Ukrajina a Moldavsko

Vlak 601/602 Solotvino - Lvov je "passazirksij". Prosim vas, ak ste nim niekto cestovali, daju sa na to kupit miestenky? Tymto (nie moc rozsirenym) druhom vlaku som este nesiel a neviem, ci su tam vozne plackartnyj alebo len obscij. Ked som ten vlak videl, tak mal radene plackartne vozne, ale ci sa predavaju aj miestenky, to neviem...
Vdaka!

Ak si chcete pozrieť zaujímavú fotoreportáž zo železníc Zakarpatska, kliknite na fotostránku nášho maďarského priateľa Endre Bártu. Popisky sú v anglickom a maďarskom jazyku.

http://www.freeweb.hu/loconet/trips/58-ua2/index.html

http://www.freeweb.hu/loconet/trips/58-ua1/index.html

Na stránke je aj veľa záberov zo ŽSR a SŽDC.

Novy tip na vylet - novy hranicny prechod, akurat blbo dostupny (a cisto vlakom vobec).

Najprv info z bratislavskeho Vecernika (http://www.vecernikba.sk/1004a12e.php):
"Viac ako dvetisíc ľudí prešlo novým hraničným priechodom s Ukrajinou vo Veľkých Slemenciach, ktorý otvorili tento rok 23. decembra. Najčastejšie ním zatiaľ prechádzajú Slováci, nasledujú občania Maďarska a Ukrajiny. Možnosť prekročiť štátnu hranicu týmto priechodom však využilo i niekoľko občanov Českej republiky. Pokus o pašovanie tovaru cez tento hraničný priechod polícia zatiaľ nezaznamenala. Hraničný priechod Veľké Slemence-Mali Slemenci je určený pre peších a cyklistov, otvorený je denne od 8. do 20. h."

A clanocek z kosickeho Korzara na dokreslenie miestnych realii (http://www.cassovia.sk/korzar/clanok.php3?sub=29.12.2005/2335Z):
"Veľké Slemence - Obyvatelia obce Veľké Slemence, ktorú pred 60 rokmi rozdelila štátna hranica na dve časti, môžu po desiatkach rokoch odlúčenia opäť navštíviť svojich príbuzných na ukrajinskej strane. Priamo v obci koncom minulého týždňa slávnostne otvorili nový hraničný priechod pre peších turistov a cyklistov, ktorí budú využívať najmä miestni obyvatelia. O rozdelení obce na Veľké a Malé Slemence sa rozhodlo ešte za čias Stalina. Toto rozhodnutie drasticky zasiahlo do osudov stoviek Slemenčanov a definitívne poznačilo životy tunajších ľudí. Dedinčania, ktorí bývali na tej istej ulici a dennodenne si videli do okien a záhrad, sa kvôli oploteniu už nemohli stretnúť. Pred pár dňami si všetci vydýchli - deliace závory a umelo rozdelené rodiny sú už minulosťou.

Mnohí Slemenčania sa so svojimi príbuznými, bývalými spolužiakmi a kamarátmi z detstva nevideli desiatky rokov. Keď oplotenie rozdelilo obec na dve časti, mal dnes 75-ročný Mikuláš Tóth len 14 rokov. Na tieto udalosti spomína nostalgicky. „Oplotenie a závory nám začali postupne montovať uprostred obce v jeseni 1944. Aj keď už boli hotové, k rodine, ktorá bývala na ukrajinskej strane, sme ešte stále prebehovali. V štyridsiatom piatom však prišli aj hraničiari a vojaci a definitívne nás rozdelili. Neustále ju strážili, takže sme sa už na druhú stranu nedostali," zaspomínal si Mikuláš, ktorému na ukrajinskej strane zostala bývať stará mama, bratranci a spolužiaci zo školy.

Nový priechod, ktorý funguje priamo v obci len sedem dní, ešte na návštevu svojich príbuzných nevyužil, ale vraj tak čoskoro urobí. „Manželka sa už bola pozrieť a bola veľmi spokojná. Ja pôjdem, až keď budú lepšie cesty, lebo chcem ísť na bicykli. Pôjdem pozrieť známych - nielen do Malých Slemeniec, ale aj bratranca Vojtecha do neďalekej obce Paladi," dodal.

So svojou sesternicou sa po rozdelení nestretol dvadsaťšesť rokov ani Peter Lizák, ktorý od nej býva len pár metrov. Párkrát sa s ňou rozprával - cez závory. Na Ukrajinu neskôr cestoval autom cez oficiálny hraničný priechod, pričom musel prejsť viac ako sedemdesiat kilometrov. Podobne boli na tom viacerí dedinčania. Hoci ich príbuzní bývajú len na dohodenie kameňom, dostali sa k nim len „skratkou" cez Vyšné Nemecké. Navyše, počas vízového režimu museli ešte absolvovať cestu po víza na ukrajinský konzulát do 150 kilometrov vzdialeného Prešova.

Po umiestnení závor a oplotenia uprostred dediny komunikovali Slemenčania so svojimi príbuznými väčšinou poštou, mnohí totiž na ukrajinskej strane nemali telefóny. Posielanie listov k adresátovi vraj niekedy trvalo aj polroka. „Vieme, aká bola doba. Kým si list neprečítali v Moskve, tak k príbuzným nedorazil," dodal pán Mikuláš.

Starosta obce Ľudovít Tóth je rád, že sa konečne po dlhoročných rokovaniach s ukrajinskou stranou podarilo priechod vybudovať a dotiahnuť do úspešného konca. „Musí uplynúť niekoľko týždňov alebo mesiac, aby som vedel pochopiť, čo sa skutočne stalo," poveda

Pani, dakujem za potesujuce info..

Garin: Dobry tip, ale pre uplnost je potrebne doplnit, ze na tom linku su len odchody rychlikov, bez primestskych osobnych vlakov, tzv. elektriciek .

ad Jakub :-)

http://www.uz.gov.ua/?m=services.transppl.schedule&lng=uk

Treba kliknúť na: pošuk a vybrať si stanicu, je tam viacero možností počnúc Kyjevom, Ľvovom, Odesou a končiac Užhorodom.

Garin: Zrejme nejaka "osibka" - Станцiя не задана .

BTW ten web funguje aj v rustine .

Bezvízový styk na návštevu Ukrajiny občanmi Európskej únie bol predĺžený do 30. 6. 2006. Viacej na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR:

http://www.foreign.gov.sk

Kliknúť na víza! Podľa informácií z Ukrajiny, je bezvízový styk až do 31. 12. 2006. Hneď ako to overím, dám sem info a link na zdroj.

Príchody a odchody vlakov stanice Užhorod (v ukrajinčine)

http://www.uz.gov.ua/index.php?m=services.transppl.schedule&f=Schedule.Stan&lng=uk

Dufam, ze je to predlzene.. chystam sa tam coskoro len tak na otocku do Uzhorodu.. nakupit Zibrik, aspon 20 litrov..

Patral som trocha ako to bude nadalej s bezvizovym stykom na Ukrajinu a na webe MZV SR sa pise, ze bol v lete predlzeny na neurcito, ale na inom mieste je zase informacia o platnosti do 30.6.2006.

Tak ci onak, minimalne pol roka mozete urcite vyuzivat bezvizovy styk na blizsie spoznanie krajiny, ktora je sice nasim susedom, ale pre vacsinu len "terra incognata".

Spojenie východného Slovenska s Ukrajinou zabezpečuje denne jeden pár rýchlikov R 220/221 Dukla. Z Košíc pôjde R 221 Dukla o 7.22 h, v Čiernej nad Tisou bude o 9.21 h, v Ľvove o 18.51 h a do Kijeva príde R Dukla o 5.23 h. Z Kijeva bude odchádzať R 220 o 23.56 h, do Ľvova príde o 10.38 h, do Čiernej nad Tisou o 19.00 h a do Košíc o 21.12 h.

brano: Tak, tak. Treba este pripomenut, ze pri vyjazde z Ukrajiny vas este naserie poplatok za oznacenie listka, na ktore uz samozrejme nebudete mat peniaze, lebo ste vsetky utratili v bufete. Navyse vlak pri ceste do Uzhorodu je absolutne nevhodny. A ten R Dargov tam dodzubali, ze je uz nepouzitelny na cesty na Ukrajinu (prave kvoli tym prestojom).
Autobus (linkovy) ma na hranicnom prechode prednost. My sme prisli do Michaloviec asi o 20 min. skor ako sme mali podla CP, takze ziadne zdrzanie nebolo a cakali sme naozaj len minimalne. Na rozdiel od toho vsak pravidelne vecerny R Dukla meska na odchode z Ciernej/T., pretoze nasim organom sa nikdy neuraci vybavit vlak vcas (uz som zazil aj meskanie hodinu a stvrt, pricom vlak z UA prisiel vcas).

Na druhej strane pre objektivnost je potrebne povedat, ze ist autom na Ukrajinu je samovrazda a hovadina (strasne cakacie doby, buzeracia, na rozdiel od zeleznicneho prechode este stale objavujuce sa korupcne spravanie sa na hranici, rozdrbanie auta na miestnych cestach, atd.).

Pri listovaní v novom CP som sa včera večer takmer popučil od smiechu vďaka nasledujúcemu sloganu:

"Cestujete na Ukrajinu? Vyhnite sa zdĺhavému niekoľkohodinovému čakaniu na cestných hraničných priechodoch a cestujte vlakom. Z Čiernej n.T. do ukrajinského Čopu vás odvezieme 2-krát denne vlakmi R 221 a Os 8856."

A ako vyzerá "vyhnutie sa zdĺhavému niekoľkohodinovému čakaniu" pri ceste vlakom v praxi? Pri ceste na Ukrajinu: R 221 stojí 42 minút v Čiernej, 1 hodinu 55 minút v Čope. Os 8856 - ak chce naň prestúpiť cestujúci od R 605 v BA, čaká v Čiernej 2 h 46 min, pri prestupe od Os 8811 z KE iba púhu 1 h 48 min. O prípojoch v Čope do ukrajinského vnútrozemia od Os 8856 sa pre istotu v slovenskom CP nepíše nič. Podobne pri ceste opačným smerom - tam stojí R 220 v Čope dokonca 2 h 25 min v Čope a 50 min v Čiernej a pri ceste Os 8855 si cestujúci určite užije nocľah na lavičkách v Čope - viď Jakubove reportáže. Netuším síce, aké sú čakacie doby pre osobné autá vo Vyšnom Nemeckom, ale snáď až také tragické nebudú, nehovoriac o cestovných rýchlostiach vlakov na Zakarpatskej Ukrajine...

steppas: Kde si sa k tomu dostal?

Je to zaujimave, ale neviem, ci by sa mi este chcelo trepat v noci tymi dobytciakmi a 2 a pol hodiny trcat v Koroleve :-). Ale videl som (myslim v Koroleve) dizlovu supravu, na ktorej bol napis "Teresva - Sig. Marmatiei - Rachov" a este nazov toho vlaku.

Jakub: Z Teresvy chodia vlaky do rumunskeho Sighetu 2x denne, neviem , ako to bude v novom CP. Prvy vlak chodi okolo osmej rano - da sa z Copu stihnut nocnou elektrickou s prestupom v Batove a Koroleve, ktorou si siel do Solotvina. V stredu a piatok sa da potom po 3-hodinovej pauze v Sighetu pokracovat dalsim vlakom do Rachova (odchod 11:43). Zaujimalo by ma, ako je to s tarifou na tychto usekoch - ci sa uplatnuje nieco na sposob MPS, alebo tvrdo medzinarodny tarif TCV.

steppas: Pozitivna informacia, akurat ze vlaky cez Dilove do Sig. Marmatiei jazdia len raz (alebo 2x?) za tyzden, ked su v Rumunsku trhy (su vedene ukrajinskymi dizlami). Aka je frekvenica cez Teresvu - o tom nemam predstavu... Na druhej strane je to okrem prechodu nedaleko mesta Cernivci prakticky jedina moznost ako sa dostat z Rumunska na Ukrajinu (osobne vlaky via Halmeu CFR nejazdia i ked vraj je tam uz cestny hranicny prechod).

Tak na k-report.net v diskusii o ukrajinskych zelezniciach som sa dozvedel skvelu spravu Zeleznicne prechody medzi UKR/RO v Zakarpatskej oblasti Teresva - Cimpulung - Sighetu a Sighetu - Valea Viseului - Dilove - Rahiv mozu prechadzat aj obcania tretich statov, nielen rumuni a ukrajinci.

Neboli ste niekto v Charkove alebo nemate o tomto meste informacie? Prip.
vedeli by ste odporucit nejake ine mesto na vychode Ukrajiny (blizko Ruska
:-) ), ale zase aby som tam nemusel cestovat 10 osobakmi?

Docital som sa, ze bezvizovy styk s Ukrajinou konci 31.12. Co je na tom pravda?

steppas: Podla mna to bude mat suvis jednak s druhmi vlakov (firmennyj, skoršij/švidkij, passzirskij) a potom s voznovymi triedami (luksusnyj, mjakkyj, kupejnyj, plackartnyj, obscij) i ked to zase upkne nesedi...

Treba dat vsak pozor, pretoze niektore vlaky jazdia len "po parnych" alebo len "po neparnych" dnoch.