Digitálne riadenie koľajiska
Nuz, kedze sme sa tu uz bavili aj o digitale a ja sam som dostal do posty par otazociek, je tu k dispozicii tato rubrika, kde sa mozete pytat, mozete odpovedat, mozete sa podelit so skusenostami, poradit vyrobcov, kde su info o vlastnych moduloch, navody na stavbu, standarty, komunikacne protokoly, programy, ....
Inak, povodne som chcel dat nazov "Analog alebo digital", avsak neviem, ci by bol spravny. Lebo priame porovnanie podla mna nie je mozne (je to ako porovnat DVD rekorder a videorekorder) ... ale zvysok uz necham na Vas ....
Viem, ev. dodať za veľmi výhodných podmienok. Treba si presne vybrať kat. číslo na http://www.loksound.de/ a môžeme sa dohodnúť, avšak obratom. Každú chvíľu čakám dodávku od ESU a jedna vec by sa tam pristrčiť dala, ak sa to stihne. Viac cez yetty.rm@centrum.sk
Viem, ev. dodať za veľmi výhodných podmienok. Treba si presne vybrať kat. číslo na http://www.loksound.de/ a môžeme sa dohodnúť, avšak obratom. Každú chvíľu čakám dodávku od ESU a jedna vec by sa tam pristrčiť dala, ak sa to stihne. Viac cez yetty.rm@centrum.sk
so zvukom. Roco to ponúka, ale ragulina mám, potreboval by som len ten zvukový dekóder. Poprípade neviete niekto výrobné číslo toho dek. skúsil by som to objednať. A to isté by som potreboval na herculesa OBB, tiež od roca.
Pripájam tiež "ústne" novinky z oblasti DCC centrál/systémov. Popri ESU (ECoS, http://www.loksound.de/ ) pripravili svoju multiprotokolovú centrálu aj CTE (ZF5, http://www.tran.at/ ).
je zde Lenz a LDT, a pokud vím tak snad by mohli brzi být i další věci na kterých se pracuje.
Na http://zmrail.webpark.sk - Bazár som dal dve pomôcky pre užívateľov DCC systémov. Tester lokodekodérov a návrh karticky DCC vozidla, ktorá pomôže udržať prehľad o vozidlách. Je na nej foto modelu, adresa, typ dekodéra, motor modelu a funkcie. Samozrejme je to náverh, ktorý si môže každy modifikovať na svoj spôsob. kartička je malá a ako optimálne riešenie je využitie malého bloku s vkladacími listami (karisbloku).
V sekcii digitalizácie vozidiel je pridaný Taurus/PIKO TT.
V rubrike Šturc je zase pridané foto pojazdu s komplet rozvodom 477.0 z ľavej strany.
Novinky:
LokSound micro :
- veľkosť 28 x 10 x 5mm
- 4 funkcie (2 svetlá)
- zaťažiteľnosť 0,5A
- zvuk. výkon 0,5W
- záťažová regulácia
- frekvencia PWM 32kHz
- napájanie 5 - 25V
- ochrana proti skratu a preťaženiu
- multiprotokolový (DCC, Motorola, Seletrix)
Cena 119.- Euro
Lokpilot micro :
- velkost 13,5mm x 9,0mm x 3,7mm
- zaťažiteľnosť 0,5A
- 2 funkcie
- zatazova regulacia zodpovedajuca LokPilot V2.0
- multiprotokolovy
- ochrana proti skrat a pretazeniu
Akciova cena 22.- Euro
Osvedčené LokPilot DCC V2.0 :
LokPilot V2.0 – one for all, all in one!
The successor of the MIBA award winner.
The ESU multi protocol decoder for the ambitious model
railroader. With 8pin plug, NEM652. With 6pin plug, NEM651.
Ponuka 20,5 Euro
LokPilotDCC V2.0 – the technology benchmark.
The successor of the MIBA award winner.
The pure DCC Decoder without any compromises.
For all customers who do not need Motorola.
With integrated "function mapping" (user-definable function
output assignment).
Ponuka 19.- Euro
Ad DCC, ručne a z PC
Generátor brzdného signálu - je zariadenie (zmršená centrála, foto a pohľad na rozloženie súčiastok mám na webe), ktorá produkuje systémový povel "lokomotíva stoj", t.j. platí pre všetky mašiny spomalením nastaveným v lokodekodére (CV4). Problém je v tom, že aby dekodér nedostal dvojité napájanie s dvoma protichodnými povelami, musí sa to ošetriť nejakou automatikou, alebo špeciálným generátorom (napr. tým na webe a trojfunkciou). Každopádne je to komplikované riešenie, čiste HW bez zmysluplnej potreby PC. Osobne PC beriem primárne ako ovládací panel s myšou, resp. klávesami. Dizajn SW mi nevadí, je blízky tomu čo poznám profesne (primárne "vyrobca" robí SW pre energetiku), ale dá sa v pomerne širokom rozsahu meniť. Keď ho už mám tak robí aj automatizovanú väzbu na náveste a veľmi pekne. Návestnú sústavu mám, ako som naznačoval jednoduchú, zmysluplnú, aby sa jednotlivým stavom dalo priradiť aj viditeľné chovanie (popis na webe bol cca v 02/2005).
Čidla - tie sa týkajú iba lokomotívy zaradenej pod SW PC. Nezaradenú systém neeviduje, hoci ju čidlo zachytí (SW nevie vykonať nijaký zadaný príkaz a tak sa nič nedeje). Platí totiž zásada a to všeobecne u každého systému - lokomotíva pod ručným ovládačom je MIMO kontroly PC aj mimo systému, je proste iba na ruku !
Automatický režim - je proste automatický. Aj ten ktorý ho spustil je iba divák ! V momente, keď kontrolujem chod v stanici, ide o systém automatizovaný. Vlaky sa rozbehnú podľa nastavených parametrov, rozbehnú, resp. spomalia, ale výkonný povel dáva obsluha. Nevýhodou, je fakt, že parametre (zrýchlenie, spomalenie, rýchlosti) sú predom vložené do SW a ani ich až tak meniť nemôže. Samotné ovládanie vozidiel z SW stanovišťa je ťažkopádnejšie a neprirodzenejšie ako z ručného ovládača. Pokiaľ sa spustí režim rušňovodič a dispečér (výpravca), potom je PC iba ako panel na ovládanie príslušenstva (výhybky, náveste, závory a pod.), ale vlak plne ovláda rušňovodič !!! Súbežne by mal celý režim prevádzky ovládať nejaký vrchný "supervízor". Takto to beží u modulovej prevádzky, pričom principiálna obsluha staníc je vecou tvorcu, t.j. či z PC, elektromechanicky, resp. čiste mechanicky (začína naberať na kurze).
Moduly - je to iný svet. Šetrí kopec roboty, rôzné "jalové" pasáže klasického koľajiska, teda aj peniaze za materiál a čas na prácu. Veľké koľajisko je nemobilné a takmer NIKDY nie je hotové (je to skoro na svetelné roky). Hustota zrazov - je vecou modelárskej komunity. Ak bude na Slovensku dostatok modulov, môže byť viacej stretnutí, je možnosť komunikácie so susedmi - Čechy, Morava, Maďarsko, Rakusko, ... Navyše jedinec nemusí kupovať všetko sám, systém, dekodéry do mašín, mašiny, more vozňov, ... Dnes sme riešili možnosť jesenného stretka TT modulistov. Je ich málo (modulov), ale treba sa spoznať a nejako kontaktovať a rozbehnúť. Jazdnie by bolo začiatočnícke, ale ukázali by sa možnosti DCC riadenia (rôzne systémy) a prehodilo aj čo to o stavbe modelov, možno až na úrovni ako letná škola výhrevne Vrútky.
to NNN: Este raz diky za ten MERG - som si postahoval vsetko co som nasiel a len zbezny pohlad ma navnadil, ze to asi bude to, co som hladal.
O generatore brzdneho signalu som tiez uvazoval, ale pre mna ma jednu nevyhodu - ze nevie, akou rychlostou sa vlak priblizuje, a tak sa moze stat, ze navest presvihne alebo zastavi prilis daleko. A ak ma byt generator riadeny PC, potom sa mi zdalo, ze straca vyznam (ak mam z PC poslat impulz na zopnutie generatora, to rovno mozem masinke poslat priamy prikaz). Samozrejme, ako poistka pred navestidlom tomoze byt dobre, ale potom, ako pises, uz zacinam pilit kolajnice na drobne (nehovoriac o tom, ze brzdny generator mozem pouzit len pre vlaky s jednou vlakovou masinou a bez postrku).
Navestnu sustavu by som chcel nasimulovat klasicku nasu rychlostnu navestnu sustavu (samozrejme len pre viditelne navestidla, lebo tie na ktorych aj tak navest nevidno tam to akosi nema vyznam).
Pre tie prudove snimace este nie som definitivne rozhodnuty, nakolko by som pri presnej simulacii funkcie RZZ musel kazdy vozen vybavit odporovym dvojkolesim. Zasa optosnimace, asi mas pravdu, by sa mohli v pohode dat do skrytej casti kolajiska, kde sa s vlakmi nic nerobi. V stanici na povrchu sa mi to ale moc nepozdava koli tomu, ze by som rad simuloval aj posun a drobne rozradovanie vlaku, zostavovanie vlaku, posun na vlecku (po castiach), .... A tu by som sa nerad obmedzil tym, ze to musi ist podla presne definovaneho programu (aby PC vedel, co sa deje na stanici).
Co sa tyka ovladania - to je jasne - len tak sediet a cumiet na kolajisko by ma nebavilo. Ale vhodnym naprogramovanim sa mozem zabavat tak, ze stanica pobezi automaticky a ja budem len "rusnovodic" alebo naopak - vlaky budu riadene automaticky a ja budem "vypravca". Samozrejme, najvacsie caro to ma, ked je viacero ludi vzajomne zladenych (vsak sme sa cosi s igim najazdili na kolajisku ZU).
SW - nemyslel som, ze je SW zly, ale dizajnovo sa mi nie velmi paci (moj vkus). A kedze je programovanie moje hobby tak ak zvysi cas sem tam cosi porobim.
P.S. Inak, odkedy tu na nete dabatujem, zacinam velmi vazne uvazovat nad stavbou modulu - predsa len kolajisko je robota na dlhe roky (pri tom, kolko mam na to casu a navyse este vacsinu z toho casu venujem deckam na modelarskom) a modul moze byt relativne rychlo hotovy. Nevyhodou je snad len to, ze stretnutia modulovkarov nie su kazdy tyzden.
Ad SW
Hodil som na ukážku starší obr. obrazovky s riadiacim SW. Obrázok ako prídavok k príspevku neprešiel, sólo áno. Je to nejaká staršia verzia, na webe je novšia aj s ikonami vlakov, ktoré indikujú ich pohyb. Vo výpise dispečera je poloha každého prihláseného vlaku.
Ad tipy
Výber systému v istom zmysle núti aj k istým riešeniam, nejaké vylučuje a pod. Snaď úplne voľný je len IBX, resp. zatiaľ sa nenašli obmedzenia.
MERG je typický klubový systém pre skupinu, ktorá sa chce baviť a rozdeliť na rušňovodičov a dispečerov. Rušňovodiči majú ovládače, na rozdiel od FRED-ov s možnosťou výberu/zmeny adresy, ale platí vždy prvý výber. Nevýhodou je, že zmena voľby odstavuje rozbehnutú mašinu. To však ide riešiť viacerými ovládačmi. Pre stanice možno stavať klasické pulty, akurát z nich idú iba 2, resp. 4 vodiče k dekodérom príslušenstva, dispečeri si však prídu na svoje. Lars Lundrgen posunul MERG ako DCC na PC a upravil bližšie k FREMO.
Automatika - samozrejme, že nemám na mysli relátka, ale SW. Režim už nutne nie je otrocky. Vlakové cesty idú robiť HW z IBX, rozsvietia/nahodia sa aj náveste, ale bez logickej PC väzby sa vlaky nepohnú ! Medzikrok je generátor brzdného signálu s dvojizolovaným úsekom. To je však ako ťahať Mercedes koňom. Dostupné SW dokážu vykonať logickú väzbu náveste na vlak a vykonávať návestné pokyny - rozbeh, zastavenie, spomalenie do odbočky atď. Počet možností je však limitovaný a tak víťazí čím jednoduchšia návestná sústava. Testovať demo verzie SW bez priradenia systému DCC a komplexného poznania jeho funkcie je nedostatočné na relevantné závery !!!
Indikátory - testoval a nasadil som viaceré a najjednoduchšie sa mi javia optoinfra čidla. Menej drôtov, nepotreba rezať koľaje, ľahké pridanie, prídavné spínacie funkcie. Prúdové snímače nasadzujem po niektorých izolovaných úsekoch. Mám ich prevzaté od KMŽ Brno a sú za babku oproti akýmkoľvek fabrickým. Sú však zbytočnou jalovou záťažou DCC systému, hoci ich napájam iba 5,5V. Pomocou logiky SW (smerovosť jazdy) sa vystačí s jedným čidlom uprostred staničnej koľaje, dvojicou sa dá eliminovať aj odstavená súprava, opäť pomocou logiky SW.
Väzba na návesť - DCC sa nedegraduje, NEDÁ. Je totiž určujúce, ono robí jazdenie a povely na ovládanie príslušenstva. SW PC iba zaskakuje za živú obsluhu, musí sa však pri tom presne definitoricky zvládnuť väzba medzi čidlami, identifikácia jednotlivých vozidiel a následné zavedenie logických blokov (oddielov, úsekov). Každé čidlo má totiž priradený popisný blok a možnosťou vykonania povelov a nastavenia podmienok. Teda ak je na návesti pred vjazdom zelená a žltá + pre kontrolu sa dá do podmienky nastavenie prvej výhybky do odbočky, systém automaticky zníži rýchlosť vlaku na predpísanú rýchlosť. Deje sa to prirodzenie, nie skokom a všetko treba nakalibrovať. Z väzby predchádzajúce a nasledujúce čidlo + povel na návesti vlak buď v stanici zastane alebo ide ďalej a za stanicou môže zvýšiť rýchlosť a po sebe hodiť červenú. Analogicky sa správa voči ďalšej návesti. DCC funguje stále rovnako, len systém oko (pohľad na návest) ruka (ručný ovládač) na seba prevzal SW PC. V stanici ide naprogramovať aj státie, čakanie na križujúci/nadväzný vlak, atď. Nie to však už to pravé. Človek je odsunutý do role pozorovateľa a môže tak už len špekulovať, kde, resp. čo pozmeniť. Škoda márniť čas vymýšľaním vymysleného. Inak okrem profi SW existuje aj burza domáckych SW.
Zvuky - vstupom amíkov do produkcie zvukových dekodérov, sa ceny nakopli smerom dole a tak zvuková klasika má prednosť. Žiať asi máme prikrátke dni a nemám čas naplniť a doladiť zvukový dekodér, nakamerovať jazdu s ním koľajiskom a hodiť niekde na web. Mám tam však cudzie mašiny.
to NNN: Dik za tip na ten MERG. Ako hovori moja manzelka - nikdy nebolo tak dobre ako v dobach, ked nebolo z coho vyberat - samozrejme to mysli aj kus ironicky. Ak najdem s odkazom na DCC 100 stranok a kazde s inou alternativou, je skutocne tazke sa rozhodnut.
Co sa tyka automatiky ako takej - nemyslel som nieco na sposob automatickeho riadenia relatkami alebo nieco podobne. Skor som mal na mysli to, ze SW prepnem do rezimu automatiky podla GVD a hlavne trat a dopravne kolaje v stanici budu bezat na automatiku a ja sa mozem vyhravat napriklad s posunom. Cize so myslel cisto vec programu. Elektronika a DCC by zostalo nedotknute ako pri rezime manualnom.
Oddelene useky som myslel len na indikaciu ich obsadenia - pricom vozidlo moze byt lubovolne dlhe a nachadzat sa kdekolvek - opat som si ako vzor zobral RZZ a nechcel som byt obmedzovany. Na to mi vysiel ako jedina moznost prudovy indikator - a tam musim mat kolaj prerusenu. Ale ako pises, mal som otvorenu otazku, co to urobi s DCC. Myslim si vsak, ze by to nemusel byt problem (jednalo sa o prvok LB101 od lenzu - jasne, je tam nevyhoda ta, ze nestaci jeden pristupovy bod na kolaj ale kazdy usek ma svoj - to vsak aj tak oproti obrovskym zmesiam kablov na klasike je aj tak v pohode).
Co sa tyka stavania vlakovych ciest - tam je ale potrebne vyriesit logicke zavislosti (obsadenie kolaje, obsadenie kolajoveho prvku a v neposlednom rade aj navest na vchodovom resp odchodovom navestidle - tu mi vsak vyslo ze je najjednoduchsie vsetku logiku ponechat na PC a DCC "degradovat" len na zber udajov a vykonavanie prikazov). Mozno su moje ciele moc smele, ale rad by som vybudoval kolajisko, kde bude aj model stat za to a na druhej strane bude riadenie stanice a prevadzky co najviac zodpovedat skutocnosti.
Co sa tyka SW - vo chvilkach volna pracujem na specifikacii vlastneho SW - tie, ktore som zatial ako dema vyskusal ma nejako moc neoslovili. A prave teraz spekulujem nad rozjazdami a brzdenim vlaku (z plnej rychlosti a do plnej to nie je problem, ale co ak relane nastane situacia cakania na vchodovom navestidle a pri zastaveni v stanici potom musim brzdit nie z maximalky ale z aktualnej rychlosti).
P.S. Minule ma napadlo dalsie vylepsenie kolajiska pre "zvukarov" - co tak nainstalovat do stanicnej budovy maly repracik a potom pri prichodoch alebo odchodoch vlakov pustat autenticky nahrane hlasenia stanicneho rozhlasu - samozrejme riadene PC. Ale mozno to uz napadlo aj niekoho predo mnou ....
Ad IBX, DCC a kompatibilita
Návodov je na nete dosť a pri naštudovaní si ide aj vybrať. Che to však primárnu voľbu prostredia (komunikačného protokolu - jedeného alebo viacerých !) a potom jednoducho pasovať na úrovni kompatibility. Ucelený a zrejme najlacnejší je systém anglických modelárov MERG. Od centrály, kombinovanej centrály so zosilňovačom až po "prívesok" k PC. Majú tam ovládač príslušenstva (Encoder) aj tzv. dekodéry príslušenstva s možnosťou ovládať aj motorické prestavníky. Teraz je tam už nová generácia. Je tam tiež slučkový modul, ovládač svetelných návestí, lokodekodéry aj superlacné ručné ovládače. Preto som urobil centrálu a možnosťou využitia v klube na jazdenie. Všetko je to síce kompatibilné DCC NMRA, ale drží sa XpressNet. S pripojením PC treba pobojovať. Potom je tu http://www.samulat.de/DDL/ddl_special_html.htm, multiprotokolová alternatíva DCC na PC s inklináciou k riadeniu z LAN. Opiera sa o univerzálnejší LocoNet a na zber informácií využíva lacnejší S88 (Märklin). Zber informácií samozrejme ide aj po LocoNet.
Nechcem rozvíjať cudzie myšlienky, len ich doložím vlastnými skúsenosťami. Na skryté nádražie je asi efektnejší kamerový systém. DCC na izolovaných úsekoch stráca podstatu a nefunguje na nich normálne. Dovolím si pochybovať o funkčnosti idealistických automatík z 80-tych rokov. Proste sa to nikde nedotiahlo do konca, skôr to nefungovalo ako áno. DCC tým, že prinieslo individuálne ovládanie vozidiel nepotrebuje systém rezania koľají. Z PC, jeho SW, ide vyrobiť logické úseky bez rezania koľají, v ktorých systém môže vlak zastaviť (slušne pomaly s výbehom), rozbehnúť, znížiť/zvýšiť rýchlosť, atď. Vie to urobiť na jednú lok aj na vlak, resp. viac vozidiel definovaných ako vlak (povedzme s lok. na postrku). Vozidla nezaradené do systému (= pod PC) môžu chodiť voľne. Dnes sa aj najrozľahlejšie koľajiská riadia čím jednoduchšie. Nik nemá záujem hodiť to na nejaké automatiky a čítať pri tom noviny. Jednak automatiky minulosti jednoducho nefungovali a dnešné systémy vtláčať do starých rámcov je vlastne ich degradáciou.
Nezávislú vlakovú cestu, resp. vlakové cesty ako také, si staviam jedným povelom (výhybky) a následne povelom náveste vlak s patričným oneskorením púšťam. Všetko to môže robiť aj sám SW, pokiaľ má zadaný cestovný poriadok/grafikón a prípadné väzby vlakov, čakania, atď. To som však už mimo a nejako ma to nefascinuje. SW dokonca prispôsobuje riadenie aj charkteru vlaku a trakcie. Využitie vidím čiastočné - ako pomocník na okruhu simulujúcom hlavný ťah Košice - Žilina. Jednokoľajnú trať (motív Margecany - Č. Skala) si nechám na ruku, hoci aj ten je v užívateľskej aplikácii SW. Na ruku je to predsa len iné. Spriahla používam len také "primitívne" BTTB a vlastne ani neviem, čo by som mal urobiť, aby sa mi vlaky rozpájali a to mám telgártsku slučku vrátane prevýšenia v oblúku a môžem v nej aj cúvať a súpravy sunúť ... Samozrejme na ucelené vlaky využívam radšej pevné spojky, lebo je to ostro natesno, skoro ako nárazník na nárazník.
Na otestovanie doporučujem stiahnúť si demo Train Controller (Railco) a tam si overovať všemožné zapojenia.
to NNN: Ten navod na IBX som si uz davnejsie stiahol.
Nastastie, ale aj nanestastie, je to jedna z mala veci, ktore maju v EN.
Co sa tyka dekoderov - ja som od pociatku nerozmyslal nad nicim inym ako nad riadenim kolajiska cez PC. Vsak sme este na VS vymyslali kdejake D/A a A/D prevodniky (je len SW, kedze som programator) a tak ma prve info zaciatkom 90-tych o standartnom DCC potesili. Ale hned ako som sa dopracoval k cene dekodera - 2380 vtedajsich SK (1994) tak ma chut presla (o to viac, ze som bol student).
Co sa tyka tych navodov - na nete je dost, to beriem. Len mam otazku - nakolko su kompatibilne. Totiz, nie na kazdej stranke je vsetko to, co potrebujem (centrala, rucny ovladac, modul na vyhybky - aj pre motoricke prestavniky, kedze prave take mame, spatne hlasenie a kontrola obsadenia useku). Niekde je len centrala a ovladac, niekde len modul vyhybiek, niekde navestidiel a dost ma od vlastnej stavby odradzuje to, ze ak postavim centralu a ovladace, a podla ineho navodu modul na prestavovanie vyhybiek, tak to proste spolu komunikovat nebude.
Kontrola usekov - si trafil do cierneho - prave na skrytu stanicu. Navyse, koli prezentacnym ucelom v buducnosti uvazujeme aj o automatizovanej prevadzke (co uz ale bude len praca na SW). Co sa tyka rozpojovania - koli modelovosti som vybavil vacsinu vozidiel KKK od Roco a veru, je to znacne nespolahlive (problemy su hlavne na zhlavi, v klopenych zakrutach a na zaciatku a konci stupania. Navyse sa vyznacuje aj znacnou nespolahlivostou pri spajani voznov a su velmi citlive na akekolvek narazy, poskodenia). Chcem skusit kadde magnematic, ale mam obavy aby to nedopadlo rovnako.
Co sa tyka kolajiska - navrh vsetkych izolovanych usekov presne zodpoveda realite na zeleznici - teda klasickym kolajovym obvodom ako je tratovy oddiel eventualne skupina vyhybiek na zhlavi umoznujuca nezavisle postavenie vlakovej cesty.
P.S. Roco bola volba len koli tomu, ze som mal celu supravu (trafo, zosilnovac, mouse a jednoduchy dekoder) za nieco vyse 3000 Sk. Nevyhodou je to, ze zosilnovac nie je centrala a vsetka "logika" je vlasne v Mousovi ...
Ďakujem, dnes ráno som to objednal v BA, neskoro som si prečítal tvoju ponuku,
A teraz taká perlička: Máte niekto zvuk na okuliarnika už nahratý v dekóderi,
alebo poprípade neviete kto mi to urobí, kompletne aj s dekóderom?