Otázky + odpovede

podla mna to skusat teraz nebude nikto, lebo kazdemu uz jejasne ze bude mat napatie troleja v kasni masiny.........ako v masine v pohode ( ved zelezna klietka) ale ako dostat tu masinu dole z tych gumenych podloziek???????? jedine inou masinou ked budu cepy dole.......ako ja rad mam prakticke skusky v robote (acetilen + kyslik nafukat do igelitovej tasky a buuuuum) ale toto mi pride prilis riskantne na pruser.

Verim, ze sa najde blbec, ktory to bude skusat....

ondro........bingooooo konecne sme sa dopracovali k (jednej) odpovedi na nahodenu (jednu) otazku......skusim to troska posunut (sedliakm rozumom dalej)...... aj ked tu gumu stlaci vaha masiny na polovicu, tak by to napatie mala "udrzat"- teda ak to guma vydzi mechanicky a nevznikne v nej diera ........... takze ta (asi vymyslena) prihoda o podlozenej masine na podvalovych gumach neni uplna technicka blbost.

Ked tak na to pozeram, zodpoveda to tym hokusom-pokusom, ktore sme pachali na materialovom inzinierstve v druhom rocniku.
Ta spominana eektricenka bola toho svetlym prikladom, prerazit nesla, vyboj ju pri uz neviem kolkych kV obisiel (bolo dobre nad 20kV).... Kym sme jej nepomohli.....

Nevlastnim ziadne take tabulky, len to, co som vygooglil narychlo:

vzduch 3MV/m
guma (neopren) 12MV/m
nylon 14 MV /m
sklo 14 MV/m
papier 16 M / m
bakelit 24 MV /m
polystyren 24 MV/m
teflon 60 MV /m

Ak vezmem tu gumu 1 cm, tak z toho vyjde 120kV, aby sme ju prerazili.
Vzduchu staci 30kV.

Trakcia ma 25kV, no v napajacke trochu viac, nech 27kV.
Kedze je to stredna hodnota, vrchol sinusovky ma skoro 38kV.
Vzduch ma oproti gume 4x nizsiu el. pevnost, svacne to okolo gumy a guma obhori.

Na DC si guma ani vzduch z tych cca max. 3,6kV nic robit nebudu.
Izolovat budu obaja....

Toz len orientacne, aby sme videli, kde sa hybeme.

noze ondro ak mas kde, pozri neake tabulky "elktrickej pevnosti materialov" najdi riadok s beznou gumou (samozrejme bude tam info ze od xx do yy- neni guma ako gume) nech konecne vieme ci 3kV (25kV) moze prerazit 10 mm gumenu podlozku s pod svelu.....

Este k tym prierazom (elektrickej pevnosti materialov).

Suchy vzduch je dobry izolant , jeho izolacne vlastnosti vsak velmi rychlo klesaju s vlhkostou.

Moja osobna skusenost - isiel som za mrholenia cez priecestie popod 25kV.
Dazdnik vystrceny nad hlavu. Medzi dadnikom a trolejom cca 4m.
Ked som bol v strede kolaje, v dazdniku sa ozvalo bzucanie. Uhol som sa o krok vzad, bzukot prestal. Pokracoval som dalej, bzukot sa znovu objavil....

V tej vlhcine muselo byt znacne silne el. pole, aby indukovalo v dazdniku nejaky prud. Beriem v uvahu, ze som mal navlhnute topanky, takze celkovo na spici dazdnika bol potencial blizky potencialu kolajnic...

Nikdy inokedy som to uz nezazil, v prvom okamihu ma to prekvapilo.
A to sa pohubujem aj pod vedeniami 110 az 500kV. (Nastastie nie za dazda a pod dazdnikom...)

362.001 v tvojom pripade by tam stacila aj ta dioda, ale debata zacala o prierazke z toho katalogu a tam dioda nieje.

tratovak.....asi si si poplietol napatie a prud???????aby si "prerazil" neaky izolant najprv tam musi byt napatie (vyzsie ako izolacna schopnost materialu) a az potom zacne tiect prud. podrobnejsie to napisal ondro, len poukazujem na napatie(V) a nasledny prud(A).......bavime sa o "prerazeni" gumeneho (sirokeho- cez a nie okolo) izolatora elektrikou.

PS: zjednodusujem nerozculovat sa

tratovak: Pozor, prieraz nesposobuje prud. Prud je nasledok prierazu.

Ak bude hrubka izolacnej vrstvy vacsia, ako je prierazne napatie, nic sa nedeje, izolacia izoluje, masina je bez napatia. Po zapnuti HV sa na kastli objavi takmer plne napatie troleja. (Teda, ak nie je pripojeny vlak, ktory nestoji na izolacii... Ak by bol, prskala a iskrila by skrutkovka, ci ako sa ta srobovka sprave slovensky vola. )

Prieraz sposobuje silne elektricke pole, ktore ionizuje material izolantu. Intenzita toho pola sa udava v kV/m (pripadne odvodenych jednotkach) a kriticka hodnota tej intezity je materialova vlastnost. Akonahle dojde k prekroceniu tejto hodnoty, material sa ionizuje, tym sa zvysi vodivost a zacina nim tiect prud. Tento prud sposobi dalsiu ionizaciu a dalej narasta.
Tepelne ucinky prudu zdevastuju aj zvysok materialu a a vysledok si uz dokazes predstavit. Proces je rychly, vola sa to aj lavinova ionzacia.
Takze ked sa na to divas, vypada to skor ako explozia a nasledne skrat.

Takze pre taketo hokusy-pokusy je dolezita vyska napatia a hrubka izolaceho materialu. Prud nastupuje az v 2. faze, zato rychlo.

Ak sa takej izolovanej masiny so zapnutym HV dotknes, zavisi len na izolacnej schopnosti topanok, zel. zvrsku a odporu tvojej koze, aku velku slehu dostanes.

Apropos, moderne masiny v pripade straty napatia vypinaju HV, takze aspon toto je plus.

Takže keď sa vrátime k "mojmu" prípadu.
Mašina je odstavená, pod každým kolesom pražová podložka a fíra zdvihne zberač. Aký je odber?

1) v prípade, že ten prúd je dostatočne veľký na to, aby prerazil tú pryžovú podložku, tak ju proste prerazí a nebude sa pýtať aký je kolesový tlak?
2) v prípade, že ten prúd je nedostatočne veľký na to, aby prerazil tú pryžovú podložku, tak ju proste neprerazí a nebude sa pýtať aký je kolesový tlak?

Je jeasné, že čím vyšší tlak, tým menšia hrúbka podložky, ale v prvom prípade je to irelevantné a v druhom prípade si myslím, že to stlačenie od 5 či 10 t nebude príliš rozdielne, lebo ako som písal - tie podložky nie sú žuvačky...

Mea culpa, zle som cital...bez zab.zar.

Jedine to mi chodi po rozume, ze by som potencial tej lampy (stlpa) voci kolajnici mohol posunut o Uf tej diody a lampa (stlp) by mohla za istych okolnosti rychlejsie zhrdzaviet.

Co vsak veim, v pripade haklivych potrubi a inej armatury sa pouziva aktivna ochrana a chraneny predmet sa umelo pripoji na zaporny potencial.
Ako obetna anoda sa pouzije nejaka kovova doska, alebo kolajnica.
Tak to uziera zelezo z kolaji a nie z potrubia...

tratovak: Neznížiš, teda nie pri normálnych tlakoch. Maximálne ho rozbiješ, prípadne ho zdeformuješ dostatočne na to, aby sa napätie prerazilo cez sklo.
Ale ako tu už niekto písal, vždy je dostatočne veľký rozdiel potenciálov medzi TV a zemou bez ohľadu na to, kde sa nachádza meniareň, či sú prerušené vodiče/koľajnice a podobne. Problém môže byť pri vysokých odberoch, ale to by rušňovodiči spozorovali poklesom výkonu a pri vlhkom počasí jemným oparom okolo miest, kde sa uzatvára obvod do zeme.

tratovak: s tym sklom asi ano - sklo praskne a je po izolatore. Ale crepy su vlastne kremicity piesok, ten moze, potvora, izolovat, masina sa moze stratit z KO. :-)

Vezmi si gumu. Stlacanim ju v podstate vytlacas spod kolesa. Izolant ma elektricku pevnost definovanu napatim na jednotku hrubky (dlzky).
Ak tej gumy vytlacis spod kolesa moc, bude elektricke pole v tej gume natolko silne, ze moze tu gumu prerazit.

Ak by si tam dal nejaky izolant, ktory je tvrdy a vydrzi tlak napravy, tak nevidim dovod na prieraz.

Ale pozorujuc elektricky za dazda, ta dazdova voda ci jemna namraza dokaze tych 600V celkom slusne izolovat. Tym, ze elektricka je lahka, nedokaze tu izolaciu vytlacit spod kolesa.

tratovak: Nestresuj sa, ak by tak bolo, ako sa pytas, tak by hafo izolacii neizolovalo...

Ano, su suciastky, ktore menia vodivost podla tlaku. Ale pracovne medium nebyva izolant. (Volaju sa tenzometre.) A ba, prave si spominam, ze tenzometrom moze byt aj SiO2, prachsprosty kremen. Takyto tenzometer vsak funguje na zaklade piezoelektrickeho javu. (Ejha, ako blizko sme sa dostali ku sklu. Ale sklo tak fungovat nebude.... preco? Caste domace pouzitie su zapalovace, fajciari a uzivatelia plynovych sporakov poznaju.
Pamatnici gramofonov si mozno spominaju, ze boli prenosky okrem ineho aj krystalove.)

362.001

No, obyc. dioda by prepustila zaporne polvlny prudu, ktory zabezpecovaci tak radi prehanaju cez kolajovy obvod, do uzemneneho stoziara (navestidla, lampy) a zemou by sa obvod uzatvoril. Kolajove rele by bolo pravdepodobne trvalo odpadnute. Kedze sa jedna o male prudy, chybali by mu....

Ak by sa namiesto obyc. diody pouzil diak alebo 2 antiparalelne tyristory, tak by ten problem nenastal - vid trate elektrifikovane AC.

No a teraz sa do mna mozes pustit...

Ono aj kolajar je citlivy na kolaj-kolajnica
Ale no tak...

Tak pre tratovaka sa mi podaril ...
Ďakujem. Ak som to správne pochopil, tak ste proti sebe tlačili rozne vodivé kovy. Že sa ten odpor znižuje, tomu by som aj rozumel a nie je na tom nič nelogické.

Funguje to ale analogicky aj keď sa tlačí vodič na nevodič?

Nechcem neveriť a rád uverím, len mi fakt nejde do hlavy, ako tlačením na ten nevodivý materiál z neho vodivý urobím, resp. znížim jeho odpor tej miery, že povolí...

Extrém - sklo. Pod sklom budem mať vodivú platničku, na sklo položím druhú. Cez sklo sa prúd nedostane. Začnem tlačiť na hornú platničku. Znížim odpor toho skla do tej miery, že prúd ním prejde?

Tak pre tratovaka sa mi podaril vyhrabať starý labák merania stykového odporu, v závislosti na sile (tlaku) kontaktov. https://uloz.to/!uqvmGGygf6BY/03-17-1-meranie-stykoveho-odporu-doc

Ondro:
Dobre.. ťažká reč s tebou, ale skúsim.. ideme do extrému.
Máme trať elektrifikovanú jednosmernou napäťovou sústavou, bez zab. zar. využívajúceho koľajové obvody. Stožiar spojím s koľajnicou tou mojou úplne obyčajnou diódou.
Čo sa stane, nestane... pokazí tým, nepokazí..?
Presnú exaktnú, technickú odpoveď poprosím.

Ale opatrne, vážte slova pane docente, lebo nesprávna odpoveď môže do nepríčetnosti rozzúriť zabezpečovákov!

Preco, ked mi vysvetlia podstatu problemu?

Ja sa nerozculujem, ja len trvam na normalnom vysvetleni.

Sorry preklep:
zjednodusenie nie je namieste.