Otázky + odpovede

A keď už sme pri tom mojom nechápaní.

Ten odpor je 0,64 Ohmov, ale na 1 km, nie? Človek nemá ale 1 km...
A tiež nerozumiem tomu, prečo 20 m pole musí mať odpor 27 kiloohmov, ale 75 iba 7. V prvom prípade na 1 m poľa pripadá 1,35 "kO", v druhom 0,09 "kO".

Priznávam sa bez mučenia, že v škole som to mal naposledy hádam pred 20 rokmi a v praxi to riešiť nepotrebujem, takže som z toho ozaj blbý...

Prechodový odpor závisí od prítlačnej sily kontaktov. Aj som to meral (na akademickej pôde), ale labák sa mi veľmi hľadať nechce. :)
Nie je to výrazná zmena a pri určitom tlaku už je kontaktná plocha veľká a odpor sa už ďalej neznižuje.
A pre názornosť odporúčam aspoň okom zmerať odrazivosť povrchov pod HDV a na zberači+TV.

v prípade ak nepretlačí, tak nepretlačí, potom sú ti na prd všetky veličiny
Veď to je ono.

Ak prítlak zberača nepretlačí sneh a koleso mašiny nepretlačí pryž, tak aký je v tom rozdiel?

Ten prímer by som pochopil, keby šlo o to, že na zberači je 5 cm snehu, ktorý zberač nepretlačil vs. 5 cm snehu na koľajnici, ktorý mašina s prehľadom rozpučí na kašu... To je rozdiel prítlak zberača a hmotnosť mašiny.

Cmelak - ja som ich odrecitoval pre tých, ktorí tomu rozumejú a zaujímalo by ich to. Ja im rozumieť nepotrebujem. Ja zavolám "laboratoř", oni odmerajú, dajú mi protokol, ten vložím do dokladov a žijem spokojne ďalej... Rozumieť potrebujem iným veciam...

Cmelak: aj cez tie stovky ohmov niečo potečie, zanedbateľné, ale potečie.

No lebo pri tých 10GN už ho možno pretlačí.

Kukni, v prípade ak nepretlačí, tak nepretlačí, potom sú ti na prd všetky veličiny. Ale prítlak dôležitý je. Už len k tomu, že dvojsystémové rušne 363 a 350 majú zberače univerzálne na oba systémy. Je tam totiž sersám hore pri nich, ktorý zabezpečí zmenu prítlaku toho zberača. Na jednosmernom má vyšší prítlak skrz vyššie prúdy. A v zime keď bol ztuhnutý na striedavine a nešiel hore, tak sme mu zvykli pomôcť oklamaním ho, že je na jednosmernom a zvýšiť prítlak. Ale to je fuk, podstata je v tom, že pri nejakom prechodovom odpore medzi dvomi plochami ho znížiš práve prítlakom.

SŽDC ďalej uvádza medzi koľajou a zemou max. 1,5 S/km.

Tie hodnoty nielen recitivat treba, ale aj pochopit. 1,5 S = 0,64 Ohmov
Ludske telo ma odpor radovo stovky ohmov, preco by mal tiect nejaky prud cez ludske telo, ked stokrat - tisickrat mensi odpor ma medzi kolajnicou a zemou?

Chápem za jazdy, keď potrebuje mať nepretržitý kontakt. Ale keď stojí?

Aký rozdiel je v tom, že tlačí silou 10GN a ten sneh nepretlačí alebo tlačí 1N a ten sneh nepretlačí?

Aký je rozdiel, či na tej podložke, ktorá sa stlačí na cca 2 - 3 mm je náprava 1t alebo 100t?

Len tú slamu prosím mláťte, nech neumrem blbý...

A podľa mňa je to jedno

Ak ti to je jedno, tak skoda uz tu mlatit slamu.

Ale je Peter, prítlak je veľmi dôležitá veličina v tomto.

tak to asi ideálne z hladiska odporu kolajnice-zem nebude
Veru tak a tam, kde to už začne robiť naozaj neplechu, tak sa vymýšľajú riešenia "co dům dal". Videl som rozne "opatrenia"...

Je rozdiel trolej a zberac a 100 tonova masina na zemi.......

A podľa mňa je to jedno. Je snáď jedno akou silou sa čo k čomu tlačí, doležité je, ako je to od seba ďaleko a aký izolant je medzi tým. A niekoľko mm pryže je isto lepší izolant ako niekoľko cm snehu...

Tie pryžové podložky nepodceňuj. Musia vydržať desiatky milionov zaťažovacích cyklov a ich životnosť je niekoľko desaťročí. To nie sú žiadne žuvačky...

Teoreticky drevený podval ideálny izolant, betónový tiež slušný izolant, suchý a čistý štrk v lôžku tiež izoluje. Lenže pri pohľade na naše trate, kde sú rôzne blaťáky a v štrku rastie už vegetácia, tak to asi ideálne z hladiska odporu kolajnice-zem nebude.

Kukám ten maxipsov obrázok a tak mi vŕta v hlave, čo keby spoluobčan pajcol zrovna ten prepojovací kus?
Viem, už sme s tým otravní.

Ak by to niekoho ešte zaujímalo, tak som pozrel zvrškársky predpis ŽSR a SŽDC.
Medzi dvomi koľajnicovými pásmi v koľaji s KO je merná zvodová admitancia (prevrátena hodnota odporu) pri novostvbe max. 0,33 S/km (SŽDC) resp. 0,5 (ŽSR) a 0,67 S/km u oboch, u SŽDC v určitých prípadoch 0,5.

SŽDC ďalej uvádza medzi koľajou a zemou max. 1,5 S/km.

Ďalej napr. bet. podvaly musia mať odpor min. 1 megaohm. U drevených to záleží od teploty pri ktorej sa meria. Koľajové polia na bet. podvaloch musia mať min. odpor podľa dĺžky, 20m - 27 kiloohmov; 75 m - 7 kiloohmov.
Hodnoty sa vyžadujú iba v prípade KO a/alebo DC.

Ešte jedna poznámka - ak sú KO a/alebo DC, tak sa štrk nesmie dotýkať koľajnice.

Ad Ales

OT
Zásadne más pravdu s kolajami, len posledna veta je obycajny politicky bonmot ( co pocut hlavne od kommunistov typu Asselborn, Schulz, Junkers ci Gyurcsany - Ten zobral pred kamerami dokonca zopar domov, aby ich potom po tyzdni vyhodil).
Vlani v auguste a v septembri cez 100 tisic migrantov presiel Madarsko niektori tyzden stanovali pred Keleti. Len slepi a politicky podplateni ich nevideli ( pre nich boli mimozemcania)
OT

Aleš_Liesk.
ak by to išlo cez susednu meniaren, zem a tade do správnej meniarne, tak tým by bol vlastne celý prípad vyriešený. Domnievam sa ale, naozaj ale len domnievam, skutocnost nepoznam, ze tak ako je pri TNS / spínacích staniciach vzdušné delenie, je delenie aj v koľajniciach a uzavretie obvodu cez susednu TNS-ku nie je teda mozne. Nikdy som to ale neskumal, vzdy som to bral tak, ze k vzdusnemu deleniu vzdy prislucha aj izolovany styk v kolajniciach, mylim sa?

Jednopásové KO už jenom dožívají na vedlejších tratích se střídavou soustavou..

Nikoliv. Pouze na neelektrifikovaných tratích. Na elektrifikovyných, ještě k tomu střídavých, by jednopásové KO vůbec nefungovaly. (já osobně jsem se s nimi u AŽD, kde jsem začal pracovat v r. 1976, vůbec nesetkal). Aby totiž trakční proud mohl procházet z obvodu do obvodu a neovlivňoval zabezpečovací zařízení, musí být středy těch vinutí kolejových transformátorů, které jsou připojeny ke kolejnicícm, u sousedních traf vzájemně propojeny a právě tudy prochází trakční proud.

ktora cast celej napajacej sustavy, teda vratane kolajnice a vsetkeho toho okolo ma najnizsiu elektricku pevnost? Kadial najskor ten spätny prud do TNSky prerazi do zeme, ked uvazujeme o situacii, ze nie je zabezpecena celistvost kolaje (tej jednej ktora vedie spätny prud) a jej prepojek?
V zásadě (i v kyselině :-)) vedou zpětný proud obě kolejnice. Jednopásové KO už jenom dožívají na vedlejších tratích se střídavou soustavou.
Dále pak bych neřekl, že v případě přerušení kolejnic (obou) těsně před vlakem dojde k nějakému "průrazu" někde. I za vlakem je dost kolejnic, takže i při poměrně kvalitní izolaci vůči zemi je ten odpor "nějaký rozumný". Ale ono stačí, aby tenhle odpor byl pár ohmů, a je to pro zpětný proud absolutně nezajímavá cesta, a to i v případě, že se proud uzavírá přes "jinou měnírnu" - prostě kolejemi do vzdálenější měnírny, v ní do země a zemí do té správné měnírny, to jde lépe než přes štěrk.

Alebo si to mam predstavit tak, ze za mokra ten prieraz prudu niekolko kA do zeme nastava vpodstate s malymi hodnotami prudu kontinualne po celej dlzke mokrej kolajnice?
Nejen za mokra. Kolejnice jsou dlouhé, pražců mnoho, takže styková plocha mezi kolejnicí a zemí je velká, a proudová hustota teda malá.

poruchovy stav znamena ohrozenie len v pripade nedodrzania predpisanej obuvi zo strany zamestnanca alebo nepouzitia obuvi cestujucim? Da sa to takto zovseobecnit?
Asi nedá, protože "předpisovou obuv" nikdo nedefinuje (z pohledu její el. pevnosti). A už vůbec ne pro cestujícího.
(SPPO, Hlava XXII: Povinnost cestujícího nosit dielektrickou obuv :-))

lebo ta moja otazka sa tykala prave uvahy, ze by ten prud kolajnicou tiect nemohol kvoli jej preruseniu medzi HDV a TNS. A prave to prerusenie kolajnice by premostil clovek sam sebou dotykom medzi kolajnicou a skrinou HDV.
Samozřejmě, lze dělat teoretické úvahy co by kdyby. Můžeme i najít podobné situace v praxi (v Moravanech 2008 by stačilo, aby sypal písečník i na druhé straně, a měli bychom soupravu hezky podsypanou v obou kolejnicích). Takže bych to shrnul tak, že odizolování vozidla prasklou kolejnicí je velmi málo pravděpodobné, ale může nastat situace ("jenom" málo pravděpodobná), kdy dojde k nanesení izolačního materiálu na temeno kolejnice, a pak tu opravdu reálné nebezpečí úrazu el. proudem hrozí.
Stačí?
Nicméně bych řekl, že nebezpečí, že vás přejede auto cestou na nádraží je o mnoho řádů vyšší, než že vás zabije proud z odizolovaného vozidla.
("Průměrný Maďar viděl za život víc živých mimozemšťanů než živých uprchlíků")

Ja si myslim ze masina pojde dalej lebo elektrinu mat bude a obvod sa uzavrie mimo toho lomu zemou vdaka nejakemu prierazu z kolajnice do zeme.
Alebo pozna niekto z rusnovodicov pripad, ze kvoli uplnemu lomu kolajnice / ukradnutej prepojke ostala masina bez napatia? - tzn. po dopyte na elektrodispecera napatie v troleji je ale vsetky masiny v danom useku ukazuju 0 Voltov?