Otázky + odpovede

mikulik: Ale osobne tipujem ze si chcel napisat ze zjednodusene prierazka robi to co robi +-dioda.

Ono tie zjednodusenia su skutocne zavadzajuce. A dnesni mladeznici fakt zeru casto nekriticky (a nielen mladeznici) to, co beha po dajakych diskusnych forach. A tie nepravdy, co tam najdu, beru za pravdu svatu. Preto som citlivy na technicke nezmysly.

Ked vidim, kolko ludi sa riadi tymi hlupostami, co ponachadza v kadejakych diskusnych forach, lebo je to lahsie, ako si o tom daco prestudovat, je mi zle.
(95% informacii na internete je nezmyselnych, zavadzajucich, nepravdivych.)

Preco teda nediskutovat presne? Zeleznica je technika a technik musi byt presny. Inak nie je technik ale mystifikator.

Vela ludi vidi to svoje (spravna poznamka o profesionalnej deformacii) a ma tendenciu to ostatne zjednodusovat (zial, casto aj nespravne) a znevazovat.
A namiesto vysvetlenia svojej uvahy, ci zjednodusenia, robia z tych druhych blbcov.

P.S. Aj ja si dam rad vysvetlit cokolvek, comu nerozumiem. Ale nie argumentum, ty si blbec a nemas tu o tom vobec diskutovat.
Mna nezaujima len ta elektrika...

mikulik:
Dióda aj tyristor patria medzi usmerňovacie ventily.
Dióda má dva stavy - priepustný a záverný.
Tyristor má tri stavy: v priepustnom smere priepustný a blokovací, v závernom opäť záverný.
Klasická dióda má v priepustnom smere prahové napätie okolo jedného volta, nech od 0,6, nemá záporný dynamický odpor. Ak privádzame na tyristor trvalý zapaľovací impulz, správa sa ako dióda, má skoro rovnakú charakteristiku. Možno tam bude o niečo málo vyššie prahové napätie a energetická náročnosť, keďže potrebujeme zaplaviť nosičmi náboja tretiu - blokovaciu P vrstvičku.
Ak nahradíme diódu tyristorom s integrovaným zapaľovacím obvodom, vieme docieliť možnosť nastavenia presnej hodnoty prahového napätia. Samozrejme na oveľa vyššej úrovni ako je ten 1 volt,čo je u prierazky nevyhnutné. Po otvorení štruktúra vykáže záporný dynamický odpor, napätie klesne, prúd vzrastie. Prúd sa opäť preruší poklesom pod minimálnu prídržnú hodnotu.
Keď sa pozrieme na prierazku ako celok, chceme, aby zviedla nebezpečné dotykové napätie z konštrukcie do koľajnice, teda aby zabezpečila, že na tej neživej časti nebude nebezpečné dotykové napätie a aby sa skratový prúd mohol spoľahlivo uzavrieť späť do meniarne.

Teraz sa ešte raz vážne pýtam, fakt neviem, kedy je na jednosmernej trakčnej sústave žiadúce, aby bola prierazka vodivá aj v opačnom smere, pre tok prúdu z koľajnice do stožiara.
Ak také prípady sú, v poriadku, beriem tú diódu späť.
A pozor!
Diak by som diódou nikdy nenazval. To urobil niekto iný.
Ja som nazval tyristor "v podstate diódou" a za tým si stále stojím. Je to nič iné ako riaditeľná dióda. Apgrejdovaná, keďže vie robiť to isté čo dioda a ešte čosi naviac. Viď úvod príspevku.

Dioda ma vsak jednu vlastnost - ona sa otvara uplne inym principom ako tyristor. A naopak, tyristor sa neotvara ani v priepustnom smere, kym nie su splnene nejake podmienky.
Takze to nevstrebem, lebo je to technicka blbost.

Takze, ak je prierazka v podstate dioda, tak vlak je v podstate akurat to zeleznicne dvojkolesie, ktore, pretoze je pi er na druhu, skacka po kolaji.
A vsetko to okolo je humbuk.
Ale toto asi nevstrebe pospolitost zeleznicna.

Nazor nikomu nevyvraciam, nech si ho ma, aky chce.
Akurat poukazujem na to, ze je technicky nespravny. Na tom trvam a nic menit nebudem. Zavery nech si urobi kazdy sam.

Ocakavam, ze prierazka je tu nato, aby chranila pred dotykovym napatim.
V pripade burky moze byt trebars aj zaporne voci kolajnici, nielen kladne.
Ale, ak sa uvazuje vylucne a len dotyk troleja s nezivymi castami, prosim...

Tomas ono dioda je dioda (PN prechod)
Ale osobne tipujem ze si chcel napisat ze zjednodusene prierazka robi to co robi +-dioda.
(Ono aj kolajar je citlivy na kolaj-kolajnica) berme to ako profesionalnu defotmaciu, ze clovekvo vo svojom odbore je precitlively na zjednodusenia, ktore popletu jabla z hruskami ( diak a diodu)

A dobre viem ze to vies aj ty

jones, neboj, samozrejme, že nič sa skúšať nebude.

Persing.....to o tom zvarani nebolo pisane pre teba, ale pre autora samozvaritelnosti kolajnic.(ale chapem ze to vyznelo inac)

Áno, presne tak pane docente!
Aj z toho, čo ste napísali vidím, že je to v podstate dióda. O čom tu básnim od začiatku, len niekto to tu nechce nejak vstrebať.
A prahové napätie nastaviteľné je! Práve tým zapaľovacím obvodom, jeho parametrami pri výrobe. Je mi jasné, že v tom zvončeku už v prevádzke nik nič štelovať nebude.

Teraz taká otázka na odborníka... v ktorých prípadoch na jednosmernej sústave potrebujeme, aby prúd cez prierazku tiekol z koľajnice do stožiara..?
Aby ste raz a navždy pochovali tú moju diódu.

Tomáš,Tomáš............

Apopos, vsetci urcite poznate tie zjednodusenia:

Preco vlak pri jazde hrkoce.
No vlak su lokomotiva a vagony.
1. zjednodusenie, zanedbajme vagony.
2. zjednodusenie lokomotiva su motory a kolesa.
3. zanedbajme motory, po kolajnici sa valia kolesa.
4. Koleso to je vlastne Pi er na druhu.
5. Pi je konstanta, mozme opat zanedbat.
6 R na druhu je stvorec.
Zaver - stvorec je hranaty, preto to hrkoce.

Takze ak zjednodusime tyristor so zapalovacim obvodom na to, ze zvedie len napatie jednej polarity, tak mame vlastne diodu.
Akurat taku zahadnu, ktora ma nastavitelne "otvaracie" napatie a cuduj sa svete, v opacnej polarite je nevodiva.

(A potom sa mi otvori nozik vo vrecku.)

362.001: Aj katalog treba studovat dosledne:
Menovité zapaľovacie napätie: voliteľné v rozmedzí 20 až 550V.
(To mam z toho katalogu.)

Kde je napisane, ze je nastavitelne?

Ked objednavam prierazku, specifikujem, na ake napatie ju potrebujem.
A ked je tyristorova, tak nebude nikdy diodova a ani principalne diodova.

Ten, co pise katalog a ten, co to vyraba, velmi presne vedia to, to pisu. Len to treba vediet citat a neinterpretovat po svojom.


Ad nastavenie napatia na tyristorovej prierazke - tyristor vyzaduje "zapalovaci obvod" casto rieseny nejakym potenciometrom (odporom), kondenzatorom a diakom. (Trebars regulator na vysavaci.) To ta prierazka moze mat v strukture integrovane, aby v podstate zopol az pri spravnom napati. Tyristor totiz sam od seba nezopne, iba ak definitivne a jediny raz pri znacne vysokom napati. Potom to uz nebude tyristor.

Dve antiparalelne zapojene tyristorove prierazky spravia v podstate to iste, co spravi diak.

mikulik
mne je jasne ze tam ziaden zvar nevznikne, len som chcel poukazat na ten rozpor v tvrdeniach :)

persing.......osobne tipujem ze ak masina bude za komplet rozkradnutym spojom kolaji (aj lolmom oboch kolaji ale to je nepravdepodobnejsie ako to ze spoj v noci kompletne oberu) z pohladu napajacky a ta odpojena kolaj bude dlha niekolko km (teda nie 100m sturc) tak napatie na masine nabehne naprazno bez problemov (neuvazujem o 2 mesiace novej kolaji na korite v novucickom strku za sucheho pocasia ale o slovenskom realnom priemere).........otazka je ak budes chciet ist do vykonu (500A) ci (ne-)bude napatie natolko meke ze ti bude vypinat podpatovka ????? ja to tipujem na tu vypinajucu podpatovku.
-samozrejme ten ubytok napatia ostane na prechode kolaj-zem.........zem-kolaj-napajacka(plus uzemnenie pri napajacke)
-kedze pri normalnom spojeni potencial kolaje ide o 20-30 voltov oproti zemi hore tak v pripade "odpojenej" kolaje a zatazi 500A to moze byt 100-200-300-400V ??????bez problemov

-PS: pri medzere a bez pridavneho materialu (elektroda, drot z "CO-cka"), bez ochrany pred vzdusnym kyslikom ("struska", CO, Argon......) uuuuuuuplne nerealny zvar-spoj..........neake to bodove zlepenie-prilepenie mozne ale to pri najblizsom vlaku (ktory spoj prehne o 2-3mm) zarucene praskne....ano existuje technologia bodoveho zvarania ale materialy sa musia k sebe upne pritlacit a kratkym impulzom zohriat na taviacu teplotu (pouziva sa iba pri tenkych plechoch (1-2mm).

Napíš nám to do súkromnej pošty.

tratovak, uz len kvôli Tebe a Mirovi ten pokus skúsim vykonať a potom zahlásim výsledok.

Dobre pán docent. Zas ste mi síce písali niečo, na čo som sa nepýtal, ale dobre.
Ja prierazkam nerozumiem. Nerozumie im zjavne ani ich výrobca a autor katalogovych listov.
Akurát som sa tu dozvedel že polarizovana tyristorova prierazka pre jednosmernu sústavu s nastavitelnou hodnotou prahoveho napätia je vlastne symetricka diakova prierazka s pevne daným prahovym napätím.
Svet je zvláštny.

362.001: Prierazka......

Asi zapadlo....
https://sk.wikipedia.org/wiki/Diak_(polovodi%C4%8Dov%C3%BD_prvok)

Tu je velmi lopatisticky popisane, co sa deje. Nebudem tu nikoho zatazovat pojmami ako valencne a vodivostne pasmo, oblast priestoroveho naboja, injekcia nosicov naboja a pod.

Dioda - struktura PN , diak - struktura PNP, tyristor - struktura NPNP, triak - struktura NPNPN su diametralne odlisne typy suciastok s diametralne inym chovanim sa... To na margo argumentacie.....
A este jeden detail - vsetky take cuda diodou pocinajuc maju do cinenia s polaritou napatia. Uz z principu....

Kazdopadne sa napatie nastavovat neda, je dane prave zlozenim a dopovanim tych polovodicovych vrstiev. Ak chcem zvysit prierazne napatie, tak tych diakov naskladam do serie niekolko a je to vybavene. Alebo pouzijem diaky s vyssim prieraznym napatim.

Vas docent so statnicou z elektronickych prvkov a polovodocovych struktur.

Tratovak: Jeden z mojich mladeznickych pokusov bol zapalovacou cievkou od auta skusat lad a sneh. Izoluje to vyborne.

Aj taky plastovy obal na doklady izoluje cekom dobre. Srsalo to okolo obalu. Aby sme ho prerazili niekolkymi kilovoltami (cca 20kV), tak sme ho museli navrtat. Ku spoluziakovej radosti, ktory si potom musel ist vymenit znehodnotenu elektricenku.

Takze odizolovat masinu nie je az taky problem. Nerob si starosti...

Len mi nie je lahostajne, ked tu niekto tvrdi nieco, co je fyzikalne blbost a ostatni mu na to skocia....Pripadne argmentuju polovicou informacii, ktora je ta podstatna na pochopenie problemu alebo vyvratenie dajakeho nezmyslu.
Namiesto toho si blbec a koniec diskusie....

P.S.
Raz ma ta cievka skopala. Pol hodiny som bol otraseny a bol to len kapacitny prud - lebo jednopolovy dotyk. A dokazalo to prerazit a zapalit papier.

Ales_Liesk: O aky typ diody sa jedna?
Ona to není dioda v pravém slova smyslu (dvě nožičky a tělíčko), ale poskládané prstence z polovodivého materiálu. Charakteristiku to má stejnou jako diak (zavolejte strejčka Gúgla a tetičku Wiki, ale pozor - diak je i středověký ruský vyšší úředník, tak toho nezkoumejte :-)

No, asi taky blbec nebudem, kedze mi tu aspon niekto dal za pravdu.
(Link na diak som tu hodil uz pred nejakou dobou, bola tam aj charakteristika...)

To neboli otazky, to bola sarkasticka reakcia na isty prispevok.
Ale dozvedel som sa aj nieco nove, toho ruskeho uradnika si pozriem.

Ty nechces verit nikomu, kto ti tu chcel nieco vysvetlit a povedat, ale arogantnemu kamarátovi a podobnym uveris vsetko.

A na to si prišiel ako?

Že verím 362.001, že mu cez sneh medzi trolejom a zberačom neprerazil prúd? A prečo by som mu neveril?

Že som uveril, že cez pryžovú podložku neprerazil prúd? Veď som priznal, že si zo mňa niekto mohol vystreliť. Dajme tomu, že prerazí. Ale stále som sa nezodvedel aký vplyv má na to skutočnosť, akou silou to koleso na tú podložku tlačí... A neverím, že som jediný, ktorý to nevie.

Pravda, kašlem na to. Tie Omy a Símense som doteraz k životu nepotreboval a ani v budúcnosti mi chýbať nebudú...

Aleš_Liesk. - ďakujem.

Pisal som to este predtym ako som si precital to Alesove, tak nieco z toho nizsie spominaneho uz bolo Alesom nacrtnute.