Historické vozidlá - fotografie, výkresy
Našiel by sa niekto, kto má v archíve nejaké fotografie a výkresy historických vozidiel ??? Keď budeme vedieť, kto čo má, pomôže to viacerým modelárom, či už tým skutočným, ale aj nám, tvorcom virtuálnych modelov do simulátorov, ako je napríklad MSTS. Konkrétne by ma zaujímali medzivojnové štvornápravové motorové vozy, ako napríklad M264.0, M275.0 z ČKD Praha, povojnové M275.1 Ganz, M298.0 Ganz a mnohé iné ...
Ak niečo máte vo svojich archívoch, prosím Vás, dajte vedieť
- ako to tu čítam, tak debata je v celko zaujímavá...
"Kto z vás si pamätá, a prípadne aj má doma vo svojom archíve fotku tých úplne prvých Bobín, ktoré mali bočnicu skrine ešte z drevených líšt." - bočnica nie ale iba tá lišta po boku bola drevená !!!
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189644/
Designer:
To je ale řeč o voze a o koze, protože debata začala u toho, co napsal negev do galerie:
Kto z vás si pamätá, a prípadne aj má doma vo svojom archíve fotku tých úplne prvých Bobín, ktoré mali bočnicu skrine ešte z drevených líšt.
To je ale řeč o voze a o koze, protože debata začala u toho, co napsal negev do galerie:
Kto z vás si pamätá, a prípadne aj má doma vo svojom archíve fotku tých úplne prvých Bobín, ktoré mali bočnicu skrine ešte z drevených líšt.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189643/
- negev má pravdu.... "prototypová" bobča mala drevenú lištu, vyrábané boli z dubového dreva !!! Keďže "jednička" trpela požiarovou nemocou (r. 1957 a 1958 a 1983, nehovoriac o zrážke v r. 1976) doslala už bočnú lištu ako ostatné jej mladšie sestry.... viac by vedel povedať E 499.001
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189632/
negev:
Ty palubkové bočnice mívaly spíš některé předválečné tramvajové vozy - a třeba také teplanské vozy M 24.0, Z mašinek pak asi jen dnes jaroměřská akumulátorová ringhofferka. Naše předválečné lokomotivy ČSD měly skříně plechové, dokonce podle snímků poctivě nýtované. Víc fakt nevím.
Třeba někoho jiného něco napadne a Tvou vzpomínku vysvětlí...
Ty palubkové bočnice mívaly spíš některé předválečné tramvajové vozy - a třeba také teplanské vozy M 24.0, Z mašinek pak asi jen dnes jaroměřská akumulátorová ringhofferka. Naše předválečné lokomotivy ČSD měly skříně plechové, dokonce podle snímků poctivě nýtované. Víc fakt nevím.
Třeba někoho jiného něco napadne a Tvou vzpomínku vysvětlí...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189630/
JJ, tie modré šmolkovské uniformy súdruhov od VéBé si pamätám ...
Zbynku,
možno to neboli Bobiny, ale ... nejaká "ELEKTRIKA" v tomto Bobiňáckom štýle (myslím dizajn karosérie), s bočnicou obloženou drevenými lištami, tu určite kdesi behala po tratiach starej dobrej druhej povojnovej ČSR.
Tábor - Bechyně ? Štrbská rampa ? Pražský uzol ?
Kurnikšopa !
Veď preto som ten svoj prvý príspevok napísal ako otázku. Pretože ten obrázok "Bobiny" s drevenými bočnicami mám tak nejak pred očami. Len si neviem v tejto chvíli spomenúť, že kde som ho videl.
Zbynku,
možno to neboli Bobiny, ale ... nejaká "ELEKTRIKA" v tomto Bobiňáckom štýle (myslím dizajn karosérie), s bočnicou obloženou drevenými lištami, tu určite kdesi behala po tratiach starej dobrej druhej povojnovej ČSR.
Tábor - Bechyně ? Štrbská rampa ? Pražský uzol ?
Kurnikšopa !
Veď preto som ten svoj prvý príspevok napísal ako otázku. Pretože ten obrázok "Bobiny" s drevenými bočnicami mám tak nejak pred očami. Len si neviem v tejto chvíli spomenúť, že kde som ho videl.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189624/
negev:
No, já jsem odkázaný jen na takové zdroje a literaturu.
Z roku 1953 mám jen matné vzpomínky: na dort s pěti svíčkami, měnění peněz, dvě tryzny za umrlé vedoucí představitele a převlékání příslušníků SNB ze zelených do modrých uniforem.
No, já jsem odkázaný jen na takové zdroje a literaturu.
Z roku 1953 mám jen matné vzpomínky: na dort s pěti svíčkami, měnění peněz, dvě tryzny za umrlé vedoucí představitele a převlékání příslušníků SNB ze zelených do modrých uniforem.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189441/
negev:
Ty na snímcích z doby po vyrobení prototypu a při zkušební jízdě v Plzni vidíš dřevěné bočnice?
http://www.prototypy.cz/140/obr/140001c.jpg
http://www.prototypy.cz/140/obr/140001f.jpg
Ty na snímcích z doby po vyrobení prototypu a při zkušební jízdě v Plzni vidíš dřevěné bočnice?
http://www.prototypy.cz/140/obr/140001c.jpg
http://www.prototypy.cz/140/obr/140001f.jpg
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189429/
Kdeže tie časy sú ...
Zbyňku, pohoda ! 
Prvé dve Bobiny vyrobili plzeňskí škodováci v roku 1953 (?).
E499.001 & E499.002. (dľa Kryšpínovho značenia)
A mali naozaj drevené bočnice (lišty), tie dve mašiny.
Lenže boli iba na 1.500 Volt. (Švajčiarska licencia Sécheron - prevodovky, podvozky, ...)
Takže skušobné jazdy sa mohli robiť iba na pražskom uzle (vtedy 1,5 kV), takže ich nakoniec odoslali do Poľska, pretože vtedy u nás ešte trakcia na 3.000 volt nebola.
No a po pár mesiacoch úspešnej skušobnej prevádzky sa vrátili domov do ČSR, a začala sa ich sériová výroba. Akurát že tie drevené bočnice sa neosvedčili, a tak ich (vraj ?) strhli, a začali osadzovať plechom ...
Prvé dve Bobiny vyrobili plzeňskí škodováci v roku 1953 (?).
E499.001 & E499.002. (dľa Kryšpínovho značenia)
A mali naozaj drevené bočnice (lišty), tie dve mašiny.
Lenže boli iba na 1.500 Volt. (Švajčiarska licencia Sécheron - prevodovky, podvozky, ...)
Takže skušobné jazdy sa mohli robiť iba na pražskom uzle (vtedy 1,5 kV), takže ich nakoniec odoslali do Poľska, pretože vtedy u nás ešte trakcia na 3.000 volt nebola.
No a po pár mesiacoch úspešnej skušobnej prevádzky sa vrátili domov do ČSR, a začala sa ich sériová výroba. Akurát že tie drevené bočnice sa neosvedčili, a tak ich (vraj ?) strhli, a začali osadzovať plechom ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189415/
Aby sa to nestratilo, tak tu pastnem link na čosi, na čom mi vcelku dosť záleží.
http://www.vlaky.net/servis/galeria.asp?id=79&page=1&lang=1&hit=0&#komentare
Ďakujem za pochop.
http://www.vlaky.net/servis/galeria.asp?id=79&page=1&lang=1&hit=0&#komentare
Ďakujem za pochop.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/189411/
Zbyněk, Zmar a ostatní čitatelia!
OPRAVUJEM INFORMÁCIU zo dňa. 08.07. 2007
Citujem:
Fotografie mi poskytol: Ing. František Koprovič (Cargo Košice). Pochádzajú z rokov 1920 - 1930. Pracoval tam jeho dedo už neb. pán Emil Koprovič ako sprievodca.
Správne má znieť:
Pracoval tam jeho dedo neb. od 1977 pán Ernest Koprovič, ako vozňový disponent.
Pozn. po rek. trate ce Gelnicu na normálny rozchod bol preradený do Košíc na žst kde ďalej až d dôchodku pracoval tiež ako vozňový disponent.
Ospravedlňujem sa Ing. Koprovičovi do Košíc, ospravedlňujem sa za chybu aj čitateľom.
OPRAVUJEM INFORMÁCIU zo dňa. 08.07. 2007
Citujem:
Fotografie mi poskytol: Ing. František Koprovič (Cargo Košice). Pochádzajú z rokov 1920 - 1930. Pracoval tam jeho dedo už neb. pán Emil Koprovič ako sprievodca.
Správne má znieť:
Pracoval tam jeho dedo neb. od 1977 pán Ernest Koprovič, ako vozňový disponent.
Pozn. po rek. trate ce Gelnicu na normálny rozchod bol preradený do Košíc na žst kde ďalej až d dôchodku pracoval tiež ako vozňový disponent.
Ospravedlňujem sa Ing. Koprovičovi do Košíc, ospravedlňujem sa za chybu aj čitateľom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/185418/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/183264/
Zbyněk a Zmar.
Úprimná vďaka za doplňujúce a veľmi presné informácie. Veľmi pekne Vám ďakujem. Ďakujem za fotografie, ktoré veľmi dobre dokazujú , aká bola technológia.
Malý rozdiel je v tom, že v Jindřichovom Hradci je rozchod 760 mm a na našej trati bol rozchod 1 000 mm.
Áno! Fotky pochádzajú z Gelnice, ktorá leží na trati Červená Skala - Margecany.
Fotografie mi poskytol: Ing. František Koprovič (Cargo Košice). Pochádzajú z rokov 1920 - 1930. Pracoval tam jeho dedo už neb. pán Emil Koprovič ako sprievodca.
V tom čase Bola postavená trať:
Pôvodná úzkokoľajka viedla zo stanice Margecany (vtedy Margiťany - odvodené od mena Margita) cez Gelnicu, Mníšek nad Hnilcom, kde odbočila do Smolníckej doliny a končila v Smolníckej Hute - í km od Mníška nad Hnilcom. Názov sa často menil(Smolník, Smolnícka Huta.) Stanica ležala v katastri obce Smolnícka Huta. Pôvodne mala pokračovať do Smolníka a podľa pôvodných plánov sa mala cez Štos naviazať na Medzev a Moldavu nad Bodbou. To boli plány. K tomu však nedošlo a trať ukončila svoju púť v Smolníckej Hute. Smolník si nárokoval, aby sa stanica volala podľa MESTA - SMOLNÍk, lebo je väčšie a NIE PODĽA DEDINY.
(Podobne je na tom aj stanica Ružomberok). Niekoľkokrát sa to Smolníku podarilo, niekoľkokrát si to Hutňania vybojovali zpäť...
Že táto prekládka bola ozaj v Gelnici a dlho sa používala, dokladám týmito fotografiami:
A ešte niečo. Z trate sa zachránil jedinný rušeň: U 36.003. Jazdí na Detskej (bývalaj) pionierskej železnici v Košiciac, v Čermeli. Dnes je, žiaľ, premaľovaná na zeleno a volá sa KATKA... Ale čirna mašinka bola krajšia,... majestátnejšia...
Ešte raz ďakujem za veľmi vzácne informácie:
Úprimná vďaka za doplňujúce a veľmi presné informácie. Veľmi pekne Vám ďakujem. Ďakujem za fotografie, ktoré veľmi dobre dokazujú , aká bola technológia.
Malý rozdiel je v tom, že v Jindřichovom Hradci je rozchod 760 mm a na našej trati bol rozchod 1 000 mm.
Áno! Fotky pochádzajú z Gelnice, ktorá leží na trati Červená Skala - Margecany.
Fotografie mi poskytol: Ing. František Koprovič (Cargo Košice). Pochádzajú z rokov 1920 - 1930. Pracoval tam jeho dedo už neb. pán Emil Koprovič ako sprievodca.
V tom čase Bola postavená trať:
Pôvodná úzkokoľajka viedla zo stanice Margecany (vtedy Margiťany - odvodené od mena Margita) cez Gelnicu, Mníšek nad Hnilcom, kde odbočila do Smolníckej doliny a končila v Smolníckej Hute - í km od Mníška nad Hnilcom. Názov sa často menil(Smolník, Smolnícka Huta.) Stanica ležala v katastri obce Smolnícka Huta. Pôvodne mala pokračovať do Smolníka a podľa pôvodných plánov sa mala cez Štos naviazať na Medzev a Moldavu nad Bodbou. To boli plány. K tomu však nedošlo a trať ukončila svoju púť v Smolníckej Hute. Smolník si nárokoval, aby sa stanica volala podľa MESTA - SMOLNÍk, lebo je väčšie a NIE PODĽA DEDINY.
(Podobne je na tom aj stanica Ružomberok). Niekoľkokrát sa to Smolníku podarilo, niekoľkokrát si to Hutňania vybojovali zpäť...
Že táto prekládka bola ozaj v Gelnici a dlho sa používala, dokladám týmito fotografiami:
A ešte niečo. Z trate sa zachránil jedinný rušeň: U 36.003. Jazdí na Detskej (bývalaj) pionierskej železnici v Košiciac, v Čermeli. Dnes je, žiaľ, premaľovaná na zeleno a volá sa KATKA... Ale čirna mašinka bola krajšia,... majestátnejšia...
Ešte raz ďakujem za veľmi vzácne informácie:
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/183226/
Podvalníky v Gelnici: Jak moc je jisté, že ty dva snímky pocházejí právě z Gelnice ? Já jsem se tou železnicí trochu víc zabýval a je naprosto jisté, že přinejmenším od roku 1920 se tam žádné normálněrozchodné vagony na podvalnících nepřepravovaly. Sice tam měly několik málo párů podvalníků, ale ty byly mimo provoz. Ani v plánu stanice v Gelnici nejenže není žádná kolejová jáma pro překládání na podvalníky, ale dokonce v prosoru stanice není ani žádný prostor, kde by snad dřív mohla existovat. Vypadá to, že tam kdysi experimentálně tuto přepravu vyzkoušeli, ale potom ji hned zrušili.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/183100/
Ad Podvalníky: existovaly i jiné systémy - například ten starší, který je dnes vystavený jako pomník v Jindřichově Hradci. Tam se musely ty 'účka' zvedat ručně tak, že chlap vlezl pod vagon a tam to cele zajistil. Navíc původně (před vyrobením těch dnešních spojovacích vozů D/u) se vozy naložené na podvalnících připojovaly do vlaku pomocí dlouhých táhel, které se jedním koncem zajistilo na osu normálněrozchodného vozu a druhým koncem do spřáhla úzkorozchodného vozu. Mělo to výhodu úspory mrtvé váhy přepravované ve vlaku, navíc takové podvalníky někdy měly i průběžnou brzdu a tak už vůbec nebylo nutné tahat nějaký balast pro doplnění brzdové hmotnosti soupravy.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/183098/
to nie je "o voze a o koze" .
IMHO, je to o tom istom. Proste si pamätám Bobinku, kde na karosérií použili jej dizajnéri DREVO !!!. Čo je v prípade rušňov teda fakt dosť netradičný materiál.
A ešte jedna kuriozitka - kliknite si na fotku tej FIRST LADY, čiže E 499.001, čiže 140.001-9, ktorú som tu pastol asi tak na predchádzajúcej strane.
Na pravej strane stanovišťa má schodíky a madlá. A to napriek tomu, že z pravej strany na stanovište rušňovodiča nijaké dvere nevedú.
JJ,