Maďarsko - MÁV

Poopravujem svoje zdelenie: pokles na 36 percent u roku 1997. Smeroval som to k branovi a Sikanovi, poslednému preto, lebo iste má prístup aj k podrobnejším údajom.

Garin: Trochu si tomu číslu nerozumel - nešlo o 36% pokles, ale o pokles na 36% pôvodnej hodnoty (alebo inak povedané pokles o 64%). To je tak veľké číslo, že to hovorí dosť aj bez podrobnejších údajov - ktoré by ma ale aj tak zaujímali. Pokles spojov v spomínaných rokoch podľa mňa nebol ani zďaleka taký výrazný - ten nastal skôr v rokoch 1993-1995 po rozpade Československa a poklese cestovania do bývalých socialistických štátov.

Ad Sikan: 36 percentný pokles v medzinárodnej preprave je síce vysoké číslo, lenže málo signifikantné na to, aby sa bez ďalších údajov dalo povedať, v ktorých reláciách došlo k poklesu a ako veľkému. V rokoch, ktoré si uviedol sa výrazne znížil aj počet spojov. Pamätám si z jednej konferencie, že ktorýsi boss železníc povedal, že najviac klesol počet cestujúcich medzi Slovenskom a ČR.

Sikan: O úbytku cestujúcich v medzinárodnej doprave sa môžeš presvedčiť napríklad zo štatistických ročeniek ZSSK, ktoré sa dajú stiahnuť ako pdf z ich webu. Podľa týchto údajov predstavoval počet cestujúcich v medzinárodnej doprave v roku 2003 36% počtu z roku 1997 - takže za 6 rokov poklesol počet cestujúcich na tretinu.

Páni kolegovia, ak sme, alebo sa považujeme za odborníkov z oblasti vojenskej stratégie, resp. vojenských prepráv po železnici, prípadne máme príslušné vzdelanie z tejto oblasti, tak prosím, môžeme sa zodpovedne vyjadriť, či je železnica vhodným prostriedkom pre 21. storočie. Nikoho sa tým nechcem samozrejme dotknúť, lebo aj ja sa môžem spoliehať "len" na zdroje z odborných kruhov, v tomto prípade na literatúru, webove stránky (aj NATO), jej "železničnej" komisie a vycháduať z toho, čo sa dozviem pri výkone svojej profesie.

Väčšina toho, čo tu prezentujeme, patrí do oblasti našich názorov, iste dobre mienených, neraz však poznačných našimi subjektívnymi skúsenostiami, hodnoteniami a rozsahom informácií. Nakoniec fóra, ako je aj vlaky.net slúžia na prezentáciu názorov, na diskusiu a nie na to, aby sme jeden druhého presviedčali o svojej pravde. Som rád, keď vidím, že sa na tomto fóre vedie čoraz kultivovanejšia diskusia a partneri si ctia názor ďalších účastníkov diskusie, aj keď s nimi, prirodzene, nemusia vo všetkom súhlasiť.

Ad Zámčan:

Odkial vies, ze cestujucich v medz.doprave ubuda? Mas konkretne cisla? Daj ich na sklo, rad sa pozriem..

Jednoznačne chýba koncepcia medz.dialkovej dopravy.Každá správa si hrá na vlastnom piesočku a cestujúcich v medz.preprave ubúda,ubúda...Niekedy v minulosti sa uvažovalo o posilnení cezhraničnej dopravy po vstupe do EU,či je to Polsko,Madarsko,ale aj ČR a po vstupe to vyzerá presne naopak.

Hm...neviem, ako to maju zariadnene, ale Pannonia patri CFR a na uzemi RO je pomerne plna (ma 19 voznov!), takze neviem, ci by s tym CFR suhlasili aby bol vlak len Praha-Budapest. Ale tuto temu radsej rozvadzajme v diskusii, ktora je na to urcena a to CFR...akurat som tam Prave tento problem otvoril, takze diskutujme!

Pre ZSSK je výhodnejšie cudzie súpravy pustiť cez Rajku a nahradiť nejakou 87x. Inak, Polonia by už dávno nejazdila, nebyť "vyšších záujmov"... A k Panonke som sa vyjadril na CFR... Buď nech je to vlak Ba - Pha (ale to je krátka vzdialenosť pre nočák), alebo Pha - Bp (k tomu to aj smeruje, dlhoročná snaha posunúť ho do skoršej polohy), alebo nočák Pha - Bp s priamymi vozňami do Buc (asi optimálne riešenie)

Keď sme už pri MAV,teraz na inú temu.Jedná sa o prechod Rajka,ktorý Maďari jednoznačne preferujú pred Štúrovom s odôvodnením,že pre nich je to hlavná trať,prerobená na 160km,samozrejme my zas vieme aký je úsek Rusovce-Blava unás.Myslím si ,že MAV naše železnice vydiera pri prerokovávaní pri tvorbe GVD,resp.naši vyjednávači sú asi slabí..Pri nákl.doprave je to samozrejmé,lebo je viac km cez maď.územie,takže majú viac za tranzit.Pri os.doprave dokážem pochopiť,že Pannonia a Báthory cez Rajku,pretože si šetria súpravy lebo majú intervalú dopravu na tejto trati,vôbec ich nezaujíma,že u Báthory je to obchádzka zhruba 100km a cestovný čas dlhší skoro o 3 hod,prevláda u nich len ich vnútroštátny záujem,Panoniu sa snažia dať od nového GVD ešte do skoršej polohy,to už potom nebude tento vlak dobrý ani len pre bratislavčanov,veď odchod pred piatou ráno....Ale čo naozaj nechápem je EC Polonia,veď ako mám zistené vo vnútroštátnej preprave Budapest-Gyor,je slabý záujem,za ním odchádza R 944 do Blavy ním cestuje väčšina cestujúcich aj do Gyoru,Ec vlak potom ide na jednokolajnú trať,čo by sa pri EC stávať nemalo,mne ani nezáleží na tom,aby tento vlak jazdil cez PPS Štúrovo,veď tento vlak bol na tejto trati nahradený klasickým R vlakom,skôr ide o princíp.Potom vystáva otázka,či mi potrebujeme tento vlak cez naše územie...

ad garp:
Transporty NATO skutocne sli aj cez Slovensko. Na trati 169 Kosice - Hidasnemeti, som ich niekolko videl. Tak predpokladam ze sli cez Plavec. Boli to transporty vojenskej techniky polskej armady. Zial nemam to patricne zdokumentovane

Ad Zámčan:

Kamos robil diplomovku na temu obnovenia trate Sahy - Dregelypalank a jeho poznatky "hovoria", z madarskej strany je zaujem vacsi ako zo slovenskej.. presnejsie, regiony to chcu, ale na to nemaju.. no a vlady na to akosi kaslu, aj ked madarska by mozno.. ako politicku zalezistost.. ved vies, ake su vztahy SR-MR.. mohol by to byt dalsi dovod ochladnutia medzivladnych vztahov..

strategický význam železnice,pri dnešnom spôsobe boja značne poklesol,netvrdím,že neexistuje vôbec,ale nehrá takú dôležitú úlohu ako v minulosti,každá existujúca trať,môže sa stať v prípade nejakého voj.konfliktu strategickou.....Aj orávka sa mi zdá,že je na medz.nákl.dopravu nevhodná resp.keby sa prestavovala musela by viesť úplne v inej polohe,ten úsek za Kralovanmi,je taký,že veľa miesta nie je jedine tunely....finančne by to bolo astronomické a naša vláda nie je schopná a ochotná sa podielať spolu s prostriedkami s EU už na existujucich projektoch,no aby sme zostali pri MAV je vôbec MAV ochotné dostavať/opraviť/trať z Dregelypalank do šiah?

Ad Sirius: Tovarový tok Istanbul-Rotterdam/Hamburg je smer východ-západ. Nevieš náhodou link na stránku s podrobnou štatitikou železničnej nákladnej dopravy v Európe. Chcel som si zistiť údaje o GySEV, ale na svojej stránke majú iba staré údaje a tie nijaké silné tovarové toky nenaznačovali. Trať Szombathely-Ebenfurth je možnou súčasťou "obchvatu" Semmeringbahn. Na základe jedného vojenského konfliktu tiež nie je vhodné generalizovať. Rád by som vedel či prepravy KFOR cez Slovensko (ak sa uskutočnili) išli cez "vhodné" horské trate, alebo najkratšou možnou trasou.

Ad garp: aj ja som sa pobavil, čo som si teraz od teba prečítal, ďakujem. Máš právo na názor a to sa v civilizovanej spoločnosti rešpektuje.
Predrečníci debatovali o trati GySEV Györ - Sopron - Ebenfurt, kadiaľ idú silné toky Istanbul - Rotterdam /Hammburg/Szcecin. Časť na PKP smeruje cez SŽDC mimo ŽSR. O trati Szombathely - Sopron (tiež GySEV) nebola zmienka. Aj v 21. storočí ide podstatná časť prepráv vojenskej techniky vlakom, najmä tam, kde nie sú vybudované adekvátne cesty - teda v horských oblastiach (viď prepravy KFOR atď). Ostatné nebudem komentovať.

garp Máš bohužiaľ vo všetkom pravdu.  Nemalujme si zbytocne ruzovou farbou. Nepredpokladam, ze by sa v kratsej ani stredne dlhej dobe cokolvek otvaralo. Skor vidim zlu perspektivu aj pre Skalte - Zwardon. Bohuzial.

Už dlho som sa tak dobre nezasmial (po prečítaní posledných 8 príspevkov). Horský charakter trate je pre vojenské transporty je vhodnejší, a to už ako v 21. storočí??? Prognózy prepravovaných objemov v smere juh-sever, to tu už raz bolo Rusko-Západná Európa. A Telgart, trasa cez Slovensko je vedlajšia, alternatívna a tie, ktoré sa využívajú sú hlavné v smere JUH??-SEVER??. Keď sa už hovorí o smerovaní prepráv, bolo by vhodné ich presnejšie pomenovať: napr. Paríž-Brusel je tiež juh-sever. K tým prepravám na GySEV smerom na sever mimo Slovenska, myslem si Szombathely- Ebenfurth. Ak áno, tak tie nikdy nemali smerovať cez Slovensko.

Garin: Máš pravdu, pre vojenské prepravy je horský charakter tratí vhodný - nakoniec aj stredoslovenské horské trate postavené za prvej Československej republiky boli sčasti budované kvôli tomuto účelu. Rozvoju regiónov by zlepšenie parametrov spomínaných tratí tiež pomohlo, ale najprv sa musí zmeniť štátna dopravná politika a prístup železničných spoločností k zákazníkom. Práve tieto dôvody zatiaľ spôsobujú presun veľkej časti prepráv na kamióny a ak bude železnica poskytovať oproti cestnej doprave horšie služby za vyššie ceny, presun prepráv z ciest nenastane ani po modernizácii infraštruktúry.

Ak budú ceny za dopravnú cestu a organizácia nákladnej dopravy fungovať tak, ako v súčasnosti, budú obrovské investície do železničnej infraštruktúry zbytočné. Ale v prípade zmeny dopravnej politiky v prospech železnice sa tieto investície určite vrátia. Bohužiaľ mám v súčasnosti pocit, že Tebou spomínaná predstavivosť smerom do budúcnosti chýba najmä vplyvným ľuďom na našej politickej scéne a v najbližších 5-10 rokoch pôjde vďaka politickým faktorom vývoj na slovenských železniciach skôr k horšiemu.

Ad kolega brano: NATO prehodnotilo prístup k železnici po udalostiach v bývalej Juhoslávii, na nej prepravilo podstatnú časť techniky. Práve horský charakter trate na strednom Slovensku spĺňa kritériá a požiadavky vojenskej stratégie na osi juh-sever, iste rozumieš, čo tým chcem povedať.

Bol by som nerád, aby vznikol dojem, že modernizácia trate na línii Šahy - Trstená by sa mala konať pod záštitou NATO. Komisie EÚ vychádzajú z prognóz očakávaných prepravovaných objemov v období 2010 - 2020 v smere juh - sever. Nie som ani zasneným propagátorom, ale získal som informácie a som rád, že sa rozprúdila naša diskusia. Pre Slovensko by postavenie takéhoto koridoru malo úžasný význam a prinieslo by rýchly rozvoj infraštruktúry v dotknutých oblastiach.

Našim ľuďom niekedy chýba predstavivosť smerom do budúcnosti. Vyplýva to z neblahých skúseností z minulého storočia. Železnice na Slovensku sa v najbližších desiatich - pätnástich rokoch zmenia na nepoznanie.

Keď sa tu spomínal záujem NATO o trať z Maďarska cez Šahy na sever - nebude dôvodom fakt, že trať vedie neďaleko veľkého vojenského výcvikového priestoru Lešť? Myslím, že na vojenské transporty do tohto priestoru je trať 153 využívaná doteraz.