Otázky + odpovede

Netreba, viem to, preto som sa pýtal.
80. roky sú každopádne pri rýchlosti vývoja technológií dnes už pravek a GTO v trakčných meničoch kraľovali menej ako desaťročie, aby ustúpili integrovaným tranzistorovým štruktúram s bipolárnou výkonovou časťou a unipolárnou riadiacou.
Ja som len nepochopil súvislosť GTO s diskutovanou prierazkou.
To akože do prierazky dať GTO? A čo s tým? Či dokonca GTO triak?
Vlastne skúšam sa zamyslieť, čo na GTO-čku je ešte dnes také úžasné.. Mimo toho, že tyristorová štruktúra ma pomerne výborné statické parametre, nízke priepustné a blokovacie straty, veľmi solídnu SOA, je bohužiaľ pomalá pre dynamické požiadavky súčasných trakčných meničov nízke dicrit/dt pri otváraní, ducrit/dt pri zatváraní, kde navyše vo fáze obnovovania blokovacej schopnosti, keď tyristor prechádza odporovým režimom, vzniká najvyšší stratový výkon; ďalej s vysokými vypínacími stratami a vyžaduje značnú zložitosť autonómnych riadiacich obvodov.
Snáď s výnimkou energetických aplikácií najvyšších výkonov, kde však takisto GTO postupne ustupujú ich nástupcom IGCT a podobným tyristorovým štruktúram s integrovaným riadením elektrickým poľom klasické tyristory SCR, RCT, GTO... také tie milé Nivea pastilky s Gate chvostíkom ako aktívne prvky meničov skončili. Nie je prosto efektívne ovládať akúkoľvek výkonovú súčiastku prúdom. V prípade GTO a vypínania navyše veľmi veľkým.

To len tak na margo vzdelávacieho okienka, keď sme sa tu začali oháňať polovodičmi.

Ad Baureihe 120

Este prezradim zdroj informacii:
https://shop.vgbahn.info/eisenbahn-journal/shop/ej+baureihe+120-_2122.html

kedy prišli na svet nemecké BR 120 s GTO tyristormi..?

Nemecka 120.001 prisla na svet s klasickymi tyristormi 14.5. 1979.
Nasledovali ju cisla 002 - 005.

V obdobi 28.8.1987 - 29.3.1989 prisli na svet 120.101 - 120.160 uz s GTO tyristormi. (Pre niekoho davno, pre niekoho nedavno...)

Pretože do Vídne sa z Košíc lieta zásadne len lietadlom Austrian airlines a to ráno 5:00 a poobede 15:10

žilinu som zabudol

Jančuru skoda nebude ZSSK nahradi ho plne a ked da 4IC vlaky denne tak budu aj v zisku mozno. Nechapem prečo nechcu OeBB IC wien kosice ,ked z viedne chodia vlaky csade naokolo. Bolo to super odviezt sa do viedne IC vlakom .Teraz by to cez Kitsee trvalo asi 40 min cim by porazili vsetky busy . Aj z hl.st by to slo pod 60min mozno. ale idealne by to bolo 2 IC do Wien Ktore by mohli byt EC a jazdili by len zo zastavkami v ksc-kys-poprad-B.predmestie,petrzalka wien hbf a bud by koncili v meidlingu alebo na westbhf.

Čo je nedávno.. kedy prišli na svet nemecké BR 120 s GTO tyristormi..?

asi si si poplietol napatie a prud???????aby si "prerazil" neaky izolant najprv tam musi byt napatie (vyzsie ako izolacna schopnost materialu) a az potom zacne tiect prud

Nič som si nepoplietol, lebo som ani nevedel, že sa toto dá popliesť... Takže ďakujem za vysvetlenie.

Čo zas nie je technicky v poriadku Ondro..?

Ale vo výkone a v našom prípade výkon nepotrebujeme.

Aj ja mám otázku. Čo je lepšie? Šúchať ebonitovú tyč liščím ocasem alebo liščím ohonem? P.S. Ondro moderné mašiny a vypnutie HV pri podpätí. O lamínátke sa nedá povedať, že je to moderný rušeň a tiež jej vypne HV pri podpätí.

Aj ja mam otazku:
Preco sa u nas netaha zemne lano, ktore by pospojovalo nezive casti tak, ako je to v inych krajinach zvykom?

Myslim si, ze je to ovela ucinnejsie ako prierazky.

Aj ja si rad necham vysvetlit, ako to vlastne je, lebo 362.001 zas nema dar vysvetlovat tak, aby to bolo technicky v poriadku a nemalo to ironicky podton.

Apropos, za to blbe citanie som sa ospravedlnil. Vidno ako 362.001 cita s porozumenim prispevky inych.

Blby nazor si necham rad vyvratit od niekoho, kto tomu rozumie...
Ale nie sposobom argumentum baculinum, ako to tu viaceri robia...

Úplne mi postačí vysvetliť, na čo sú dobré práve tie polarizované, teda "diódoidné" prierazky a akú majú výhodu pred symetrickými. Ďakujem.

362.001 sa pýtal:
Máme trať elektrifikovanú jednosmernou napäťovou sústavou, bez zab. zar. využívajúceho koľajové obvody.
Ondro odpovedal:
No, obyc. dioda by prepustila zaporne polvlny prudu, ktory zabezpecovaci tak radi prehanaju cez kolajovy obvod..
No vidíš, milý Ondro, ako veľmi čítaš príspevky iných. Nečítaš, lebo si zahľadený len do svojej jedinej pravdy. Nuž a presne o tom je celá tá tvoja exaktná a slovíčkarska debata.

Aleš_Liesk:
Ďakujem no.. chcel som však odpoveď od Ondra. Ale on si odpovedá iba na čo chce a ako chce..
Síce som z toho sprostý, ale zas mám zopár, už nie až tak sprostých kamarátov aj medzi zabezpečovákmi a tí mi zdelili ich úprimnú radosť z toho, keď blesk trafí stĺp, ten daruje tieto potešivé elektróny skrz prierazku koľajnici a tá ich slaboprúdovej bižutérii. Problém u nás je, že nemáme samostatné zemniace laná spájajúce pevné neživé objekty, ako je tomu v niektorých inojazyčných zemiach. Keďže väčšina atmosférických CG-čiek švajstá zo + zeme do - oblaku, radi by uvítali aspoň prierazku takú, ktorá v smere koľajnica-stĺp bude mať čo najväčší odpor, vďaka čomu aby sa väčšina toho prúdu tečúceho bleskom do oblaku "vytiahla" nie z koľajnice a zabzar, lež zo samotnej zeme cez základ stožiaru. Na striedavke by to bol problém, nakoľko polarizovaná prierazka (s väčším prieraznym odporom v smere koľajnica-stožiar ako v smere opačnom) nezvedie záporné polvlny trakčného napätia pri jeho prieraze na neživú časť.
Takto som nejak pochopil zmysel či ideu, a znovu použije to žargónové slovo - "diódoidných" prierazok (ventilových, polarizovaných alebo už ako chcete) na DC systéme s plus pólom v troleji.
Ak sa mýlim alebo mi čosi podstatné uniká, dám si to vysvetliť.

Ale teraz poprosím od niekoho, kto sa tomu fakt rozumie... teda z diskutujúcich pri všetkej úcte jedine asi len toho Aleša.

Sorry za hlupost, u AC sa uvadza Ueff.
Aj ked to na vysledok pokusu nemalo zasadny vplyv.

Papierova prierazka bude asi ta jednorazova, na rozdiel od polovodicovych struktur.

K tej symetrii a nesymetrii - je to skutocne dane technologicky, ani ten diak nemusi byt uplne symetricky, len neviem, kto by to chcel pouzivat...

Tyristory su dnes uz rozne. Taky GTO sa da vypnut prudovym impulzom.
Este nedavno vsak nik tyristor prudovym impulzom vypnut nevedel.

Ale bezne sa od tyristora prave nechce, aby zopol od velkeho dU/dt. Nemusi to kazdy a vzdy prezit, aj ked moze....

Ba, co asi nie je velmi znama vec, moderne integrovane obvody (mikrokontrolery a pod.) maju vnutri parazitnu tyristorovu strukturu, ktora tam vznikne z ochrannych diod pred prepatim na vyvode a z este dacoho dalsieho.
Pri istej vyske a strmosti napatia na vstupe vraj moze dojst ku zopnutiu tejto struktury a nasledne ku skratu napaj. napatia. A tak sa zo suciastky zadymi.

Pri citani prispevku od Ales_Liesk, som si na to spomenul, ze som to cital v dajakom germanskom ekvivalente amaterskeho radia....
Ale cloveka to nenapadne hned. Ono by som musel vidiet, ako je ten vstup technologicky rieseny, aby som tam tu strukturu zbadal....
No, ktory vyrobca zverejnuje rez takou strukturou...

tu fintu so zavitom(cievka) na "bleskozvode" tu uz niekto spominal...... neviem ci to nebol jeden clen VN co ma doma perpetum mobile elektraren .

Ktosi tu pisal o prebijajucich trolejbusoch. V Rusku to vraj bezne byva, ze "kopu" a ludia naskakuju / vyskakuju znozmo...

Zaujima ma, co ma trolejbus +/- 300V voci zemi, alebo je jeden drot zem a druhy 600V. Este pripustam moznost 3 - napajanie trolejbusa je voci zemi na plavajucom potenciali....

Inak aj bratislavske trolejbusy vlacia po vozovke daco vodive, skor dajaku vodivu gumu, retaz to nie je...).

U elektricky je to jasne - 600V proti zemi, ale tu sa rata s tym, ze elektricka je vzdy uzemnena cez kolajnice. (Za dazda a snehu to celkom pravda nie je, blyskat sa spon naprav som videl neraz...)

Můj předchozí příspěvek prosím přeskočte, nějak se to tam pomotalo při kopírování...

Má to být:

Ondro
já sice popsal polovodičovou průrazku, resp. její princip, ale mám zato, že v drtivé většině se používají průrazky klasické, s papírovým izolantem.

vsetky take cuda diodou pocinajuc maju do cinenia s polaritou napatia. Uz z principu....
Ty asymetické (s lichým počtem PN přechodů) určitě. U symetrických to pravda být nemusí, závisí na technologii výroby.
Aneb třívrstvý diak (2 PN přechody) je symetrický, stejně tak 5-vrstvý triak.
Dvouvrstvá dioda a 4-vrstvý tyristor jsou asymetrické (mají katodu a anodu).
Ale třeba třívrstvý transistor je, díky technologii výroby, asymetrický.

Tyristor totiz sam od seba nezopne, iba ak definitivne a jediny raz pri znacne vysokom napati. Potom to uz nebude tyristor.
No on klidně zapne i od dU/dt, a to nedestruktivně :-)

Trakcia ma 25kV, no v napajacke trochu viac, nech 27kV. Kedze je to stredna hodnota,...
Já bych spíš řekl, že to bude efektivní hodnota ;-)

362.001
prečo atmosférický výboj vôbec chceme zviesť do koľajnice?
No, my ho tam ani odvést nechceme :-)
Průrazka je hlavně o ochraně před nebezp. napětím při pádu trakčního vedení, průrazu izolátoru apod.
Naopak, blesk svedený do kolejnice může nadělat spoustu škod (u nás se tím zabývají dva pánové a měli velice zajímavou přednášku, co umí blesk svedený do kolejnice - on totiž z té kolejnice chce do země a ne každá cesta se mu líbí). Už je i pár řešení, jak ten systém ukolejnění "nachytřit", aby blesk šel do země a proud ze spadlého TV naopak do kolejnice (kam patří). Byste neřekli, co dokáže jeden závit v tom správném vodiči... :-)

Ondro
já sice popsal polovodičovou průrazku, resp. její princip, ale mám zato, že v drtivé většině se používají průrazky klasické, s papírovým izolantem.

vsetky take cuda diodou pocinajuc maju do cinenia s polaritou napatia. Uz z principu....
Ty asymetické (s lichým počtem PN přechodů) určitě. U symetrických to pravda být nemusí, závisí na technologii výroby.
Aneb třívrstvý diak (2 PN přechody) je symetrický, stejně tak 5-vrstvý triak.
Dvouvrstvá dioda a 4-vrstvý tyristor jsou asymetrické (mají katodu a anodu).
Ale třeba třívrstvý transistor je, díky technologii výroby, asymetrický.

Tyristor totiz sam od seba nezopne, iba ak definitivne a jediny raz pri znacne vysokom napati. Potom to uz nebude tyristor.
No on klidně zapne i od dU/dt, a to nedestruktivně :-)

Trakcia ma 25kV, no v napajacke trochu viac, nech 27kV. Kedze je to stredna hodnota,...
Já bych spíš řekl, že to bude efektivní hodnota ;-)


362.001
prečo atmosférický výboj vôbec chceme zviesť do koľajnice? Ondro
já sice popsal polovodičovou průrazku, resp. její princip, ale mám zato, že v drtivé většině se používají průrazky klasické, s papírovým izolantem.

vsetky take cuda diodou pocinajuc maju do cinenia s polaritou napatia. Uz z principu....
Ty asymetické (s lichým počtem PN přechodů) určitě. U symetrických to pravda být nemusí, závisí na technologii výroby.
Aneb třívrstvý diak (2 PN přechody) je symetrický, stejně tak 5-vrstvý triak.
Dvouvrstvá dioda a 4-vrstvý tyristor jsou asymetrické (mají katodu a anodu).
Ale třeba třívrstvý transistor je, díky technologii výroby, asymetrický.

Tyristor totiz sam od seba nezopne, iba ak definitivne a jediny raz pri znacne vysokom napati. Potom to uz nebude tyristor.
No on klidně zapne i od dU/dt, a to nedestruktivně :-)

Trakcia ma 25kV, no v napajacke trochu viac, nech 27kV. Kedze je to stredna hodnota,...
Já bych spíš řekl, že to bude efektivní hodnota ;-)


362.001
prečo atmosférický výboj vôbec chceme zviesť do koľajnice?
No, my ho tam ani odvést nechceme :-)
Průrazka je hlavně o ochraně před nebezp. napětím při pádu trakčního vedení, průrazu izolátoru apod.
Naopak, blesk svedený do kolejnice může nadělat spoustu škod (u nás se tím zabývají dva pánové a měli velice zajímavou přednášku, co umí blesk svedený do kolejnice - on totiž z té kolejnice chce do země a ne každá cesta se mu líbí). Už je i pár řešení, jak ten systém ukolejnění "nachytřit", aby blesk šel do země a proud ze spadlého TV naopak do kolejnice (kam patří). Byste neřekli, co dokáže jeden závit v tom správném vodiči... :-)