh predložený na rokovanie vlády,“ reagoval Prokopovič vo štvrtok na odporúčanie koaličnej rady, podľa ktorého vláda a Fond národného majetku SR môžu prijímať priva